Mmubuo

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Abubuo(a wɔsan frɛ no plegia) yɛ ntini biako anaa nea ɛboro saa a ɛma nipadua no tumi yɛ adwuma yiye. Sɛ nkate mu yare ne nipadua no nso asɛe a, ebetumi aka obubuafo ho. Wɔ United States no, bɛyɛ nnipa 50 biara mu 1 na wɔahu sɛ ɔyare bi a ɛma obi ho kyere no daa anaa bere tiaa bi.[1] Asɛmfua no fi Hela kasa mu παράλυσις, "ntini a ɛma obi yɛ dɛm",[2] ankasa fi παρά (para), "afa, denam"[3] ne λύσις (lysis), "a ɛma ɛyɛ mmerɛw".[4] Wɔtaa frɛ obubuafo a ɛwosow a wɔmpɛ ka ho no "abubuw".[5][6]

Nea ɛde ba[sesa]

Mpɛn pii no, ntini a ɛma obi ho kyere no, titiriw akyi berɛmo no sɛe no na ɛde obubuafo ba. Nneɛma atitiriw afoforo a ɛde ba ne ɔyare a ɛma obi ho kyere no, adwenemhaw a ɛma ntini mu yare, poliomyelitis, amemene mu yare, ntini a ɛwɔ nipadua no akyi, Parkinson yare, ALS, botulism, akyi berɛmo mu yare, multiple sclerosis, ne Guillain–Barré syndrome. Bere tiaa mu mmubui ba bere a obi ada REM no, na nhyehyɛe yi a ɛnkɔ so yiye no betumi ama obi ayɛ obubuafo bere bi bere a wanyan no. Nnuru a esiw ntini ahorow no dwumadi kwan, te sɛ curare nso betumi ama obi abubu.

Pseudoparalysis (atoro- a ɛkyerɛ "atoro, ɛnyɛ nokware", a efi Hela kasa mu ψεῦδος[7]) yɛ nea wofi wɔn pɛ mu de siw ano anaasɛ wosiw kankyee ano esiane ɛyaw, nkitahodi a entumi nyɛ adwuma, nna mu ɔbrasɛe, anaa ade foforo nti, na ɛnyɛ ntini a ɛyɛ mmerɛw ankasa nti. Wɔ akokoaa mu no, ebetumi ayɛ akisikuru a wonya fi awo mu ho sɛnkyerɛnne.[9] Pseudoparalysis betumi afi adwene mu nhyɛso a emu yɛ den mu aba, na ɛyɛ ade a ɛtaa ba wɔ adwenemhaw te sɛ ehu mu dadwen mu.[10]

Nsonsonoe ahorow[sesa]

Obubuafo betumi aba wɔ mmeae bi anaa nea ɛkɔ so wɔ baabiara, anaasɛ ebetumi adi nhyehyɛe pɔtee bi akyi. Obubuafo dodow no ara a ntini ahorow a ɛsɛe no de ba (sɛ nhwɛso no, akyi berɛmo mu opira) no yɛ nea ɛkɔ so daa; nanso, nneɛma bi a ɛma obi yɛ mmerɛw bere ne bere mu, a nna mu yare ka ho, fi nneɛma afoforo.[11][12]

Obubuafo betumi aba mmofra a wɔawo wɔn foforo mu esiane dɛmdi bi a wɔwoo wɔn a wɔfrɛ no spina bifida nti. Spina bifida ma akyi berɛmo no mu biako anaa nea ɛboro saa ntumi nyɛ akyi berɛmo a ɛwɔ akokoaa no mu, na ɛma akyi berɛmo no tumi pue fi akyi berɛmo no fa a aka no mu. Wɔ tebea horow a emu yɛ den mu no, eyi betumi ama akyi berɛmo no dwumadi a ɛba fam sen akyi berɛmo a ɛyera no agyae.[12] Saa akyi berɛmo no dwumadi a egyae yi betumi ama ntini a ɛwɔ fam no ayɛ mmerɛw. Wɔahu nsɛm a wɔakyerɛw a ɛkyerɛ sɛ akyi berɛmo mu ntini a ɛyɛ mmerɛw wɔ mmofra a wɔawo wɔn foforo mu bere a wɔansa akyi berɛmo mu yare no.[11] Bere a ɛde ne nkwa to asiane mu no, wobetumi de oprehyɛn asiesie akyi berɛmo mu yare no pii sɛ wɔyɛ no oprehyɛn wɔ nnɔnhwerew 72 akyi wɔ awo akyi a.

Ascending paralysis da adi wɔ akwaa a ɛwɔ fam no mu ansa na akwaa a ɛwɔ soro no aba. Wobetumi de abata:

Guillain–Barré syndrome (edin foforo a wɔde frɛ saa tebea yi ne Landry’s ascending paralysis) .

Nwansena a ɛyɛ mmerɛw[13] .

Obubuafo a ɛforo kɔ soro no ne mmubui a ɛba fam a ɛba wɔ tebea horow te sɛ botulism mu no bɔ abira.