Mamani kaPhahlo

Ɛfi Wikipedia

Ɔhemmaa Mamani kaPhahlo yɛ AmaMpondomise Ahemman no Hemmaa wɔ n’ankasa mu fi afe 1732, a odii n’agya Ɔhene Phahlo akyi . Wɔsan frɛ no Ɔhemmaa Mbingwa. Sɛ́ Ɔhene Phahlo Yere Kɛse no mmabea 3 mu panyin no, otumi twaa ne nuanom a wɔyɛ ne maame nuanom a wofi afie nketewa no mu mpoa sɛ wɔbɛma wɔadi ahengua bere a n’agya wui no. Ɛwom sɛ, ɔwaree Ɔhemmaa Ntsibatha, Mpondo Ɔhemmaa bi de, nanso ɔtwam wɔ 1758 mu a na onni nhwi Biara kɔɔ Thorne . Ne nuanom no mu biako, Ɔhene Sonthlo, na odii n’ade wɔ ne dibea mu ɛmfa ho nsɛnnennen a efi Within ahemfie abusua no mufo hɔ saa bere no [1]

Mfitiase asetra ne abusua[sesa]

Wɔwoo Ɔhemmaa Mamani (ɛtɔ da bi a wɔfrɛ no Mbingwa) maa Famale Hene bi a ɔwɔ AmaMpondomise Ahemman no mu, Ɔhene Phahlo, ne Xesibe Ɔhemmaa bi a awerɛhosɛm ne sɛ wonnim ne din. [2] Na Ɔhemmaa Mamani maame yɛ Ɔyere Kɛse no . Wɔ ne maame fam no, na ɔyɛ mmabea 3 no mu panyin na na onni anuanom mmarima biara. Na ne papa ne ne yerenom afoforo wɔ mmabarima. Wɔwoo no Bɛyɛ afe 1705 Na owui wɔ Bɛyɛ afe 1758 mu.

Ɔhemmaa Mamani nuabeanom no mu biako, Ɔhemmaa Thandela, waree kɔɔ AmaXhosa Ɔman no mu Ɔhene Phalo na na ɔyɛ Ɔhene Gcaleka maame . [3] Akyiri yi Prince Gcaleka bɛyɛɛ Xhosafo Hene. Wonnim pii fa onuawa foforo no ho.

Ahengua so foro na odi hene[sesa]

Wɔ afe 1732 mu no, Ɔhemmaa Mamani papa, Ɔhene Phahlo, wui. Sɛnea wɔtaa yɛ no, na wɔahyɛ da ayɛ sɛ Ɔyere Kɛse no ba bedi n’agya ade. Nanso, na amanne kyerɛ sɛ ɛsɛ sɛ ɔdedifo no yɛ ɔbarima ɔdedifo. [4] Sɛ Ɔyere Kɛse no anwo mmarima mma, te sɛ Ɔhemmaa Mamani maame a, ɛnde na wɔbɛhwehwɛ ɔdedifo ɔbarima bi wɔ ɔyerenom a aka no mma mu, na wɔafi ase afi ɔyere a waware ɔhene no akyɛ sen biara (kyerɛ sɛ ɔyere a wanyin sen biara) a odi n’akyi no so ɔyerenom nkumaa (sɛnea wɔn mpanyimfo te), kosi sɛ wobehu ɔbabarima. Sɛ wɔanhu ɔbabarima a ɛnde na ɔhene no nuanom no mu biako bɛyɛ Ɔhene (wɔpɛ onua panyin ne n’asefo mmarima, afei otu kɔ fam kɔ onua kumaa no nkyɛn) bɛfa Ɔhene dibea.

Nanso Ɔhene Fahlo Yere Kɛse no anwo mmarima mma biara. Defy atetesɛm ne amanne, bere a Ɔhene Phahlo Yere Kɛse no mmabea no mu panyin, Ɔhemmaa Mamani foroo ahengua no wɔ n’agya wu akyi no. Saa adeyɛ yi kanyan asɛm a abakɔsɛm akyerɛwfo a wɔkyerɛw AmaMpondomise Nation ho asɛm no kae sɛ "ɔbea bi a ɔbɛyɛɛ Famale hene".

Bere a wɔn a wɔn adwene nhyia sɔre tiaa no no, okum wɔn. Ɔde asraafo dɔm tiaa wɔn a wɔkasa tiaa ne tumidi nso. Wɔtee n’ahenni nka wɔ AmaMpondomise Ɔman no nsase nyinaa so (efi uMthatha kosi Umzimkhulu . [5] Na ɔyɛ ɔhene a ne ho yɛ den.

Aware ne asɛm[sesa]

Ɛmfa ho sɛ na ɔno ankasa yɛ ɔbea no, Ɔhemmaa Mamani waree Ɔhemmaa bi a ofi AmaMpondo ahemman mu, Ɔhene Nyawuza babea a wɔfrɛ no Ɔhemmaa Ntsibatha. Sɛ anka n’ankasa bewie aware no, ɔka kyerɛɛ ne nuabarima a ɔdɔ no sen biara, Nea na ɔyɛ Ɔheneba Sonthlo saa bere no ansa na ɔrehyerɛn a wonim no sɛ Ɔhene wɔ ne nuabea ahenni mu no sɛ ɔnyɛ mma no. [6] Ɔheneba Sonthlo yɛ Ɔhemmaa Mamani maame maame nuabea ne Ɔhemmaa Mamani papa, Ɔhene Phahlo Yere ba.

Nea odii n’ade[sesa]

Nkakrankakra ofii ase de ahemfo nnwuma hyɛɛ Ɔhene Sonthlo nsa, bere a, ɔde nsi nyaa tumi nsakrae a edii nkonim maa no no so nkɛntɛnso. Enti, Sontlo bɛyɛɛ nea odii n’ade bere a na ɔte ase no na ɔkɔɔ so dii hene wɔ ne wu mu.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Soga, John Henderson. "Amampondomise" (PDF). Cambridge.
  2. High Court of South Africa (2018). (PDF) http://www.derebus.org.za/wp-content/uploads/2020/05/Matiwane-v-President-of-the-Republic-of-South-Africa-and-Others.pdf. {{cite journal}}: Cite journal requires |journal= (help); Missing or empty |title= (help)
  3. Scheub, Harold (1996). The Tongue Is Fire: South African Storytellers and Apartheid. ISBN 9780299150945.
  4. South Africa: Eastern Cape High Court, Mthatha (2020). "King Phahlo Royal Family and Another v Molosi and Others (3501/2019)" (PDF). SAFLII.
  5. Scheub, Harold (2009). Shadows: Deeper Into Story. ISBN 9781893311862.
  6. Mda, Zakes (2015). Little Suns. South Africa.: Penguin Random House.