Shahrisabz

Ɛfi Wikipedia

Shakhrisabz ( Uzbek kasa mu asɛmfua Shahrisabz ; Tajik kasa  ; Persian  : "kurow a ɛyɛ ahabammono" / "kurow a ɛyɛ ahabammono"; Russian ) yɛ kurow a ɛwɔ ɔmantam biara mu wɔ Qashqadaryo Mantam mu wɔ Uzbekistan kesee fam . Sikasɛm mu Nkɔmmɔbɔ Ahyehyɛde (ECO) apaw Shakhrisabz sɛ ne nsrahwɛfo ahenkurow ama afe 2024.

Ɛwɔ bɛyɛ 80 km wɔ Samarkand anafo fam, wɔ beae a ɛkorɔn 622 m. Nnipa dodow a wɔwɔ hɔ yɛ 140,500 (2021). Wɔ abakɔsɛm mu no, na wɔfrɛ Shahrisabz sɛ Kesh anaa Kish, na bere bi na ɛyɛ Asia Mfinimfini fam kurow kɛse, na na ɛyɛ Sogdiana, Persia Achaemenid Ahemman no mantam bi a ɛho hia wɔ kurow kɛse mu. Wonim no titiriw nnɛ sɛ afeha a ɛto so 14 Turco-Mongol nkonimdifo Timur awobea .

Abakɔsɛm[sesa]

Kan no na wɔfrɛ no Kesh anaa Kish ("akoma-sɔ") na wɔde toto tete Nautaca ho wɔ bere tiaa bi mu, Shahrisabz yɛ Central Asia ’s tete nkurow no mu biako. Wɔde sii hɔ bɛboro mfe 2,700 a atwam ni na ɛyɛɛ Achaemenid Ahemman anaa Persia fa fi afeha a ɛto so 6 kosi 4 A.Y.B. Wɔ saa bere yi nyinaa mu no, Kesh kɔɔ so yɛɛ nkurow akɛse a ɛho hia wɔ Sogdiana, ɔmantam kɛse bi a ɛwɔ Ahemman no mu. Nhoma ahorow a efi Achaemenid bere no awiei no ka kurow no afasu a wosiesiee no ho asɛm. Wɔafrɛ no Shahrisabz fi Timurid bere so.

Alexander Ɔkɛseɛ ɔsahene Ptolemy faa Bactria satrap na ɔyɛ ne ho sɛ Persia ahengua, Bessus, wɔ Nautaca ma enti ɛmaa Achaemenid Ahemman a bere bi na ɛyɛ kɛse no baa awiei. Alexander Ɔkɛseɛ paw sɛ ɔbɛdi n’awɔw bere mu na ohyiaa ne yere Roxanna wɔ mpɔtam hɔ wɔ afe 328-327 A.Y.B. Wɔ afe 567 ne 658 A.D. ntam hɔ no, Kesh sodifo tuaa tow maa khaganfo a wɔwɔ Turkey ne Atɔe Fam Turkey khaganates mu. Wɔ afe 710 mu no, Arabfo dii kurow no so nkonim na bere a Mongolfo dii Khwarezmia so nkonim wɔ afeha a ɛto so 13 mu akyi no, ɔmantam no bɛyɛɛ Barlas abusuakuw no tumi ase, na ɛte sɛ nea na wɔn abusuakuw nyinaa ne ɔmantam yi wɔ abusuabɔ.

Tebea a wɔwoo Timur[sesa]

Kesh yɛ beae a wɔwoo Timur wɔ 1336 mu, na ɛhɔnom Barlas panyin ketewaa bi abusua na wɔwoo no, na wɔ Timurid ahemman no mfiase mfe no mu no, kurow no nyaa ne mmoa kɛse. Timur buu Kesh sɛ ne “kurom” na ɔyɛɛ nhyehyɛe sɛ awiei koraa no ɛbɛyɛ beae a n’adamoa bɛto. Nanso, wɔ n’ahenni mu no, dwumadibea titiriw dan kɔɔ Samarkand mmom. Wɔ Timur bere so no, wosisii wiase adansi ho adwinni ahorow a ɛyɛ nwonwa: Ak-Saray ahemfie, Dorusiodat nkaedum dan. Kurow no dii aperepere sɛ wobenya ahofadi wɔ Bukharan nniso ase na Russiafo boaa Bukharan emir ma odii kurow no so nkonim wɔ afe 1870 mu.

Abakɔsɛm mu mmeae[sesa]

Nkaedum ahorow pii a ɛyɛ nwonwa a aka a efi Timurid ahemman no mu no ama wɔatumi akyerɛw kurow no fa dedaw no wɔ UNESCO Wiase Agyapade Kyerɛwtohɔ mu . Nanso, mfinimfini mmere mu kurow no mmeae akɛse a wɔsɛee no wɔ afe 2015 mu de yɛɛ abɔnten so atrae ne mmeae a nsrahwɛfo kɔ no ama UNESCO ahaw. Ebetumi aba sɛ nea wɔakyerɛw no betumi ayera.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]