Garamba Ɔman Mmoa Yɛmmea

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Garamba Ɔman Mmoa Yɛmmea no bɛyɛ 2,000-square-mile (5,200 km ɔman mmɔnten so atrae a ɛwɔ Democratic Republic of the Congo atifi fam apuei . Ɛka Afrika mmɔnten so atrae a akyɛ sen biara no ho, na UNESCO paw no sɛ Wiase Agyapade wɔ 1980 mu esiane sɛ ɛbɔɔ atifi fam asono fitaa, asono, asono, ne akraman atrae a ɛho hia ho ban nti. Afrika Mmoa Yɛmmea a wɔne Institut Congolais pour la Conservation de la Nature (ICCN) ayɛ biako na ɛhwɛ Garamba so, fi afe 2005.

Nsɛm a wɔaka abom[sesa]

Wɔde Garamba Ɔman Mmoa Yɛmmea sii hɔ wɔ 1938 mu na ne kɛse yɛ 4,900 kilomita wɔ Democratic Republic of the Congo atifi fam apuei. Gangala-na-Bodio Hunting Reserve na ɛtwa ho hyia wɔ atɔeɛ, anafoɔ, ne apueeɛ, na ɛne South Sudan hyeɛ wɔ atifi ne atifi apueɛ. Ɛyɛ Sudano– Guinea savanna beae no fa.[1] Abɔnten so atrae no yɛ mmeae a wɔabɔ ho ban a akyɛ sen biara wɔ Afrika no mu biako. Ɛda nsakraeɛ beaeɛ a ɛda mmeaeɛ mmienu a ɛwɔ endemism ntam : Guinea-Congolia ne Guinea-Sudanese savanna. Saa mmeae abien a nkwa wom yi boa wuram mmoa ahorow, a wɔn dodow so atew wɔ nnansa yi mfe du du mu esiane mmoa a wɔkyere wɔn we nti . Garamba Ɔman Mmoa Yɛmmea no, ahyehyɛdeɛ a ɛnyɛ mfasoɔ a ɛhwɛ nneɛma so a wɔfrɛ no African Parks na ɛhwɛ so sɛ ayɔnkofa a wɔne Institut Congolais pour la Conservation de la Nature (ICCN) ayɛ no fa, ɛfiri afe 2005. ICCN rangers ne augmented ne asraafo a wɔwɔ Armed Forces of the Democratic Republic of the Congo yɛ adwuma de bɔ Garamba ho ban fi abɔmmɔfo ne atuatewfo akuw ho.

Abakɔsɛm[sesa]

UNESCO paw saa abɔnten so atrae no sɛ Wiase Agyapade wɔ afe 1980 mu, na wɔde kaa adwumakuw titiriw no List of World Heritage in Danger ho fi 1984–1992. Wɔ 1991 ne 1993 ntam no, Sudan aguanfo 50,000 kɔtraa Garamba akyi bere a Sudan Nnipa Ahofadi Asraafo no tu fii wɔn afie mu akyi, na ɛmaa mmoa a wɔkyere wɔn sie no kɔɔ soro. Wɔbɔ amanneɛ sɛ ntawntawdi 121 sii abɔmmɔfo ne mmɔnten so ahwɛfo ntam wɔ 1993 ne 1995 ntam, na akode bɛboro 900 na mmoa a wɔhwɛ mmoa so nyae wɔ 1991–1996 mu. Amanaman Ntam Asono Fapem no de sika mae maa kar a wɔde hwɛ nneɛma so wɔ 1994 mu, ne ranger akatua wɔ 1995 mu. Wɔ February 1996 mu no, wokunkum asono abien—ɔbarima biako, Bawesi, ne Juliet, ɔbere a onyinsɛn.[2] Wɔsan de Garamba kaa asiane ahorow ho wɔ 1996 mu esiane atifi fam asono fitaa a wɔkyere wɔn sie nti.[3] Wɔ nkogudi dodow bi akyi wɔ Congo Ko a Edi Kan ne Sudan Ɔmanko a Ɛto so Abien mu, nea ɛho hia sen biara no Operation Thunderbolt, Uganda atuatewfo a wɔyɛ WNBF ne UNRF (II) no guan kɔɔ Garamba National Park wɔ afe 1997. [12] Ahyehyɛde ahorow te sɛ Frankfurt Mmoa Ho Adesua Kuw, . Amanaman Ntam Kuw a Ɛhwɛ Abɔde So, ne Wiase Nyinaa Wim Mmoa Foto nso ne mpɔtam hɔ atumfoɔ ayɛ adwuma de asiesie Garamba.[2]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. De Merode, E., Hillman-Smith, K., Nicholas, A., Ndey, A. and Likango, M. (2000). "The spatial correlates of wildlife distribution around Garamba National Park, Democratic Republic of Congo". International Journal of Remote Sensing. 21 (13–14): 2665–2683. doi:10.1080/01431160050110223. S2CID 3495760.{{cite journal}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  2. 2.0 2.1 Avant, Deborah D. (25 July 2005). The Market for Force: The Consequences of Privatizing Security. Cambridge University Press. pp. 205–206. ISBN 9780521615358. Retrieved 4 October 2017.
  3. Heale, Jay; Yong, Jui Lin (2009). Democratic Republic of the Congo. Marshall Cavendish. p. 67. ISBN 9780761444787. Retrieved 4 October 2017.