Ntoasoɔ Sukuu

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu

Ntoaso sukuu(About this soundpronounciation of "Ntoasoɔ Sukuu" ) kyerɛkyerɛ asoɛe bi a ɛma ntoaso sukuu mu na ɛsan nso taa de ɔdan a eyi kɔ so no ka ho. Ntoaso sukuu ahorow bi de ntoaso sukuu a ɛwɔ fam (mfe 11 kosi 14) ne ntoaso sukuu (mfe 14 kosi 18) nyinaa ma, i.e., ISCED nsenia no fa 2 ne 3 nyinaa, nanso wobetumi de eyinom nso ama wɔ sukuu ahorow a ɛsono emu biara mu.

Wɔ U.S. no, ntoaso sukuu nhyehyɛe no wɔ mfinimfini sukuu ne ntoaso sukuu ahorow a ɛsono emu biara. Wɔ UK no, ɔman sukuu dodow no ara ne sukuu ahorow a ankorankoro de sika ma no ma asuafo a wɔadi fi mfe 11–16 anaa 11–18; UK ankorankoro sukuu ahorow bi a ɛyɛ fɛ, i.e. ɔman sukuu ahorow, gye asuafo a wɔadi fi mfe 13 kosi 18 tom.[1][2][3]

Ntoaso sukuu ahodoɔ di akyi fi mfitiase sukuu ahodoɔ mu na wosiesie wɔn ho ma adwumayɛ anaa sukuupɔn ahorow. Mpɛn pii no, ɛyɛ nhyɛ ma asuafoɔ kɔ sukuu kɔsi sɛ wɔbɛdi mfeɛ 16. Ahyehyɛdeɛ, adan, ne nsɛmfua no yɛ soronko kɛseɛ anaa kakraa bi wɔ ɔman biara mu.[4][5]

Nhomasua mu gyinabea ahodoɔ[sesa]

Wɔ ISCED 2011 nwomasua nsenia[6] mu no, ɔfa 2 ne 3 no ne ntoasoɔ sukuu a ɛte sɛ deɛ ɛdidi soɔ yi hyia:

Ntoaso sukuu a ɛwɔ fam - Ntoaso sukuu fa a edi kan a wɔde si mfitiase nhomasua so, mpɛn pii no wɔde adesua nhyehyɛe a ɛfa adesua ho kɛse. Asuafoɔ no taa di bɛyɛ mfeɛ 12–16.[6]

Ntoaso sukuu adesua - Ntoaso sukuu fa a ɛto so abien ne adesua a etwa to a ɛwɔ sukuupɔn mu ma asuafo a wɔtaa di mfe 16–18, a wosiesie wɔn ho ma sukuupɔn/mpanyin nhomasua anaasɛ wɔde adwuma a ɛfa ahokokwaw ho ma. Mpɛn pii no ɛne asɛmti ahorow a wɔpaw ne nsuten ahorow a ɛkɔ soro.[6]

Nsɛmfua: nkyerɛkyerɛmu ahorow a ɛfa akuw ahodoɔ ho.[sesa]

Wɔ wiase a wɔka Borɔfo kasa no mu no, nhyehyɛe abiɛsa na wɔde di dwuma kɛse de kyerɛkyerɛ mfe a abofra no adi mu. Nea edi kan ne ‘mfe a ɛne no sɛ’; afei aman a wɔde wɔn nhomasua nhyehyɛe gyina ‘English nhwɛso’ so no de akwan abien no mu biako di dwuma de kyerɛ afe kuw no, bere a aman a wɔde wɔn nhyehyɛe gyina ‘Amerika K-12 nhwɛso’ so no frɛ wɔn afe akuw ahorow no sɛ ‘abasobɔde’. Wɔahyehyɛ Irelandfo nhwɛso no te sɛ Engiresifo nhwɛso no, nanso ɛwɔ nsonsonoe kɛse wɔ nkyerɛwde ahorow ho. Saa nsɛmfua yi trɛw kɔ nhwehwɛmu nhoma ahorow no mu. Aman bi a wɔde toto ho wɔ ase ha:[7] :[8]

Secondary cohorts
Equivalent age 11–12 12–13 13–14 14–15 15–16 16–17 17–18
United States Grade 6 7 8 9 10 11 12
Nickname Freshman Sophomore Junior Senior
United Kingdom England/Wales: Form First Second Third Fourth Fifth Lower Sixth Upper Sixth
England/Wales: Year 7 8 9 10 11 12 13
Scotland S1 S2 S3 S4 S5 S6
Northern Ireland: Year 8 9 10 11 12 13 14
Republic of Ireland Other name Junior Cycle Junior Cycle Junior Cycle Transition Year Senior Cycle Senior Cycle
Class & year 6th Class 1st Year 2nd Year 3rd Year 4th Year 5th Year 6th Year
Jamaica Form First Second Third Fourth Fifth Lower Sixth (6B) Upper Sixth (6A)
Year 7 8 9 10 11 12 13
Grouping Lower School Upper School Sixth Form Programme
ISCED level 2 2 2 3 3 3 3 [8]
Indonesia Grade 6 7 8 9 10 11 12
Nickname SD Kelas 6 SMP Kelas 7 SMP Kelas 8 SMP Kelas 9 SMA Kelas 10 SMA Kelas 11 SMA Kelas 12

Mmara nhyehyɛ[sesa]

Sukuu ahorow wɔ hɔ wɔ mmara nhyehyɛe a emu yɛ den mu, baabi a wobetumi afa mpɔtam hɔ atumfoɔ ne wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu no so abu akontaa akyerɛ asɔre no, ɔman no. Wɔ England (nanso ɛho hia sɛ ɛwɔ United Kingdom mmeae afoforo) no, sukuu ahorow asia na ɛwɔ hɔ a ɔman no tua ho ka a ɛne ankorankoro nnwuma no di nsɛ. Ɔman no ani gye ho sɛ wɔbɛbɔ nsɛm ho ban wɔ sukuu ahorow nyinaa mu. Mmara hwehwɛ sɛ sukuu ahorow a ɔman no de sika ma wɔ England no nyinaa nya wɛbsaet a ɛsɛ sɛ wotintim wɔn nniso, sikasɛm, adesua nhyehyɛe ho adwene ne adwumayɛfo ne asuafo ahobammɔ ho nhyehyɛe ahorow ho nsɛm na ama wɔadi ' The School Information (England) (Amendment) Regulations 2012 and 2016 so '. Ofsted hwɛ eyinom so.[8][9]

Nsusuwii nhyehyɛe[sesa]

Sukuu dan ho nhyehyɛe nkɔ so wɔ baabi a wɔtew wɔn ho. Ɛsɛ sɛ ɔdan no (anaa sukuu dan no mu) no fa:

  • Adesua nhyehyɛe mu nsɛm
  • Akwan a wɔfa so kyerɛkyerɛ
  • Ka a wɔbɔ
  • Nhomasua a ɛwɔ amammui nhyehyɛe no mu
  • Sukuu dan a wɔde di dwuma (wɔ mpɔtam hɔ nso) .
  • Anohyeto ahorow a wɛbsaet no de ba
  • Design nyansapɛ

Ɔman biara benya nhomasua nhyehyɛe ne nneɛma a ɛho hia titiriw.[10] Ɛsɛ sɛ sukuu ahorow no nya asuafo, adwumayɛfo, nneɛma a wɔkora so, mfiri ne anyinam ahoɔden nhyehyɛe, adwumayɛfo a wɔboa, adwumayɛfo a wɔboa ne adwumayɛfo. Wobetumi ahu adan dodow a wɔhwehwɛ no afi sukuu no nhoma mmobɔwee a wɔhyɛɛ ho nkɔm ne beae a wohia no mu.

Sɛnea gyinapɛn ahorow a wɔde di dwuma wɔ United Kingdom kyerɛ no, ɛsɛ sɛ adesuadan a wɔde sukuufo 30 betumi atra mu no yɛ m2 55, anaasɛ sɛ yɛbɛma no ayamye kɛse a, ɛyɛ m2 62. Ɛsɛ sɛ adwini dan a ɛwɔ hɔ nyinaa ma asuafo 30 no yɛ 83 m2, nanso ɛyɛ 104 m2 ma 3D ntama adwuma. Ɛsɛ sɛ drama studio anaa nyansahu mu aduruyɛdan titiriw a wɔde nnipa 30 yɛ no yɛ 90 m2. Wɔde nhwɛso ahorow ama wɔ sɛnea wobetumi asiesie eyi ama 1,200 beae a ɛto so abien (practical specialism).[11] na 1,850 nya ntoaso sukuu.[12]

Beaeɛ a menye firiɛ[sesa]

  1. https://www.hmc.org.uk/about-hmc/projects/the-british-education-system/
  2. https://www.harrowschool.org.uk/admissions/admissions-home
  3. https://www.etoncollege.com/admissions/entry-to-eton/
  4. http://www.unesco.org/education/information/nfsunesco/doc/isced_1997.htm
  5. https://web.archive.org/web/20170525154803/http://www.uis.unesco.org/Education/Documents/isced-2011-en.pdf
  6. 6.0 6.1 6.2 http://uis.unesco.org/sites/default/files/documents/international-standard-classification-of-education-isced-2011-en.pdf
  7. https://trans4mind.com/personal_development/writing/Readability_software/briishAmericanComparison.htm
  8. 8.0 8.1 Ward, Ken. "British and American Systems (Grades)". trans4mind.com (in English). Archived from the original on 31 March 2017. Retrieved 30 March 2017.