Pebatjma

Ɛfi Wikipedia

Na Pebatjma (anaa Pebatma ) yɛ Nubia hemmaa bi a wɔkyerɛw no wɔ Misraim Ahemman a Ɛto so Aduonu Anum mu . Na ɔyɛ Ɔhene Kashta yere . [1] Wɔaka ne ho asɛm wɔ ne babea Amenirdis I, a mprempren ɔwɔ Cairo (42198) no ohoni bi so. Wɔka ne ho asɛm nso wɔ ɔpon bi ano a efi Abydos so . [2]

Abusua[sesa]

Na Pebatjma yɛ Ɔhene Kashta yere. Wɔakyerɛw mmofra pii ne mmofra a wobetumi ayɛ wɔn ho kyerɛwtohɔ:

Ɔhene Piye - Wosusuwii sɛ ɔyɛ Kashta ba na enti ebetumi aba sɛ ɔyɛ Pebatjma ba

Ɔhene Shabaka - Wokaa ne ho asɛm sɛ Amenirdis I nua, na ɛno nti ɔyɛ Kashta ne Pebatjma ba. [3] [4]

Ɔhemmaa Khensa - Piye yere, a wosusuw sɛ ɔyɛ Kashta [5] ne ebia Pebatjma babea. [6]

Ɔhemmaa Peksater (anaasɛ Pekareslo) - Ɔwaree Piye na wosiee no wɔ Abydos. Ebia owui bere a na ɔne Piye rekɔ ɔsatu bi akɔ Egypt no. [7] Laming ne Macadam kyerɛ sɛ na ɔyɛ Pebatjma babea a wɔagye no ayɛ ne ba. [8]

Onyankopɔn Yere a ɔyɛ Amun Amenirdis I . Amenirdis ohoni bi ka sɛ ɔyɛ Kashta ne Pebatjma babea.

Neferukakashta - Wosusuw sɛ ɔyɛ Kashta [9] babea na ebia Pebatjma. [10]

Ebia wobetumi de wɔn ho ahyɛ Pabtamer mu[sesa]

Ebetumi aba nanso ɛnyɛ nea ɛyɛ nokware ɔkwan biara so sɛ Pebatjma ne adehye bea bi a wɔfrɛ no Pabtamer (Pa-abt-ta-mer) yɛ pɛ. Stela bi a efi Abydos a ɛyɛ ɔsahene bi a wɔfrɛ no Paqattereru (Pekatror) dea kyerɛw sɛnea Osiris frɛɛ saa ɔsahene yi sɛ onsie ne maame Pabtamer a na ɔwɔ din fɛfɛ Meres-Nip ("Napata dɔfo" anaa "Ɔno a ɔdɔ Napata" no. ). Ɔkura abodin Amun Nnwontofo, Ɔhene Nuabea, Ɔhene babea, ne Onyankopɔn Somfo no Maame. Wɔakyerɛ sɛ Pa-abt-ta-mer yɛ Egyptfo a wɔde edin Pebatjma no ayɛ. Ɔhaw a ɛwɔ sɛnea wɔkyerɛ no mu ne sɛ Pa-abt-ta-mer kura abodin ahorow a ɛsono kakra sen nea wɔakyerɛw ama Pebatjma wɔ nkaedum afoforo so no. Bio nso, abodin a ɛne Ɔhene babea no yɛ ɔhaw kakra efisɛ ɔhene biara nni hɔ a wonim no a obetumi ayɛ n’agya. Paqattereru nyɛ Ɔhene ba, na ebia nokwasɛm ahorow yi bɛkyerɛ sɛ Pa-abt-ta-mer yɛ Piye anaa Taharqa yere a anka wonnim no, na ɔyɛ Shepenupet II anaa Amenirdis II maame. [11]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Aidan Dodson & Dyan Hilton: The Complete Royal Families of Ancient Egypt. Thames & Hudson, 2004, ISBN 0-500-05128-3, p.234-240
  2. Dows Dunham and M. F. Laming Macadam, Names and Relationships of the Royal Family of Napata, The Journal of Egyptian Archaeology, Vol. 35 (Dec., 1949), pp. 139-149, JSTOR
  3. Morkot, Robert G., The Black Pharaohs: Egypt's Nubian Rulers, The Rubicon Press, 2000, ISBN 0-948695-24-2
  4. Aidan Dodson & Dyan Hilton: The Complete Royal Families of Ancient Egypt. Thames & Hudson, 2004, ISBN 0-500-05128-3, p.234-240
  5. Morkot, Robert G., The Black Pharaohs: Egypt's Nubian Rulers, The Rubicon Press, 2000, ISBN 0-948695-24-2
  6. Aidan Dodson & Dyan Hilton: The Complete Royal Families of Ancient Egypt. Thames & Hudson, 2004, ISBN 0-500-05128-3, p.234-240
  7. Morkot, Robert G., The Black Pharaohs: Egypt's Nubian Rulers, The Rubicon Press, 2000, ISBN 0-948695-24-2
  8. Dows Dunham and M. F. Laming Macadam, Names and Relationships of the Royal Family of Napata, The Journal of Egyptian Archaeology, Vol. 35 (Dec., 1949), pp. 139-149, JSTOR
  9. Morkot, Robert G., The Black Pharaohs: Egypt's Nubian Rulers, The Rubicon Press, 2000, ISBN 0-948695-24-2
  10. Aidan Dodson & Dyan Hilton: The Complete Royal Families of Ancient Egypt. Thames & Hudson, 2004, ISBN 0-500-05128-3, p.234-240
  11. Morkot, Robert G., The Black Pharaohs: Egypt's Nubian Rulers, The Rubicon Press, 2000, ISBN 0-948695-24-2