Mmoa

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Mmoa yɛ mmoawa a wɔwɔ nkwammoaa pii, eukaryotic wɔ abɔde a nkwa wom ahemman Animalia mu. Sɛ mmoa kakraa bi na ɛka ho a, mmoa di nneɛma a nkwa wom, wɔhome mframa pa, wotumi keka wɔn ho, wotumi wo wɔ nna mu, na wɔfa ontogenetic fa bi a wɔn nipadua no yɛ nkwammoaa kurukuruwa bi a ɛyɛ tokuru, blastula, bere a awotwaa no nyin no. Wɔaka mmoa ahorow a wɔte ase bɛboro ɔpepem 1.5 ho asɛm—a emu bɛyɛ ɔpepem 1 yɛ nkoekoemmoa—nanso wɔabu akontaa sɛ sɛ wɔka ne nyinaa bom a, mmoa ahorow bɛboro ɔpepem 7 na ɛwɔ hɔ. Mmoa tenten fi micrometer 8.5 (0.00033 in) kosi mita 33.6 (anammɔn 110). Wɔne wɔn ho wɔn ho ne nneɛma a atwa wɔn ho ahyia no di nkitaho a ɛyɛ den, na ɛyɛ nnuan nhama a ɛyɛ nwonwa. Nyansahu mu nhwehwɛmu a wɔyɛ wɔ mmoa ho no, wɔfrɛ no mmoa ho adesua.

mmoa ahorow a wɔte ase dodow no ara wɔ Bilateria, clade a emufo wɔ nipadua nhyehyɛe a ɛne ne ho hyia wɔ afa abien no mu. Bilateria no bi ne protostomes, a mmoa te sɛ nematodes, arthropods, flatworms, annelids ne molluscs wom, ne deuterostomes, a echinoderms ne chordates wom, a nea etwa to no ka vertebrates ho. Na nkwa ahorow a wɔkyerɛɛ ase sɛ mmoa a wodii kan bae no wɔ Ediacaran biota a ɛwɔ Precambrian awiei no mu. Nnɛyi mmoa phyla pii bɛyɛɛ nea wɔde sii hɔ pefee wɔ fossil kyerɛwtohɔ mu sɛ po mu mmoa ahorow wɔ Cambrian ɔtopae a efii ase bɛyɛ mfe ɔpepem 539 a atwam ni no mu. Wɔahu awosu mu nkwaadɔm akuw 6,331 a ɛne mmoa a wɔte ase nyinaa yɛ pɛ; ebia eyinom fi nana biako a ɔbom traa ase mfe ɔpepem 650 a atwam ni no mu.

Abakɔsɛm mu no, Aristotle kyekyɛɛ mmoa mu yɛɛ no ​​wɔn a wɔwɔ mogya ne wɔn a wonni mogya. Carl Linnaeus de ne Systema Naturae yɛɛ abɔde a nkwa wom mu nkyekyem a edi kan a wɔahyehyɛ no nnidiso nnidiso wɔ 1758 mu, a Jean-Baptiste Lamarck trɛw mu yɛɛ no ​​phyla 14 wɔ 1809. Wɔ 1874 mu no, Ernst Haeckel kyekyɛɛ mmoa ahemman no mu yɛɛ no ​​Metazoa a ɛwɔ nkwammoaa pii (mprempren ɛne Animalia a ɛne no di nsɛ) no Protozoa, mmoawa a wɔwɔ nkwammoaa biako a wɔmfa mmoa bio. Wɔ nnɛyi mmere yi mu no, mmoa a wɔkyekyɛ wɔn mu wɔ abɔde mu no gyina akwan horow a ɛkɔ akyiri te sɛ molecule phylogenetics a etu mpɔn wɔ abusuabɔ a ɛda taxa ahorow ntam a ɛdannan ba no a wɔda no adi mu.

Nnipa de mmoa ahorow pii te sɛ aduan (a nam, nufusu, ne nkesua ka ho), nneɛma (te sɛ aboa nhoma ne aboa nhoma), afieboa, ne mmoa a wɔyɛ adwuma a nea wɔde fa nneɛma ka ho di dwuma. Wɔde akraman adi dwuma wɔ abɔmmɔ mu, na wɔde nnomaa a wɔkyere mmoa we nso adi dwuma, bere a na wɔde mmoa a wɔwɔ asase so ne nsu mu pii abɔ abɔmmɔ de adi agoru no. Mmoa a wɔnyɛ nnipa apue wɔ adwinni mu fi teteete na wɔka ho asɛm wɔ anansesɛm ne nyamesom mu.

Etymology ho nsɛm[sesa]

Asɛmfua "aboa" no fi Latin kasa mu animalis mu, a ɛkyerɛ sɛ 'ɔwɔ ahome', 'ɔwɔ ɔkra' anaa 'ɔteasefo'.[1] Abɔde a nkwa wom nkyerɛase no ka ahemman Animalia no mufo nyinaa ho.[2] Wɔ kasa mu no, wɔtaa de asɛmfua aboa di dwuma de kyerɛ mmoa a wɔnyɛ nnipa nkutoo.[3][4][5][6] Asɛmfua "metazoa" no fi Tete Hela kasa mu μετα (meta, a wɔde kyerɛ "akyiri yi") ne ζῷᾰ (zōia, dodow kabea a ɛkyerɛ ζῷον zōion "aboa").[7][8]