Jump to content

Israel ne Palestina ntam ntawntawdi

Ɛfi Wikipedia

Israel ne Palestina ntawntawdi no yɛ asraafo ne amammui mu ntawntawdi a ɛkɔ so wɔ asase ne ankasa gyinaesi ho wɔ kan Palestine a Ɛyɛ Ahyɛde no asasesin mu . Nneɛma atitiriw a ɛwɔ ntawntawdi no mu ne Israelfo a wɔfaa West Bank ne Gaza Strip, gyinabea a Yerusalem, Israelfo atrae, ahye, ahobammɔ, nsu hokwan ahorow, tumi krataa nniso, Palestina ahofadi a wɔde tu kwan, ne Palestinefo hokwan a obi wɔ sɛ ɔsan ba .

Ntawntawdi no fi Sionsom a ɛsɔree wɔ Europa ne Yudafo a wɔbaa Ottoman[1] Palestina wɔ afeha a ɛto so 19 awiei ne afeha a ɛto so 20 mfiase no mu. Arabfo a wɔwɔ mpɔtam hɔ no sɔre tiaa Sionsom, titiriw esiane suro a na wosuro sɛ wobetu afi wɔn nsasesin mu na wɔagye wɔn afi wɔn nsam nti. [2] Sionfo kuw no nyaa ahemman tumi bi mmoa wɔ 1917 Balfour Mpaemuka a Britain de mae no mu, a ɛhyɛɛ bɔ sɛ ɛbɛboa ma wɔayɛ " Yudafo kurom wɔ Palestina ". Bere a Britaniafo faa ɔmantam a kan no na ɛyɛ Ottomanfo wɔ Wiase Ko I mu akyi no wɔde Mandatory Palestine sii hɔ sɛ Britaniafo ahyɛde . Yudafo atubrafo a ɛkɔɔ soro no maa ɔhaw baa Yudafo ne Arabfo ntam a ɛkɔɔ so bɛyɛɛ ntawntawdi a ɛkɔɔ so wɔ mpɔtam hɔfo ntam . Wɔ 1936 mu no, Arabfo atuatew bi sɔree de hwehwɛɛ ahofadi, na Britaniafo no siw ano.

Amanaman Nkabom Nhyehyɛe a Ɛfa Palestine a Wɔkyekyɛe wɔ 1947 mu no na ɛde 1948 Palestine ɔko no bae, a ɛmaa Palestinefo dodow no ara pam wɔn na woguan fii hɔ, wɔde Israel sii hɔ wɔ Mandate no asasesin dodow no ara so, na Egypt ne Jordan dii Gaza Strip ne West Bank so, sɛnea ɛte biara. Wɔ 1967 Nnansia Ko no mu no, Israel gyee West Bank ne Gaza Strip (a wɔbɛfrɛɛ no Palestina nsasesin ), a mprempren wobu no sɛ ɛyɛ asraafo a wɔagye no bere tenten sen biara wɔ nnɛyi abakɔsɛm mu no, na ɛde amanaman ntam afobu aba sɛ wɔabu onipa so hokwan ahorow a Palestinafo wɔ .

Ɔko no ama ɔmanfo pii awuwu, a wɔn mu dodow no ara yɛ Palestinafo, fi bere a wɔhyehyɛɛ no . Wɔabɔ mmɔden ahorow sɛ wobesiesie ntawntawdi no sɛ Israel ne Palestina asomdwoe nhyehyɛe no fã, a ɛka mmɔden a wɔbɔ sɛ wobesiesie Arab ne Israel ntawntawdi a ɛtrɛw no ho . [3] Wɔde Oslo Apam a wɔyɛe wɔ 1993–1995 mu no nyaa nkɔso wɔ ano aduru a wɔayɛ ho nkitahodi wɔ Israel aban ne Palestina Ahofadi Ahyehyɛde (PLO) ntam. Nnansa yi asomdwoe mmɔdenbɔ dodow no ara gyina aman abien ano aduru, a ɛfa Palestina man a ɛde ne ho a wɔbɛhyehyɛ a ɛka Israel ho no ho. Ɔmanfo mmoa a wɔde ma aman abien ano aduru, a kan no na wonya mmoa fi Israel Yudafo ne Palestinafo nyinaa hɔ, so atew wɔ nnansa yi mfe mu. Mfinimfini Apuei Kuw Baanan a Amanaman Nkabom, United States, Russia, ne Europa Aman Nkabom Kuw no na wɔyɛ ntamgyinafo ma aban nkitahodi ahorow . Arab Apam, a ɛde Arab Asomdwoe Nhyehyɛe, ho nyansahyɛ ama no yɛ adeyɛfo foforo a ɛho hia, ne Egypt ne Jordan. Efi afe 2006 no, Palestine afã no mu apaapae wɔ Fatah a ɛhyɛ Palestine Tumi a ɛwɔ West Bank no so ne Hamas a enyaa Gaza Strip so tumi no ntam. Wɔabɔ mmɔden sɛ wobesiesie eyi mpɛn pii na wɔakɔ so. Efi afe 2019 no, Israel fã no nso rehyia amammui mu ahokyere . Asomdwoeɛ nkitahodiɛ a ɛtwa toɔ no hyɛɛ aseɛ wɔ July 2013 mu nanso wɔgyaee wɔ afe 2014 mu. Efi afe 2006 no, Hamas ne Israel ako anum, na nea etwa to koraa no fii ase wɔ afe 2023 mu na ɛrekɔ so as of August 2024 . [4]

  1. Wikipedia, the free encyclopedia (in English), retrieved 2024-08-11
  2. Mfomsoɔ wɔ beaɛ hɔ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Benny Morris
  3. Eran, Oded.
  4. Mfomsoɔ wɔ beaɛ hɔ:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named :5