Matibabu (Rapid Malaria test)

Ɛfi Wikipedia

Matibabu koeɛ ma ɛkwan a ɛda mpɔtɛm ɛne wɔn kwanpa a wɔn de nya ayaresa no bɛsi.[1][2]

Dwumadie ne Botaeɛ[sesa]

Wo ne nyinaa mu no,sɛ yɛnni ɛboɔ a ɛwɔ fɔm anaa sɛ nneɛma a yɛde yɛ nhwehwɛ mu (diagnostic ) sɛ yɛ bɛ nya mmuaeɛ afiri atiridii yadeɛ (malaria) wɔ mmuaeɛ a yɛ nnya no ntɛm wɔ yareɛ ahodoɔ mu wɔ mpɔtɛm a wɔn sika sɛm wɔ fɔm( nea ɛboa ma morbidity ne mortality wɔ atiridii yareɛ a ano yɛ den mu no kɔ soro) ɛne sɛ yɛ sa atiridii yareɛ no ɛma no boroso wɔ sɛ yɛde nsunsuanso a ɛdaadi ntotoeɛ a ɛdaadi wɔ nimdeɛ a yɛnni wɔ ayaresa nhwehwɛ mu ( ɛno nso ka nneɛma a ɛseɛ sika wɔ yareɛ a ɛnnyɛ atiridii yareɛ sa mu ne titirie pa ne sɛ ɛfiri mmereɛ a yɛ kamfo Artemisinin-based ayaresa akwan no sɛ ne boɔ yɛden no) Ɛtoso biom no, sɛ yɛnnya nsɛm a ɛyɛ pɛpɛɛpɛ na ɛnsisi so a yɛ bɛtumi de yɛn ho atoso firi apɔmuden adwumayɛfoɔ asoɔeɛ ɛmpo sɛ ɛyɛ nokware pɛfiee mpo sɛ wɔn wɔ taaboo nnyinasoɔ ahodoɔ ntotoeɛ a apɔmuden adwumayɛfoɔ de di wɔn dwuma. Nsɛm ne nneɛma a ɛnsisisoɔ deɛ ɛyɛ papa ne dodoɔ a yɛ nya anaa y'ɛnsa ka firi apɔmuden asoeɛ no nkyɛn no dodoɔ noara yɛ deɛ atwam anaa sɛ y'ɛnnfa nyɛ adwuma wɔ sa mmerɛ potii no mu biom. Mprenpren, nsɛm ne nnoɔma a y'aboaboa ano ne nhwɛsoɔ akwan a y'ɛnsa ka no nyinaa firi Ɔman no apɔmuden ntotoeɛ nkratoɔ nhyehyɛeɛ mu (HMIS). Yɛ dinkae fa nsɛm ne nnoɔma firi apɔmuden adwumaeɛ bea npenpensoɔ wɔ nwuma a yɛde di dwuma ɛne abaafo ayaresa ntwerɛtohɔ dwumadie ma apɔmuden dwumadibea kakraa bi mpo na ɛwɔ saa ahoden no. Yɛ ntaeɛ nfa twerɛtohɔ nwoma nni dwuma ɛsane sɛ ne papa mu nwie pɛyɛ na ɛsane nso taa yera wɔ kwan so wɔ mmereɛ a yɛde kɔ di dwuma.(nhwehwɛ mu nsɛm a ɛnsisi).HMIS amaneɛ bɔ a ɛntumi nkɔ wɔ ne brɛ ano,sɛ y'ɛnnfa ankorankorɛ apɔmuden ne nso nneɛma nka ho na yɛ gya no wɔ mpɔtɛm ho ara,sɛ HMIS mpaepae mu nneɛma a ɛnso ɛne amanyɔsɛm mmoa a ɛsoa. Sɛ yɛnni dwumadie nhehyɛ akwan papa a ɛbɛma yɛn nsa aka ɛne amaneɛ bɔ a ɛfa nea ɛwɔ hɔ a yɛ de ma no ɛnso no nti ɛkyerɛ sɛ ayaresa bea ahodoɔ no tar nnya nnuro ne mfidie aɛhohia wɔ mmerɛ tenten mu ,ɛno nti nnuro ne nhwehwɛ mu dwumadie no yɛntumi nfa yɛn ani nni akyire. Apɔmuden nkratoɔ a ɛnnoɔso ɛne nneɛma nhyehyɛeɛ yɛ ahohiadeɛ a ɛbɛ ma yɛn adwenkyereɛ atumpɔn ɛne sɛ yɛ bɛ nya ntamgyina mmoa brɛano brɛano. Yɛɛ akɔ beaeɛ a nneɛma ne nsɛm akwan a yɛ faso de di dwuma a nsunsuansoɔ papa ba ɛne sɛ yɛɛ fa nneɛma a ɛfata apɔmuden dwumadie nhyehyɛeɛ.

Afidie anaa sɛ adeyɔdeɛ no wɔ ahoɔden a ɛtumi hunu atiridii (malaria)yareɛ mmoawa (parasites) no wɔ red blood cells no mu wɔ nhwehwɛ mu botaeɛ mu.[3][4][5]Afidie no y'aso ahwɛ na yɛde di dwuma wɔ ayaresa bea akɛseɛ ne nkumaa mu ɛne bea a wɔ yɛ ayaresa mu mpɛnsɛnmpɛnsɛnmu. Botaeɛ ne sɛ ɔbɛyɛ point-care-testing (POCT) akwannya wɔ nkurase nkurase a wɔn nni ayaresa akwanya.[6]

Adenwene /Ayɔdeɛ[sesa]

Ndwumakuo a wɔn maa anoyie na ɛdidisoɔ yi ;

  1. Matiscope: matiscope  yɛ portable parasite-based hardware afidie a ɛde nngyinasonsɛm ɛfiri ɛhae a apeteɛ ne atweboɔ de hunu plasmodium a ɛwɔ yɛn mogya a y'atweɛ no mu . Adeyɔdeɛ no ma ntohyɛsoɔ nhwehwɛ mu ne nhwehwɛ mu a ɛnfa ntohyɛsoɔ so wɔ desktop point of care.
  2. Yotta : kyere nneɛma bi tesɛ, beaeɛ nsɛm ne apɔmuden nhwehwɛ mu nkratoɔ, anonymized adwenkyereɛ wɔ nsɛm a ahobaebɔ ntotoeɛ wɔm firi beaeɛ a nneɛma a yɛde di akotene asie, nea ɛnoankasa ɛne nimdeɛfoɔ nneɛma nhwehwɛm, customize output ɛne mmuayɛ ne anoyie wɔ berɛm. Virtualization nso boa yɛn ma yɛ dwane firi prediction algorithms boa ma yɛ te mmeaeɛmeaeɛ nyarewa a ɛtrɛtrɛ.
  3. Yotta cards: ɔyarefoɔ a yɛɛ di 'akyire sɛ yɛ bɛ boa no ama n'nya ayaresa bea ntotoeɛ ɛne ani a ɛdi aduro nsɛmnsɛm, nsrahwɛ nhyehyɛeɛ, ɔyarefoɔ no Kaade no ɛsie ma no anya ayaresa no biseabɔ na ɛdi so.

Yotta surveillance apps: Ahoɔden no image recognition algorithms so, yɛ de nhwɛsoɔ akwan na ɛyɛ adwuma wɔ ayaresa bea wɔ nyarewa ahodoɔ a y'aboaboa ano nsɛm wɔ ɛbrɛano wɔ online ɛne offline ahoɔden so.

Afidie no yɛyɔɔ no wɔ Kampala a ɛwɔ Uganda man no mu a Matibabu CEO Brian Gitta ɛne ne kuo (Joshua Businge, Josiah Kavuma, Moris Atwine, Simon Lubambo and Shafik Sekitto).[7]

Abasobɔdeɛ[sesa]

Ɛkuo a ɛwɔ matibabu, ahunu sɛ Villgro Kenya, Bayer Foundation,[8]e4impact, Merck Accelerator ɛne Resilient Africa Network(RAN)[9]a ɛyɛ adwuma wɔ The United States Agency for International Development no ase.

Yɛ agye matibabu atum mpreɛn beberee wɔ UN Empowerment Award nam the Microsoft Imagine Cup,[10]American Society for Mechanical Engineers’ iShow,[11]The Duke of York’s Pitch@Palace, Royal Academy of Engineering[12] The Aspirin Social Innovation Award, e4Impact, Disrupt 100,Times magazine next generation leaders,[13] 2019 Rolex Laureate[14] deɛ ɛkaho biom, y'adane taboo ngyinasoɔ akwan ahodoɔ adi sɛ Consumer Electronics Show (CES),[15] The Tech Open Air Festival, Republica, Global Sankalp forum, TechCrunch Hardware[16] Battlefield. Yɛ too nsa frɛ Brian Gitta ma no kɔ hyia Bill Gates a na ɛno nso ka MTV Base Africa dwumadie wɔ mfei 2016.[17]

Afutufoɔ[sesa]

Matibabu na ɔka Merck Accelerator dwumadie wɔ Merck Innovation Center in Darmstadt, Germany.[18][19] Matibabu afutufoɔ no be ne Dr. Nicole Kilian (Heidelberg University Hospital),[20] Robert Karanja, MSc (Villgro Kenya)[21] and Kush Mahan, MSc (ZoneIn).[22]

Bea a me nyaa mmoa firieɛ[sesa]

  1. https://www.matibabu.io/
  2. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/abs/10.1002/bies.201900138
  3. https://www.bbc.com/news/world-africa-44481723
  4. https://solve.mit.edu/challenges/frontlines-of-health/solutions/4563
  5. "Archive copy". Archived from the original on 2021-07-16. Retrieved 2022-03-20. {{cite web}}: Unknown parameter |dead-url= ignored (help)CS1 maint: archived copy as title (link)
  6. https://www.matibabu.io/
  7. https://www.matibabu.io/together-were-better
  8. https://aspirin-social-awards.org/nominations/2017-matibabu-non-invasive-malaria-test-device
  9. http://www.ranlab.org/innovations/riap-grantees
  10. https://news.microsoft.com/2013/07/11/microsoft-announces-worldwide-imagine-cup-winners-awards-more-than-1-million-in-cash-and-prizes/
  11. https://www.asme.org/about-asme/news/asme-news/three-winners-named-ishow-kenya
  12. https://www.bbc.com/news/world-africa-44481723
  13. https://time.com/collection/next-generation-leaders/#2019
  14. https://www.rolex.org/rolex-awards/science-health/brian-gitta
  15. https://tw.wikipedia.org/wiki/Special:ContentTranslation?title=Special:ContentTranslation&campaign=contributions-page&from=en&to=tw&page=Matibabu+%28Rapid+Malaria+test%29&targettitle=Matibabu+%28Rapid+Malaria+test%29#
  16. https://techcrunch.com/2017/01/06/matibabu-uses-light-to-diagnose-malaria/
  17. https://www.youtube.com/watch?v=lfpISpAX9AY
  18. https://www.merckgroup.com/en/research/innovation-center/accelerator/startups.html
  19. https://www.merckgroup.com/en/research/innovation-center/news/all-news/bigbangmoment-matibabu-takes-home-the-trophy.html
  20. https://www.linkedin.com/in/nicole-kilian-092347ab
  21. "Archive copy". Archived from the original on 2021-04-12. Retrieved 2022-03-20.{{cite web}}: CS1 maint: archived copy as title (link)
  22. https://www.linkedin.com/in/kushmahan