K. O. Abrefa

Ɛfi Wikipedia

Adwumayɛ[sesa]

Busia yɛɛ ɔmantam soafo fi 1942 kosi 1949, na wɔpaw no sɛ ɔkyerɛkyerɛfo a odi kan wɔ Afrika Adesua mu. Ɔbɛyɛɛ Afrikani a odi kan a ɔtenaa agua so wɔ University College of the Gold Coast (mprempren ɛyɛ Ghana Sukuupɔn). Wɔ afe 1951 mu no, Ashanti Apam no paw no sɛ ɔmmɛyɛ Mmarahyɛ Bagua no muni. Wɔ afe 1952 mu no, na ɔyɛ Ghana Congress Party,[7] a akyiri yi ɛne asɔretiafo akuw afoforo no boom yɛɛ United Party (UP) no Kannifo.

Sɛ́ ɔsɔretia a wɔsɔre tia Kwame Nkrumah no kannifo no, oguan fii ɔman no mu esiane sɛ ne nkwa da asiane mu nti. Wɔ 1959 mu no, Busia bɛyɛɛ Afrika Asetra ne Amammerɛ Ho Ɔbenfo wɔ Leiden Sukuupɔn a ɛbɛn Hague, Netherlands no mu. Efi afe 1962 kosi afe 1969 no, na ɔyɛ St Antony’s College, Oxford no muni.

Ɔsan baa Ghana wɔ Oforisuo afe 1966 mu, berɛ a asraafoɔ tuu Nkrumah aban gui akyi, sɛ ɔrekɔsom wɔ Ɔman Ahofadie Bagua (NLC) a Ɔsahene Joseph Ankrah, asraafoɔ panin no;[2] na wɔyii no sɛ Ɔman no Titenani NLC no Afotufo Boayikuw. Wɔ 1967/68 mu no, Busia yɛɛ Asoɛe a Ɛhwɛ Ɔmanfo Nhomasua So no Titenani. Ɔde hokwan yi dii dwuma de maa ne ho so sɛ ɔkannifo a odi hɔ. Ná ɔyɛ Amanyɔ Mmara Nhwehwɛmu Boayikuw no muni nso. Bere a NLC yii bara a wɔbaraa amammuisɛm fii hɔ no, Busia ne Mmaranimfo Sylvester Kofi Williams ne ne nnamfo a wɔwɔ UP a enni hɔ bio no mu hyehyɛɛ Progress Party (PP).[7]

Wɔ afe 1969 mu no, PP dii nkonim wɔ mmarahyɛ bagua abatow mu a na wonya nkongua 140 no mu 105. Eyi buee kwan maa no sɛ ɔbɛyɛɛ Ɔmanpanyin a odi hɔ. Busia toaa NLC gyinabea a ɛne Nkrumaistfo nhyia no so na ɔfaa sikasɛm nhyehyɛe a wɔama ahofadi. Wɔpam Nigeriafo ɔpepem fa pii fii Ghana, na cedi bo kɔɔ fam ɔha biara mu nkyem 44 wɔ 1971 mu, na ɔmanfo sɔre tiaa no kɛse.

Bere a na ɔwɔ Britain sɛ ɔrekɔhwɛ no wɔ aduruyɛ mu no, asraafo a wɔhyɛɛ Ɔsahene Ignatius Kutu Acheampong ase no tuu n’aban gui wɔ January 13, 1972. Busia kɔɔ so traa nnommumfa mu wɔ England na ɔsan kɔɔ Oxford Sukuupɔn mu, faako a komayare wui wɔ August 1978 mu. [5] .

Busia din no ne Ghana amammui hokwan wɔ abusuabɔ, ne J. B. Danquah ne S. D. Dombo. Ɔman Ho Dɔ Kuw Foforo no agye Danquah-Busia-Dombo atade a ɛwɔ Fourth Republic no atom.