Kakawirewire

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Kakawirewire a wɔsan frɛ no Dermatophytosis anaa Ringworm no yɛ fungal a ɛba honam ani.[2] Mpɛn pii no ɛde akisikuru kɔkɔɔ, ɛyaw, nsensanee, kurukuruwa ba.[1] Nwi betumi atɔ wɔ beae a ɛka no.[1] Nsɛnkyerɛnne no fi ase nnanan kosi dunan wɔ bere a wɔde ahyɛ mu no akyi.[1] Mmeae pii betumi aka wɔ bere pɔtee bi mu.[4]

ntontom ahorow bɛyɛ 40 betumi ama ringworm aba.[2] Wɔtaa yɛ Trichophyton, Microsporum, anaa Epidermophyton ahorow.[2] Nneɛma a ɛde asiane ba no bi ne baguam aguaree, agumadi a wɔde wɔn ho hyɛ mu te sɛ akuturukubɔ, fifiri a ɛba dodo, mmoa a wɔde wɔn ho bɛbɔ, kɛseyɛ mmoroso, ne nipadua no mu tumi a ɛko tia nyarewa a entumi nyɛ adwuma yiye.[3][4] Ringworm tumi trɛw fi mmoa afoforo mu anaasɛ nnipa ntam.[3] Mpɛn pii no, wogyina sɛnea ɛte ne ne ho sɛnkyerɛnne so na ɛkyerɛ sɛ obi anya yare no.[5] Ebia wobetumi asi so dua denam aduru a wɔde yɛ honam ani anaasɛ wɔbɛhwɛ honam ani a wɔde afiri a wɔde hwɛ nneɛma nketenkete ase so.[5]

Nea ɛma wosiw ano ne sɛ wɔbɛma honam ani ayɛ kusuu, worennantew baabi a wompa mpaboa, na worenkyɛ ankorankoro nneɛma.[3] Mpɛn pii no, wɔde nnuru a ekum fungal te sɛ clotrimazole anaa miconazole na ɛsa yare.[7] Sɛ ti nhwi no ka ho a, ebia ɛho behia sɛ wɔde nnuru a wɔde ko tia fungal a wɔde ano te sɛ fluconazole.[7]

Wɔ wiase nyinaa no, nnipa dodow no mu bɛyɛ 20% betumi anya ringworm bere biara.[8] Nyarewa a ɛwɔ akyi berɛmo mu no taa ba mmarima mu, bere a nyarewa a ɛba ti nhwi ne nipadua mu no ba pɛpɛɛpɛ wɔ mmarima ne mmea nyinaa mu.[4] Nyarewa a ɛba ti nhwi mu no taa ba mmofra so bere a yare a ɛba wɔn ti nhwi mu no taa ba wɔn a wɔn mfe akɔ anim no so.[4] Nkyerɛkyerɛmu a ɛfa ringworm ho no fi tete abakɔsɛm mu.[9]

Nsɛnkyerɛnenye ne sɛnkyerɛnne ahorow[sesa]

Ebia nyarewa a ɛwɔ nipadua no so no bɛma wɔanya ringworm nkaa kɔkɔɔ a ɛkɔ soro a ɛtaa yɛ kɛse. Nyarewa a ɛwɔ nan ho were so no betumi ama agumadifo nan ne ne hwene mu no, jock ayɛ no yaw. Wɔfrɛ nnadewa no a ɛka ho no onychomycosis, na ebetumi ayɛ kɛse, asakra ne kɔla, na awiei koraa no abubu na ahwe ase. Wɔtaa ba nnipa a wɔanyinyin dodow no ara mu, na nnipa dodow no ara mu bɛyɛ 20% na wonya saa nyarewa yi mu biako wɔ bere biara mu.[citation needed]

Mmoa a akraman ne mpataa ka ho nso betumi anya ringworm, na yare no betumi akɔ mmoa ne nnipa ntam, na ama ayɛ yare a ɛhwɛ mmoa so.

Nsɛnkyerɛnne pɔtee bi betumi ayɛ:

nsensanee kɔkɔɔ, nsensanee, ɛyaw anaasɛ ɛkɔ soro

ebia nsensanee no bɛyɛ kɔkɔɔ wɔ akyi anoano anaasɛ ɛte sɛ nkaa

nsensanee a efi ase tu anaasɛ ɛyɛ akisikuru

betumi ayɛ ti nhwi no bere a ɛka ti nhwi no

nnadewa betumi ayɛ den, asakra ne kɔla anaasɛ afi ase apaapae[10] .

Nneɛma a ɛde ba[sesa]

Fungi yɛ yiye wɔ mmeae a ɛhɔ yɛ nwini na ɛhɔ yɛ hyew, te sɛ adan a wɔde nneɛma gu mu, mpa a wɔde honam ani hwɛbea gu mu, asuguarebea, ne honam ani hwɛbea a wɔbobɔw; nea ɛne eyi hyia no, nea ɛde dermatophytosis ba no betumi atrɛw denam apɔw-mu-teɛteɛ mfiri a wɔmfaa nnuru nkum mmoawa bere a wɔde adi dwuma awie no a wɔde bedi dwuma no so, anaasɛ mpopaho, ntade, mpaboa, anaa ti nhwi a wɔde bɛkyɛ so.

Nhwehwɛmu a wɔyɛe[sesa]

Wobetumi agyina abakɔsɛm, nipadua mu nhwehwɛmu, ne potassium hydroxide (KOH) microscopy so ahu dermatophyte yare no ntɛm ara.[11]