Nsɛm nhyehyɛeɛ afidie

Ɛfi Wikipedia
LibreOffice Writer, one of the most popular free and open-source word processors

Afidie a ɛhyehyɛ nsɛm (word processor)[1][2] yɛ afidie anaa kɔmputa so dwumadi a ɛma wotumi de nsɛm hyɛ mu, siesie, hyehyɛ, na worenya nsɛmfua bi efiri mu, na mpɛn pii no ɛwɔ nneɛma foforɔ bi. Nsɛmfua a wɔde di dwuma ahyɛase no yɛ mfidie a egyina hɔ ma adwuma no, nanso mprempren nsɛmfua nhyehyɛe yɛ nhyehyɛe ahodoɔ a wɔde di dwuma wɔ kɔmputa ahodoɔ a wɔde di dwuma wɔ kwan a ɛkɔ akyiri so so.

Nsɛmfua nhyehyɛe dwumadie ahodoɔ no hyɛ nsɛm a wɔde tintim nwoma a ɛnyɛ den ne desktop tintim nhyehyɛe a ɛyɛ adwuma koraa no de ntam baabi. Nanso, nsonsonoeɛ a ɛda saa mmiɛnsa yi ntam no asesa wɔ berɛ mu na na ɛnna adi pefee wɔ afe 2010 akyi.[3][4]

Akyi Nsɛm[sesa]

Ɛnyɛ kɔmputa mfididwuma mu na ɛde nsɛmfua a wɔde yɛ adwuma no baeɛ. Mmom no, efiri mfidie mfidie mu na ɛbae na akyiri yi nkutoo na ɛne kɔmputa adwuma no boom. Nsɛmfua a wɔde di dwuma ho abakɔsɛm yɛ asɛm a ɛfa sɛnea wɔde honam fam afa horow a ɛwɔ akyerɛw ne nsɛm a wɔsesa mu no yɛ adwuma nkakrankakra, na afei wɔyɛ mfiridwuma no mu nsakrae ma ɛyɛ nea nnwumakuw ne Ankorankoro betumi anya.

Asɛmfua nsɛmfua a wɔde di dwuma no puee wɔ Amerika adwumayɛbea ahodoɔ mu wɔ afe apem ahankron ne aduoson(1970) no mfiase mu hɔ no gyinaa adwene a ɛne sɛ wɔbɛma adwuma no ayɛ mmerɛw ama wɔn a wɔtwerɛɛ nsɛm no so, nanso ankyɛ na ntease no dan kɔɔ sɛnea wɔde nsɛm a wɔsesa no nyinaa bɛyɛ adwuma wɔ ɔkwan a ɛnyɛ adwuma so no so.

Mfiase no, wɔn a wɔyɛɛ nsɛmfua a wɔde di dwuma ho nhyehyɛe ahorow no de mfiridwuma a ɛwɔ hɔ dada ne nea ɛreba no boom yɛɛ nnwinnade a egyina hɔ ma ne ho, na ɛmaa wɔyɛɛ adwuma foforɔ a ɛ[5] da nso wɔ wiase a ɛreba a ɛfa ankorɛankorɛ kɔmputa ho no ho. Adwene a ɛfa nsɛmfua dwumadie ho no firii data dwumadie a ɛkɔ akyiri, a ɛfiri afe apem ahankron ne aduonum(1950) no mu no na ɛyɛ kɔmputa a wɔde di dwuma wɔ adwumayɛ mu.

Wɔ abakɔsɛm mu no, nsɛmfua ho nhyehyɛe ahodoɔ mmiɛnsa na ɛwɔ hɔ: mfidie, ɛlɛtrɔnik ne software.

Mfididwuma nsɛm hyehyɛɛeɛ[sesa]

Afidie a edi kan a wɔde di nsɛmfua ho dwuma ("Afidie a Wɔde Twerɛ Nkrataa" a ɛte sɛ nea na ɛte sɛ afidie a wɔde twerɛ nsɛm) no, Henry Mill na ɔmaa ho tumi krataa maa afidie bi a na etumi "twerɛ pefee na ɛyɛ pɛpɛɛpɛ araa ma wuntumi nhu nsonsonoe a ɛda mfidie a wɔde tintim nwoma ntam." ".[6] Bɛboro mfeɛ ɔha akyi no, tumi krataa foforo puei wɔ William Austin Burt din mu maa nea ɔtwerɛɛ nwoma no. Wɔ afe ɔha a ɛtɔ so dunkron awieeɛ mu no, Christopher Latham Sholes yɛɛ afidie a wɔde twerɛɛ nsɛm a ɛdi kan a wotumi hu ɛwom sɛ na ne kɛseɛ sõ, a wɔkaa ho asɛm sɛ "akyerɛw piano".

"Nsɛmfua nhyehyɛe" baako pɛ a saa mfidie nhyehyɛe ahodoɔ yi betumi ayɛ ne sɛ wɔbɛsesa baabi a atwerɛdeɛ pue wɔ kratafa no so, ahyɛ mmeae a kan no na wɔagya wɔ kratafa no so, anaasɛ wobehuru afa atwerɛdeɛ no so. Ɛyɛ mfeɛ du du pii akyi ansa na anyinam ahoɔden ne ɛlɛtrɔnik mfidie a wɔde baa mfidie a wɔde twerɛ nsɛm mu no fii ase boaa ɔtwerɛfoɔ no wɔ mfididwuma fa no mu. Asɛmfua “nsɛmfua a wɔde di dwuma” (a wɔkyerɛɛ ase fii German asɛmfua Textverarbeitung mu) no ankasa, Ulrich Steinhilper, Germanni IBM afiri a wɔde twerɛɛ nsɛm a wɔtɔn so panyin na ɔyɛɛ no ​​wɔ afe apem ahankron ne aduonum(1950) no mu. Nanso, annyina ne ho adi wɔ afe apem ahankron ne aduosia(1960) no mu adwumayɛbea sohwɛ anaa kɔmputa ho nhoma ahodoɔ mu (nwoma a ɛyɛ fitaa ho nhwɛso), ɛwom sɛ na wonim adwene, nneɛma, ne mfididwuma a akyiri yi wɔde bedi dwuma no pii yiye dada deɛ. Ne nyinaa mu no, ebeduru afe apem ahankron ne aduoson-baako(1971) no, New York Times[7] gyee asɛmfua no toom sɛ adwumayɛ mu "asɛmfua a ɛyɛ dede". Nsɛmfua ho dwumadie ne "data dwumadie" a ɛyɛ ne nyinaa di nsɛ, anaasɛ kɔmputa a wɔde di dwuma wɔ adwumayɛ mu

Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ[sesa]

  1. https://books.google.com/books?id=J_iAWQ5n914C
  2. https://books.google.com/books?id=FAUMGHG-SkYC
  3. https://www.brighthub.com/multimedia/publishing/articles/62697.aspx
  4. https://www.pcworld.com/article/256204/how_to_use_microsoft_word_as_a_desktop_publishing_tool.html
  5. https://en.m.wikipedia.org/wiki/Samuel_W._Soule
  6. http://thetech.ninja/history-word-processors/
  7. W.D. Smith, “Lag Persists for Business Equipment,” New York Times, 26 Oct. 1971, pp. 59-60. - Google Adehwehwɛ, retrieved 2023-08-13