Rosalie Gicanda

Ɛfi Wikipedia

Ɔhemmaa Awawa Rosalie Gicanda (1928 [1] – 20 Ɔpɛpɔn 1994) yɛ Rwanda Hene ( Kinyarwanda yere ) Mutara III Rudahigwa . Bere a ne kunu wui wɔ ahintasɛm tebea mu wɔ 1959 mu no, Rwanda ahemman no dii mfe abien pɛ bio, wɔ Ɔhene Kigeli V Ndahindurwa akanni ase na afei ɛbaa awiei wɔ Rwanda Ɔman Anidan no mu wɔ 1961 mu. Nanso Ɔhemmaa no kɔɔ so traa Butare wɔ Butare Mantam mu, Rwanda, ne ne maame ne mmea pii a wɔretwɛn no, faako a akyiri yi wokum no wɔ Rwanda mmusuakuw asetɔre no mu no .

Nkwa[sesa]

Wɔ 1953 mu no, Amerikani ɔkyerɛwfo John Gunther kɔsraa Rwanda de siesiee ne ho maa ne nhoma Inside Africa . Bere a Gunther bisabisaa ne kunu Mutara III nsɛm wiei no, ɔne Ɔhemmaa Rosalie Gicanda hyiae wɔ fekubɔ mu. Ɔkaa ne ho asɛm sɛ ɔyɛ obi a ɔfɛre ade wɔ ne suban mu, na ɔka Franse kasa yiye nanso ontutuu akwan pii. [2]

Owuo[sesa]

Wɔ 20 April 1994 mu, bere a Rwanda mmusuakuw asetɔre fii ase anibere so wɔ Butare no, asraafo kuw bi a Lt. Pierre Bizimana di wɔn anim, a wɔyɛ adwuma wɔ Capt. Ildéphonse Nizeyimana, kyeree kan Ɔhemmaa no ne afoforo fii ne fie. Afei wɔfaa nnommum no wɔ Ɔman Tete Nneɛma Akorae (mprempren Ethnographic Museum ) akyi na wɔtow wɔn tuo. Abeawa kumaa bi pɛ na onyaa ne ti didii mu kaa awudisɛm no ho asɛm. Nna mmienu akyi no, wokum Ɔhemmaa no maame nso. Wɔ ɔsɔfo bi abisade so no, Butare kuropɔn sohwɛfo Kanyabashi nyaa Ɔhemmaa Gicanda amu no na ɔmaa wosiee no wɔ gyaade a ɛbɛn ne fie no mu. [3]

Ɔmanfo sɛnea wɔyɛ wɔn ade wɔ ho[sesa]

Na Ɔhemmaa no yɛ Tutsifo sɛnkyerɛnne a ɛte ase, na ne kum no maa nnipa pii ho dwiriw wɔn. Ɛkyerɛe wɔ ɔkwan a etu mpɔn so sɛ nnipa pii a wokunkum wɔn wɔ Butare mpɔtam hɔ a wohuu atirimɔdensɛm a enye koraa a wɔyɛe wɔ ɔko no mu no bi.

Wɔ mmusuakuw asetɔre no akyi no, Rwanda asraafo asennibea bi buu Bizimana ne Private 1st Class Aloys Mazimpaka fɔ wɔ mmusuakuw asetɔre ne Ɔhemmaa Gicanda ne n’abusua a wokum wɔn no ho. ( Chambre Specialisée a Ɛhwɛ Guerre de Butare so, asɛm a ɛto so 1. LMD 187, LP 0001-PS 97, Atemmu a wɔde mae July 27, 1998. ) Wobuu Bizimana kumfɔ, na wɔde Mazimpaka too afiase ne nkwa nna nyinaa.

Wɔ 6 Ɔkɔtɔberɛ 2009 no, wɔkyeree Nizeyimana wɔ Kampala, Uganda. N Nizeyimana yɛ wɔn a wɔhwehwɛ wɔn kɛse wɔ Rwanda mmusuakuw asetɔre no mu no mu biako. Wɔ June 19, 2012 no, Amanaman Ntam Nsɛmmɔnedi Asɛnnibea a ɛhwɛ Rwanda so buu no fɔ sɛ ɔhyɛɛ sɛ wonkum kan Tutsi hemmaa no, ne awudi afoforo nso, na wɔde no too afiase ne nkwa nna nyinaa.

Abɔnten so nkitahodi ahorow[sesa]

Nsɛm a Wɔahyɛ no Nsow[sesa]

  1. Queen Rosalie Gicanda Grave Editorial Photo - Image: 20274161, Dreamstime, Retrieved 21 October 2016
  2. John Gunther, pages 674-675 Inside Africa, published Hamish Hamilton Ltd London, 1955
  3. Rwanda genocide: Nizeyimana convicted of killing Queen Gicanda, 19 June 2012, BBC, Retrieved 2 March 2016