Ol Doinyo Lengai

Ɛfi Wikipedia

Ol Doinyo Lengai (Oldoinyo Lengai), "Onyankopɔn Bepɔw - Mountain of God" wɔ Maasai kasa mu,[1] yɛ ogya bepɔw a ɛyɛ nnam a ɛwɔ Gregory Rift, Ɔtare Natron anafo fam wɔ Arusha Mantam mu wɔ Tanzania, Afrika. Ɛyɛ ogya bepɔw nhyehyɛe a ɛwɔ Afrika Apuei Fam Rift no fa bi, na ɛma natrocarbonatite ogyaframa wɔ ɔkwan soronko so . Ol Doinyo Lengai a ɛpaee wɔ 1960 mu no ma wɔyɛɛ asase ho nhwehwɛmu a awiei koraa no wosii adwene a ɛne sɛ carbonatite abotan fi magma mu no so dua.[2]

Asase ho adesua[sesa]

Ol Doinyo Lengai yɛ soronko wɔ ogya mmepɔw a ɛyɛ nnam mu efisɛ ɛma natrocarbonatite ogyaframa, ogya bepɔw mu carbonatite a ɛba soronko. Ogya mmepɔw kakraa bi a akyɛ a asɛe a wɔfrɛ no carbonatite wɔ baabi a ɛbɛn hɔ, a Homa Bepɔw ka ho .

Lava[sesa]

Bere a ɔbotan dodow no ara wɔ silicate aboɔden abo, ɔbotan a ɛwɔ Ol Doinyo Lengai mu no yɛ carbonatite. Sodium ne potassium carbonates a wɔntaa nhu, nyerereite ne gregoryite pii wom. Esiane saa nneɛma a ɛyɛ soronko yi nti, ogyaframa no pae wɔ ɔhyew a ɛba fam koraa a ɛyɛ bɛyɛ 510 mu. Saa ɔhyew yi sua araa ma owia hann a ɛyɛ hyew no yɛ tuntum, sen sɛ ɛbɛyɛ kɔkɔɔ a ɛhyerɛn a ɛtaa ba wɔ owia dodow no ara mu no. Ɛyɛ nsu nso sen silicate lavas, na mpɛn pii no ɛnyɛ den pii te sɛ nsu. Sodium ne potassium carbonate aboɔden abo a ɛwɔ ɔbotan a ɛpaee wɔ Ol Doinyo Lengai no mu no ntumi nnyina wɔ Asase ani na ɛyɛ mmerɛw sɛ wim tebea bɛsakra ntɛmntɛm, na ɛdan kɔla fi tuntum kɔ fitaa ntɛmntɛm. Ogya bepɔw a efi mu ba no yɛ soronko wɔ wiase nyinaa ho.

Abɔde a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Adesua[sesa]

Carbonatite nso a ɛtrɛw wɔ sare a atwa ho ahyia no so no ma wonya adidibea soronko bi a ɛyɛ frɔmfrɔm a ɛyɛ frɔmfrɔm. Eyi ma mpɔtam hɔ yɛ ade titiriw wɔ afe afe wuram akraman a wotu kɔtra mmeae foforo no mu, baabi a ɛbɛyɛ baabi a wɔwo anantwi mma mpempem pii.

Dwumadi a ɛpae[sesa]

Afe 1883-1915[sesa]

Bepɔw no so a ɛpaee ho kyerɛwtohɔ no fi 1883 mu. Wɔkyerɛw nsu a ɛsen no wɔ 1904 ne 1910 ntam ne 1913 ne 1915 ntam hɔ.[3]

Afe 1917[sesa]

Ogya bepɔw mu nso a ɛpaee kɛse wɔ June 1917 mu no maa ogya bepɔw mu nsõ guu fam koduu 48 kilometres (30 mi) akyirikyiri.[3]

Afe 1926[sesa]

Ɔpaee bi paee asram pii wɔ 1926.[3]

Afe 1940[sesa]

Ɔpae bi a ɛpaee wɔ July ne December 1940 ntam no maa nsõ guu fam koduu Loliondo, 100 kilometres (62 mi) akyirikyiri.[3]

1950 mfe no mu[sesa]

Wohuu ogyaframa nketenkete pii a ɛpaee wɔ 1954, 1955, ne 1958.[3]

1960 mfe no mu[sesa]

Wohuu ogyaframa nketenkete a ɛpaee wɔ 1960 mfe no mfiase mu hɔ.

Ɔpae kɛse bi paee wɔ August 14, 1966 mu. Asase ho animdefo J. B. Dawson ne G. C. Clark kɔɔ ɔbotan no mu dapɛn biako akyi na wɔbɔɔ amanneɛ sɛ wohuu "nsõ tuntum adum a ɛyɛ den" a ɛkɔɔ soro bɛyɛ 1,000 metres (3,000 ft) wɔ ogya bepɔw no atifi na ɛtwee ne ho kɔɔ atifi fam kɔɔ Ɔtare Natron ho. Bere a wɔforoo mframa a ɛte sɛ kɔne no, wɔbɔɔ amanneɛ sɛ wohuu mframa ne nsõ a ɛyɛ fitaa-afitaa ne mfutuma a ɛkɔ so fi amoa no mfinimfini.

Afe 2007[sesa]

Ogya bepɔw dwumadi a ɛwɔ bepɔw no so no maa asase wosow da biara da wɔ Kenya ne Tanzania fi July 12 2007 kosi July 18 2007 anadwo 8.30 wɔ Nairobi . Wosow a ano yɛ den sen biara no yɛ 6.0 wɔ Richter nsenia so . Asase ho animdefo susuwii sɛ asasewosow a ɛkɔɔ soro mpofirim no kyerɛ sɛ magma fa Ol Doinyo Lengai mu. Ogya bepɔw no paee wɔ September 4, 2007, na anyɛ yiye koraa no, ɛde nsõ ne nsu a ɛyɛ hyew kɔɔ 18 kilometres (11 mi) mframa a ɛkɔ fam na ɛkata atifi ne atɔe fam afa horow no so wɔ lava foforo a ɛsen mu.

Afe 2008[sesa]

Afe 2007 mu ɔtopae no kɔɔ so bere ne bere mu kosii afe 2008 mu. Wɔ February awiei no wɔbɔɔ amanneɛ sɛ ɛrenya ahoɔden, na ɛpae kɛse bi sii wɔ March 5. Mmere a wɔanyɛ adwuma no akyi no, ɔtopae paee wɔ April 8 ne 17. Dwumadi a ɛpaee no kɔɔ so kosii August 2008 awiei. Nsrahwɛ a wɔyɛe wɔ bepɔw no atifi wɔ September 2008 mu no, wohui sɛ ogyaframa a ɛsan fi ase fi mframa abien a ɛwɔ ɔbotan foforo no fam no mu. Nsrahwɛ a wɔyɛe wɔ ɔbotan no mu wɔ March/April 2009 mu no kyerɛe sɛ ɛte sɛ nea saa dwumadi yi agyae.[4]

Afe 2010[sesa]

Wɔ October 2010 mu no, wɔtwaa ogyaframa a ɛsono emu biara ne ɔtare ketewa bi a ɛyɛ ogyaframa ho mfonini wɔ wimhyɛn bi a ɛretu no mu. 

Afe 2013[sesa]

Ogya bepɔw no san fii ase sen natrocarbonatite lava a efii ase hyɛɛ ɔbotan kɛse no ma fi 2007-2008 a ɛpaee no. Efi July 2013 no, hornito kɛse bi a ɛyɛ nnam wɔ ɔbotan no fam atɔe fam ano. Wɔ June mu no, nnipa a wɔte bɛn ogya bepɔw no bɔɔ amanneɛ sɛ asasewosow pii sii. Wontumi nkɔ ɔbotan foforo no mu na ɛtɔ mmere bi a wɔn a wɔforo no ahu mu kakra. 

Nneɛma a wɔde kyerɛ[sesa]

Hwɛ eyi nso[sesa]

  • Ogya mmepɔw a ɛwɔ Tanzania no din

Nsɛm a Wɔahyɛ no Nsow[sesa]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Northern Tanzania with Kilimanjaro and Zanzibar by Phillip Briggs 2006 page 194 ISBN 1-84162-146-3
  2. Nhwɛsoɔ:Cite thesis
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 3.4 "Mt. Ol Doinyo Lengai". Sacred Sites: World Pilgrimage Guide (in British English). Archived from the original on 2021-04-14. Retrieved 2021-05-28.
  4. Ol Doinyo Lengai, The Mountain of God, Website maintained by Frederick A. Belton.