Selous Mmoa a Wɔkora So

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Selous Mmoa Yɛmmea a mprempren wɔato din Nyerere Ɔman Mmoa Yɛmmea no yɛ beae a wɔabɔ ho ban wɔ Tanzania kesee fam . Ne nyinaa yɛ 50,000 km na ɛwɔ buffer zones afoforo. Wɔpaw no sɛ UNESCO Wiase Agyapade wɔ afe 1982 mu esiane wuram mmoa ahorow a ɛwɔ hɔ ne abɔde a biribiara nhaw wɔn nti. Miombo wuram mmoa ahorow bi ne Afrika kwae mu asono, anafo fam mfinimfini asono tuntum, asukɔnkɔn, gyata, Afrika wuram kraman, Afrika anantwinini, Masai ɔkraman, Plains ɔsebɔ ne Nile akokɔsrade . Wɔmma kwan mma nnipa ntra hɔ daa wɔ beae a wɔakora so no. Tanzania Dwumadibea a Ɛhwɛ Abɔde ne Nsrahwɛ So no Wim Mmoa Dwumadibea na ɛhwɛ nnipa a wɔba ne wɔn fi mu nyinaa so.

Abakɔsɛm[sesa]

German Amrado a ɔwɔ Tanganyika Hermann von Wissmann, na odii kan paw beae no sɛ beae a wɔabɔ ho ban wɔ 1896 mu, na ɛbɛyɛɛ beae a wɔbɔ abɔmmɔ wɔ 1905 mu. Wɔde Frederick Selous, ɔbɔmmɔfo akɛse a wagye din ne ɔbɔmmɔfo a odi kan a ɔhwɛ mmoa so, a owui wɔ Beho Beho wɔ asasesin yi mu wɔ 1917 mu bere a na ɔne Germanfo reko wɔ Wiase Ko I mu no din too beae a wɔakora so no. Ná Scotlandni ɔkwantufo ne asase mfoniniyɛfo Keith Johnston awu wɔ Beho Beho wɔ 1879 mu bere a na ɔne Joseph Thomson dii Royal Geographical Society akwantu bi anim kɔɔ Afrika Atare akɛse no so no .

Efi afe 2005 no, wobu beae a wɔabɔ ho ban no sɛ Gyata a Wɔkora So.[1]

Nkyerɛmu[sesa]

Mmeae a ɛyɛ anigye wɔ abɔnten so atrae no bi ne Rufiji Asubɔnten, a ɛsen kɔ India Po no mu a ɛne Mafia Supɔw no di nhwɛanim ne Stiegler Gorge, ɔtare a emu dɔ yɛ mita 100 na ne tɛtrɛtɛ yɛ mita 100 no. Nneɛma a wɔte no bi ne sare, Acacia savanna a wɔtaa yɛ, nsuten ne Miombo kwae a ɛtrɛw. Ɛwom sɛ wuram mmoa dodow nyinaa dɔɔso de, nanso [2] beae a wɔkora mmoa no sõ na mmoa dodow sua sen Tanzania atifi fam nsrahwɛfo mantam a wɔtaa kɔ hɔ no.[3] Wɔ 1976 mu no, na asono bɛyɛ 109,000 na wɔwɔ Selous Mmoakorabea hɔ, na saa bere no na wɔn dodow dɔɔso sen biara wɔ wiase.[4] Eduu afe 2013 no, na dodow no so atew akodu bɛyɛ 13,000 – a nea ɛka ho ne 66% a ɛkɔɔ fam fi afe 2009 kosi afe 2013.[5] Fibea ahorow de asodi no to amammuifo, mpanyimfo ne aguadifo a wɔyɛ adifudepɛfo a wɔboa abɔmmɔfo so.[4][5]

Kasadwini[sesa]

Peter Matthiessen ne Hugo van Lawick (Mfonini no): Anhwea Asubɔnten . Aurum Nsɛmma Nhoma Tintimbea, London 1981, 1981.  .

Robert J. Ross, Selousfoɔ a wɔwɔ Afrika: Ɔkwan tenten a ɛfiri baabiara, Officina Libraria, Milan 2015, 2016 (2nd. ed. ), .

Rolf D. Baldus: Afrika wuram Koma . Rowland Ward Nwoma ahodoɔ, Johannesburg 2009, 2009.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. IUCN Cat Specialist Group (2006). Conservation Strategy for the Lion Panthera leo in Eastern and Southern Africa. Pretoria, South Africa: IUCN.
  2. {{cite web}}: Empty citation (help)
  3. Baldus, Rolf D. (2009). Wild Heart of Africa. The Selous Game Reserve in Tanzania. Johannesburg: Rowland Ward Publications. ISBN 978-0-9802626-7-4.
  4. 4.0 4.1 Vera, Varun and Ewing, Thomas (April 2014) Ivory's Curse Born Free USA and C4ADS, Retrieved 16 May 2014
  5. 5.0 5.1 Schiffman, Richard (17 May 2014) "Ivory feeds Africa's wars" The New Scientist, Volume 222, No 2969, page 10, also available on the Internet but may need a subscription