Lopé National Park

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Lopé Ɔman Mmoa Yɛmmea
national park
part ofEcosystem and Relict Cultural Landscape of Lopé-Okanda Sesa
inception2002 Sesa
countryGabon Sesa
coordinate location0°31′31″S 11°32′34″E Sesa
IUCN protected areas categoryunknown value Sesa
operatorNational Agency for National Parks Sesa
official website Sesa
Map
Lopé ne Asubɔnten Ogooué (Ogooué River).
Kwae mu asono(Forest elephants) a wɔwɔ Savannah Yɛmmea
Wasmannia auropunctata (ogya ntɛtea - fire ant) yɛ ahɔho a wɔba hɔ a wɔde asodi no to no so sɛ ɔtew mmoa ahorow a ɛsonosonoe so, nkoekoemmoa a wɔte nnua so, na eyi arachnid dodow fi hɔ.

Lopé Ɔman Mmoa Yɛmmea (National Park) yɛ ɔman mmɔnten so atrae a ɛwɔ Gabon mfinimfini. Asubɔnten Ogooué wɔ atifi fam ne Chaillu Massif wɔ anafo fam, na abɔnten so atrae no yɛ bɛyɛ kilomita ahinanan 4912. Ɛwom sɛ asase no fa kɛse no ara yɛ kwae a osu tɔ kɛse wom de, nanso wɔ atifi fam no, sare a ɛyɛ savanna nkae a etwa to a wɔbɔɔ wɔ Afrika Mfinimfini wɔ nsukyenee bere a etwa to no mu, mfe 15,000 a atwam ni no wɔ abɔnten so atrae no mu. Ɛno ne beae a edi kan a wɔabɔ ho ban wɔ Gabon bere a wɔyɛɛ Lopé-Okanda Wuram Mmoa a Wɔkora So (Wildlife Reserve) wɔ 1946 mu no, na wɔ afe 2007 mu no, ɔman no mmɔnten so atrae ne Lopé-Okanda asase a atwa ho ahyia no de kaa Wiase Agyapade Kyerɛwtohɔ ho denam UNESCO so esiane abɔde a nkwa wom a ɛwɔ hɔ nti, savanna-kwae mu nsakrae beae, ne abo a wɔakyerɛw so a ɛyɛ nwonwa wɔ ɔmantam no mu.[2]

Abɔde a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Adesua[sesa]

Sɛ wɔde Lopé Ɔman Mmoa Yɛmmea toto Gabon aman a aka ho a, wim tebea yɛ kusuu, na ɛwɔ Chaillu Massif a osu tɔ sunsuma mu. Bio nso, osu a ɛtɔ kakraa bi wɔ Ogooué Asubɔnten no ho. Ne saa nti, kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse ne savanna ahorow a ɛyɛ den a wɔayɛ wɔ asase no so. Ɔhye (a wɔfrɛ no ecotone) a ɛda mmeae abien no ntam no asesa fi nsukyenee bere a etwa to no mu, na kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom no atrɛw akɔ savanna no mu, ɛwom sɛ wim tebea a ɛyɛ kusuu ama savanna mu abɔde a nkwa wom no akɔ so atra hɔ wɔ abɔnten so atrae no atifi fam de.

Esiane nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a ɛyɛ den nti, abɔde a nkwa wom a ɛdɔɔso soronko wɔ ɔman no mmɔnten so atrae no mu wɔ mmoa ahorow pii mu. Wɔakyerɛw afifide ahorow bɛboro 1,550 ho asɛm de besi nnɛ, na wonnya nhwehwɛɛ abɔnten so atrae no mmeae pii mu yiye. Wɔ nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ asase so ntontom a wɔwɔ abɔnten so no mu no, wohuu mmoa ahorow 74 a wofi mmusua ahorow 12 mu. Abɔnten so atrae no nso ma asono no nya atrae a ɛho hia, na ɛbɔ mmoa a wɔkyere wɔn we a asubɔnten mu mprako kɔkɔɔ, Afrika kwae mu anantwinini, ne cane rat ka ho no dodow a wɔwɔ apɔwmuden ho ban. Nufuboa ahorow afoforo a wohu wɔ ɔfa no bi ne pangolin kɛse a wɔn ase reyɛ atɔre ne dua pangolin, a wɔtaa ne Microchiroptera bat ahorow no kyɛ berebuw.

Nnipa Abakɔsɛm[sesa]

Lopé Ɔman Mmoa Yɛmmea ne nea atwa ho ahyia no kura adanse a ɛkyerɛ sɛ ɛkame ayɛ sɛ nnipa akɔ so ayɛ adwuma wɔ mfe 400,000 a atwam no mu. Ogooué Asubɔnten Bon no mu nyɛ kwae pii te sɛ nea atwa ho ahyia no, na ɛma ɛyɛ asase a ɛda hɔ a ebia wɔde dii dwuma sɛ ɔkwan a wɔfa so tu kwan ne ɔkwan a wɔfa so tu fi mpoano kɔ Afrika mfinimfini. Wohuu Abo Mmere mu nnwinnade a akyɛ sen biara a wonim mprempren wɔ Elarmékora a ɛwɔ bon no mfinimfini mantam mu, de kaa Abo Mmere mu fam tutu mmeae afoforo pii ho. Wɔ Aboɔ Foforo berɛ mu, wɔ mfeɛ 3500 ne 2000 ntam no, ɛbɛyɛ sɛ Bantufoɔ de bon no dii dwuma wɔ Bantu ntrɛmu mu, na wɔgyaw aboɔ agyan a wɔayɛ no fɛfɛɛfɛ ne nkukuo nkaeɛ. Saa bere no, wosisii nkuraa nketewa wɔ nkoko atifi a nwura amena akɛse wom. Akyiri yi, bere a dade adwuma puei wɔ bon no mu bɛyɛ mfe 2000 a atwam ni no, nkuraa a ɛwɔ nkoko so no bɛyɛɛ akɛse, na dade fononoo a ɛbɛn hɔ, na kua fii ase nyaa nkɔso. Ɛwom sɛ wɔahu abo so nkyerɛwee bɛboro 1600 a efi bɛyɛ bere a wofii ase yɛɛ dade adwuma de, nanso ɛte sɛ nea wogyaw bon no hɔ bere bi wɔ afe 600 ne 1200 Y.B .

Nsrahwɛ ne Nneɛma a Wɔkora So[sesa]

Nhwehwɛmubea ketewaa bi wɔ abɔnten so atrae no, a wɔato din Mikongo na Mmoa ho adesua fekuw London (Zoological Society London) na ɛhwɛ so, a ɛwɔ akuraa a wɔfrɛ no Mikongo, a wonyaa ne din fi hɔ no. Nneɛma bi wɔ hɔ a wɔde bɛyɛ nsrahwɛfo ahiade wɔ beae hɔ, a adan akɛse pii ne adidibea kɛse bi a ɛwɔ abɔnten, a kwae a osu tɔ na owia bɔ kɛse wom no fi hɔ yɛ mita anum pɛ ka ho.[9] Abɔnten so atrae no nso wɔ CEDAMM Nteteebea, amanaman ntam mmoa a wɔkora so ho nkyerɛkyerɛ beae a Wildlife Conservation Society na ɛhwɛ so.

Esiane wiase nyinaa wim nsakrae nti, kwae a ɛyɛ den no retrɛw akɔ savanna abɔde a nkwa wom a ɛwɔ atifi fam no mu, na ɛde atrae ahorow a ɛwɔ abɔnten so atrae no ayera.[10] Nea afi mu aba ne sɛ, wɔayɛ savanna a wɔhyew no afe biara a wɔahyɛ so wɔ abɔnten so de atew kwae mu afifide a ɛbɛba so no so na ama afifide a ɛho hia ama kwae mu anantwinini no aduan.