Loango Ɔman Mmoa Yɛmmea

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Loango Ɔman Mmoa Yɛmmea
national park
inception2002 Sesa
IUCN protected areas categoryunknown value Sesa
countryGabon Sesa
coordinate location2°10′0″S 9°34′0″E Sesa
official websitehttp://www.parcsgabon.org/decouvrez-les-parcs/les-13-parcs-nationaux/parc-national-de-loango Sesa
Map
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Loango Ɔman Mmoa Yɛmmea (National Park) yɛ ɔman mmɔnten so atrae a ɛwɔ Gabon atɔe fam. Ɛbɔ mpoano atrae ahorow ho ban, a Iguéla Asubɔnten a ne kɛse yɛ kilomita 220 no fa bi ka ho, a ɛyɛ Afrika atɔe fam atare nhyehyɛe a wɔtaa yɛ a wɔbɔ ho ban wɔ ɔman mmɔnten so atrae bi mu ho nhwɛso titiriw biako pɛ.

Loango Ɔman Mmoa Yɛmmea a ɛwɔ Nkomi ne Ndogo Lagoons ntam no yɛ Afrika atɔe fam mpoano abohene ankasa. Abɔde ho nimdefo Mike Fay frɛɛ Loango "Afrika Eden a Etwa To", na ɛha na Michael "Nick" Nichols a ofi National Geographic twaa ne mfonini ahorow a agye din a ɛfa asukɔtweaa a wɔretu mmirika wɔ po so no ho. Mmarima baanu no nyinaa frɛ Loango sɛ ‘Asukɔnkɔn a wɔbɔ surfing Asase’. Savanna, mpoano a ɛho ntew, kwae, ne mangrove a ne kɛse yɛ kilomita 1,550 wɔ abɔnten so atrae no yɛ nea ɛsɛ sɛ wohwɛ wɔ Gabon. Loango Ɔman Mmoa Yɛmmea ma wotumi hu mmeae pii na wonya hokwan hwɛ asono, anantwinini, asono, akɔre ne asono a wɔretu mmirika akɔ mpoano a anhwea fitaa wɔ no.

South Africa akyi no, wobetumi ahu whale ne dolphin a wɔdɔɔso sen biara ne wɔn ahorow ahorow wɔ wiase no wɔ Loango mpoano pɛɛ. Mpɔtam hɔ wɔ mpoano bɛboro kilomita 100 a nnipa nni hɔ na ɛnyɛ den sɛ wobehu humpback ne killer whale wɔ ha. Akyinnye biara nni ho sɛ eyi ne beae a ɛyɛ fɛ sen biara wɔ Afrika atɔe fam mpoano – beae a kwae, sare, nsuten, atare ne ɛpo nyinaa bom. Loango agye din wɔ wiase nyinaa sɛ beae a wɔde tarpon a ne kɛse yɛ sen biara, ne mpataa akɛse afoforo pii a ɛwɔ nkyene nsu mu.

Wiase Nyinaa Nneɛma a Wɔkora So Kuw anaa Amanaman Ntam Kuw a Ɛhwɛ Abɔde ne Abɔde mu Nneɛma So (IUCN), amanaman ntam ahyehyɛde bi a wɔatu wɔn ho ama sɛ wɔbɛkora abɔde mu nneɛma so, buu Loango Ɔman Mmoa Yɛmmea sɛ mmoa a wɔkora wɔn so ne beae a wɔabɔ ho ban ma wɔakora so.

Abakɔsɛm[sesa]

Wɔ 1956 mu no, wɔyɛɛ mpɔtam hɔ mmoa a wɔkora so a edi kan wɔ Loango Ɔman Mmoa Yɛmmea ne ne mpɔtam de hyɛɛ mpɔtam hɔ wuram mmoa ne wuram nsase a wɔde bedi dwuma daa ho nkuran. Wɔ November 2002 mu no, Ɔmampanyin Omar Bongo Ondimba de Gabon sii asase mfonini no so denneennen denam ɔman mmɔnten so atrae foforo 13 a ɔyɛe wɔ Gabon no so. Sɛ wɔka ne nyinaa bom a, mmɔnten so atrae dumiɛnsa a wɔayɛ no gyina hɔ ma Gabon asase no 10%. Mmoa Yɛmmea a ɛyɛ nwonwa kɛse wɔ nhyehyɛe yi mu biako ne Loango Ɔman Mmoa Yɛmmea. Nkuraase kakraa bi pɛ na ɛwɔ abɔnten so atrae no mu mprempren, efisɛ dodow no ara wɔ Ngove Asubɔnten no mpoano a ɛne no bɔ abira. Sɛnea ɛte no, ɛkame ayɛ sɛ nnipa nni abɔnten so atrae hɔ na asase so, nnomaa ne po mu mmoa a wɔdɔɔso na ɛyɛ nwonwa nkutoo na ɛwɔ hɔ. Bere a mmoa yi bi te abɔde a nkwa wom mu mmeae pɔtee bi a wɔayɛ nsakrae wɔ mu bere tenten tete no, afoforo te sɛ asono ne anantwinini, fa nsase pii so. Nsrahwɛfo a wɔnam fam, kar mu, anaa anifuraefo betumi ahyia mmoa pii.

Nnipa[sesa]

Te sɛ nnipa dodow no ara a wɔwɔ wiase nyinaa no, nnipa a wɔte Loango mpɔtam hɔ no da so ara de wɔn ho to abɔde mu nneɛma a atwa wɔn ho ahyia so ma wɔn da biara da ahiade. Ɛnnɛ, ɛwom sɛ Gabon manfo binom atu akɔ nkurow akɛse mu anaasɛ wɔakɔyɛ adwuma wɔ nnɛyi nnwuma te sɛ ngo ne nnua a wɔyɛ mu de, nanso ankorankoro dodow no ara a wɔte nkuraa a wɔde atetesɛm mu yɛ no da so ara de wɔn ho to wɔn abɔde mu nneɛma a atwa wɔn ho ahyia so kɛse wɔ wɔn da biara da ahiade ahorow ho.

Nnipa a wɔte nkuraa ase de kuayɛ kwan a wɔfa so twitwa na wɔhyew di dwuma na wodua afifide ahorow pii a wɔyɛn wɔn wɔ afie mu, a manioc, atoko, ne sinapi ahabammono ka ho. Mmea na wɔhwɛ turoyɛ no fa kɛse no ara, gye nnua ne kwae a wodi kan twa na wotutu no nkutoo. Mmarima nam mpataayi anaa abɔmmɔ so na enya wɔn asetrade. Apofofo de asau atenten, asau a wɔtow, asau a wɔfrɛ no gill, nhama atenten, nkɔnsɔnkɔnsɔn a wɔde asau, mpataa afiri ne peaw di dwuma de kyere mpataa ne mpataa. Wɔde nsa na ɛkyere asase so krak. Wɔde atuo a ɛkorɔn ne atuo a wɔde tow tuo asi abɔmmɔ nneɛma a wɔde di dwuma wɔ amanne kwan so te sɛ agyan ne agyan, peaw, deadfall ne spring afiri ananmu. Wɔtwa nnuan afoforo pii wɔ wuram wɔ kwae mu, sava, anaa mpoano, te sɛ mpɔtorɔ nkesua.

Mfonisie Bea[sesa]

Sɛnea wohu ahɔhodan no fi nsu mu (View of lodge from water)

Abɔnten So Nkitahodi Ahorow[sesa]