Jump to content

Nyansahufoɔ

Ɛfi Wikipedia

Nyansahu yɛ mmɔdenbɔ a ɛyɛ katee, nhyehyɛe a ɛkyekye na ɛhyehyɛ nimdeɛ wɔ nkyerɛkyerɛmu ne nkɔmhyɛ ahorow a wotumi sɔ hwɛ a ɛfa amansan no ho.[1][1] Wɔtaa kyekyɛ nnɛyi nyansahu mu ayɛ no nkorabata atitiriw abiɛsa:[2] abɔde ho nyansahu (e.g., abɔde a nkwa wom, nnuruyɛ, ne abɔde mu nneɛma ho adesua), a ɛsua abɔde mu wiase; asetena mu nyansahu (e.g., sikasɛm, adwene ne asetra ho adesua), a ɛsua ankorankoro ne aman ho ade;[1][1] ne nyansahu a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛfata so (e.g., ntease, akontaabu, ne kɔmputa ho nyansahu a wɔde susuw nneɛma ho), a ɛsua nhyehyɛe a wɔahyɛ da ayɛ, a axioms ne mmara ahorow.[1][1] Wɔn adwene nhyia sɛ nyansahu a wɔahyɛ da ayɛ no yɛ nyansahu mu nteɛso,[1][1][1] efisɛ wɔmfa wɔn ho nto adanse a wonya fi osuahu mu so.[1][1] Nyansahu a wɔde di dwuma yɛ nteɛso a wɔde nyansahu mu nimdeɛ di dwuma de yɛ nneɛma a mfaso wɔ so, te sɛ mfiridwuma ne nnuruyɛ mu.[1][1][1]

Nyansahufoɔ yɛ obi a ɔyɛ nhwehwɛmu de ma nimdeɛ kɔ anim wɔ abɔdeɛ ho nyansahu fa bi mu.[3][3]

Nyansahufo Abakɔsɛm[sesa]

"Obiara nni anibuei abakɔsɛm mu a wasiesie yɛn ntease a yɛwɔ wɔ nyansahu ne abɔde mu nyansapɛ ho sen Helani nyansapɛfo ne nyansahufo kɛse Aristotle (384-322 A.Y.B.), a onyaa nkɛntɛnso a emu dɔ na ɛtrɛw bɛboro mfe mpem abien" —Gary B .Ferngren[3] na ɔte saa.

Nnipa pii bu Alessandro Volta a ɔyɛɛ anyinam ahoɔden batere na ohuu methane no sɛ nyansahufo a wɔsen biara wɔ abakɔsɛm mu no mu biako.

Mary Somerville, a wɔde asɛmfua "nyansahufo" maa no.

Francesco Redi a wɔfrɛ no "nnɛyi mmoawa a wɔsɛe nnɔbae ho agya" no ne nea ɔhyehyɛɛ abɔde a nkwa wom dwumadie.

Albert Einstein na ɔyɛɛ relativity ho nsusuwii a ɛkɔ akyiri no na ɔboaa nneɛma pii wɔ abɔde mu nneɛma ho nimdeɛ mu.

Wɔkyerɛ sɛ abɔde mu nneɛma ho nimdefo Enrico Fermi na ɔyɛɛ atom topae ne nuklea afiri a edi kan wɔ wiase.

Atɔm abɔde mu nneɛma ho nimdefo Niels Bohr boaa nneɛma atitiriw ma wɔtee atom nhyehyɛe ne quantum nsusuwii ase.

Po mu Abɔde a Nkwa Wom Ho Ɔbenfo Rachel Carsonno fii afeha a ɛto so 20 mu nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho kuw no ase.

Bɛbia Mmoa Efiri[sesa]

  1. 1.00 1.01 1.02 1.03 1.04 1.05 1.06 1.07 1.08 1.09 1.10 1.11 1.12 1.13 "Science", Wikipedia (in English), 2023-08-11, retrieved 2023-08-12
  2. "Natural science", Wikipedia (in English), 2023-07-28, retrieved 2023-08-12
  3. 3.0 3.1 3.2 "Scientist", Wikipedia (in English), 2023-07-22, retrieved 2023-08-12