Francis Edward Techie-Menson

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu
Francis Edward Techie-Menson
Minister for Housing
Bere
1 February 1965 – 24 February 1966
ƆmanpanyinDr. Kwame Nkrumah
OdikanfoEmmanuel Kobla Bensah (Minister for Works and Housing)
AnanmusiniIssifu Ali (Commissioner for Works and Housing)
Member of Parliament
for Edina-Eguafo
Bere
1965 – 24 February 1966
OdikanfoNew
AnanmusiniConstituency merged
Member of Parliament
for Denkyira
Bere
1954–1965
OdikanfoConstituency merged
AnanmusiniKobina Hagan
Ne ho asɛm
Awo bere
Francis Edward Tachie-Menson

Elmina, Central Region, Gold Coast
CitizenshipGhanaian
Ne manGhana Ghana
AmanyɔkuoConvention People's Party
Sukuu a w'akɔ
  • City and Guilds of London Institute
  • University of Wisconsin–Madison]]
  • Ghana Senior High Technical School (Takoradi)
  • Ghana Senior High Technical School, Takoradi

Francis Edward Techie-Menson yɛ kane Ghanani amanyɔni. ɔsoom sɛ soafo abediakyire, okwankyerɛfo ma Ghana Housing Corporation, mmarahyɛ baguani, ne ɔman soafo wɔ Ghana adeyeman a edikan no mu.  ɔyɛ kane mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Denkyira abatoɔ mpesoa so firi afe 1954 kosii afe 1965 mu ne mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Edna-Eguafo abatoɔ mpesoa firi afe 1965 kosii afe 1966. ɔsan nso soom sɛ Ghana soafo a ɔhwɛ afipam so firi afe 1965 kosii 1966.

Ne mmɔfrase ne Nhomasua[sesa]

Wɔ woo Techie-Mensah wɔ August da ɛtɔ so , afe 1910 wɔ Elmina a ɛwɔ Mfinfin Mantam mu wɔ Ghana ( kane Gold Coast).  Onyaa abodin krataa wɔ mfirinwuma mu wɔ suapɔn a ɛne City and Guilds of London Institute. ɔsan nso nyaa abodin krataa a ɛne Competence in Works (Trade Unionism) and Leader firi suapon a ɛne University of Wisconsin-Madison. ɔkyerɛ ade mmere kakraa bi akyi no, ɔtoaa na’desua so kɔɔ Government Technical School (ɛnnɛ Ghana Senior High Technical School, Takoradi) wɔ March, afe 1931 mu maa no wie wɔ April afe 1934.

Nnwuma[sesa]

Techie-Menson hyɛɛ adwuma ase sɛ ɔkyerɛkyerɛfo wɔ Catholic School a ɛwɔ Bekwai. ɔkyerɛɛ ade afe baako no, ɔtoaa n’adesua so wɔ Government Technical School ma no kosuaa ade mfie miensa, na ɔkɔyɛɛ adwuma sɛ obi a osiesie tetefon wɔ adwumakuo a ɛne Department of Posts and Telegraph wo Nkran , wɔ May da a ɛtɔ so 8, afe 1934. Wɔ January da ɛtɔ so afe 1939 mu no, wɔ pagyaa ne dibea no mu sɛ ɔhwɛfo abediakyire na wɔ afe 1953 mu bre a ɔda so yɛ ɔhwɛfo no, wɔpaw no sɛ okandifo wo adwumakuo a ɛne Gold Coast Trade Union Congress (GCTUC).  Okuraa saa dibea no kosii sɛ ɔde n’adwuma no too hɔ wɔ June da a ɛtɔ so 30, afe 1954.

Amanyɔsɛm[sesa]

Wɔ June afe 1954 mu no, wɔpaw Techie-Menson sɛ mmarahyɛ baguani a wɔ Denkyira abatoɔ mpesoa so wɔ amanyɔkuo Conventions People Party (CPP) din mu. Bre ɔsoom wɔ mmarahyɛ bagua mu no, wɔpaw no sɛ Soafo abediakyire a ɔhwɛ ahobammɔ so wɔ afe 1958 mu. ɔsoom wɔ saa dibea yi kosii sɛ wɔyii no firii so wɔ April da a edikan, afe 1961 mu. Wɔ February afe 1963 mu no, ɔbɛyɛɛ titenani ma kuo a ɛhwɛ Adansie so. Wɔ saa afe no ara mu no, ɔbɛyɛɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Edina-Eguafo Abatoɔ mpesoa. Teshie-Mensah kuraa dibea yi kosii February da a ɛtɔ 24, afe 1966 bre a wotuu Nkruma Aban gui.

N'asetena mu nsɛm[sesa]

Techie-Menson obi a na’ni gye nnwomtoɔ ho ne agodie wɔ bre a ɔnyɛ hwee no.

Nkekaho[sesa]