Okapi Wim Mmoa a Wɔkora So

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Okapi Wildlife Reserve yɛ wuram mmoa akorae a ɛwɔ Ituri Kwae a ɛwɔ Democratic Republic of the Congo atifi fam apuei, a ɛbɛn South Sudan ne Uganda hye so . Wɔ bɛyɛ 14,000 mu km 2, ɛkata kwae no fa bɛyɛ nkyem anum mu biako. Wɔ 1996 mu no, wɔpaw Okapi Wildlife Reserve sɛ UNESCO Wiase Agyapade Beae, esiane okapis a wɔn ase reyɛ atɔre pii a ɛwɔ hɔ ne abɔde a nkwa wom nyinaa a ɛdɔɔso nti.

Abɔde a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Adesua[sesa]

Wim mmoa a wɔkora wɔn so no yɛ Ituri Kwae no nyinaa mu bɛyɛ nkyem anum mu biako . Sɛ Pleistocene guankɔbea, kwae no wɔ kwae a ɛyɛ den a ɛyɛ ahabammono daa ne nea ɛyɛ ahabammono fa bi, a Mbau nnua ( Gilbertiodendron dewevrei ) na ɛwɔ hɔ kɛse. Nepoko, Ituri, ne Epulu nsubɔnten no sen fa akorae no mu, na kwae a ɛyɛ atɛkyɛ atwa ho ahyia. Granite a ɛda adi wɔ beae a wɔakora so no atifi fam no bɔ Encephalartos ituriensis a ɛyɛ cycad bi a wɔn ase reyɛ atɔre no atrae a ɛho hia ho ban .

Abakɔsɛm[sesa]

Wɔnam Okapi Wim Mmoa a Wɔkora So no mmoa so na ɛyɛɛ Okapi Wildlife Reserve wɔ afe 1992 mu. Dwumadie no kɔ so boa beaeɛ a wɔakora soɔ no denam nteteeɛ ne nneɛma a wɔde bɛma wuram mmoa awɛmfoɔ ne mmoa a wɔde ma de ma mpɔtam a ɛbemmɛn hɔ no asetena tu mpɔn no so. Wɔde Okapi Wildlife Reserve kaa Wiase Agyapade Mmeae a ɛwɔ asiane mu no ho wɔ 1997 mu. Asiane atitiriw a ɛwɔ beae a wɔakora so no ne kwae a wotutu, a nea ɛde ba titiriw ne kuayɛ a wɔtwitwa na wɔhyew, ne aguadi mu abɔmmɔ a wɔde tɔn kwae mu nam . Sika kɔkɔɔ a wotu nso ayɛ ɔhaw ama Reserve no. Efi afe 2005 no, ɔko a ɛkɔɔ so wɔ ɔman no apuei fam no kɔɔ Reserve no hye so, na ɛmaa n’adwumayɛfo guan anaasɛ wotuu wɔn fii hɔ. Sika a wonnya esiane Democratic Republic of the Congo amammui ne sikasɛm tebea a enye nti nso ayɛ ɔhaw. Yɛwɔ anidaso sɛ wobetumi anya abɔde a nkwa wom ho nsrahwɛ a ɛkɔ mpɔtam hɔ no mu nkɔso, na ɛbɛma sika a wɔde ma no akɔ soro na ama ɔmanfo ahu nneɛma pii.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]