Elizabeth Asiedu

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Elizabeth Asiedu yɛ sikasɛm ho ɔbenfo wɔ Kansas Sukuupɔn mu . Wayɛ nhwehwɛmu a ɛfa amannɔne mmoa, amannɔne sika a wɔde bɛto mu (FDI), ne ɔbarima ne ɔbea ntam abusuabɔ ho nhyehyɛe. Ɔyɛ obi a ɔhyehyɛɛ Afrika Mmea Nkɔso Fekuw (AAAWE), ne mprempren ahyehyɛde no titrani. Asiedu yɛ Journal of African Development no samufo.

Nwomasua[sesa]

Asiedu nyaa ne abodin krataa a edi kan, BS (Hons) wɔ kɔmputa ho nimdeɛ ne akontaabu mu wɔ Ghana Sukuupɔn mu wɔ afe 1988 mu. Afei ɔkɔɔ so nyaa MS wɔ akontaabu mu (1992), MS wɔ sikasɛm mu (1994), ne PhD wɔ sikasɛm mu (1998) wɔ Illinois Sukuupɔn a ɛwɔ Urbana-Champaign .

Adwuma[sesa]

Efi afe 2012 no, Asiedu ayɛ sikasɛm ho ɔbenfo wɔ Kansas Sukuupɔn mu, baabi a ɔkyerɛ sikasɛm ho adesua a edi kan ne nea wɔawie. Asiedu nso yɛ oguamtrani a ɔka ho ne sikasɛm dwumadibea a ɛwɔ Kansas Sukuupɔn mu no adesua a wɔawie no kwankyerɛfo fi afe 2007 kosi afe 2009. Ɔte Afrika Sikasɛm Sikasɛm Fekuo (AFEA) board mu, na ɔyɛ ahyehyɛdeɛ no titrani wɔ afe 2011 ne 2013 ntam, na na ɔyɛ ɔmampanyin abadiakyiri wɔ afe 2007 ne 2010 ntam Bio nso, na ɔyɛ Journal of African Development (JAD) samufoɔ wɔ afe 2017 ne 2018 ntam Ɔbenfo Asiedu nso yɛ obi a ɔhyehyɛɛ Afrika Mmea Fekuw (AAAWE) no ne ne titrani. Ɔtenaa Ɔman Sikasɛm Fekuo no board mu wɔ afe 2016 ne 2019 ntam Asiedu yɛ wɔn a wodi so yi muni;

  • Wiase Nyinaa Nhwehwɛmu Akansie Akwankyerɛ Kuo, Wiase Nyinaa Nkɔsoɔ Nkitahodiɛ, India, Ɔkɔtɔberɛ 2011 – Mprempren
  • Abɔnten so Nhwehwɛmu Kuo a Wɔagye Din, Afrika Tumi a Wɔbɛhyehyɛ Fapem, Zimbabwe, Ayɛwohomumɔ 2012 – Mprempren
  • Amanaman ntam nhomanimfo baanan boayikuw a wɔbɛyɛ mfe du nhwehwɛmu wɔ Amanaman Nkabom Sukuupɔn/ Wiase Asoɛe a Ɛhwɛ Nkɔso ne Sikasɛm Ho Nhwehwɛmu So (UNU/WIDER), Finland, May 2010-January 2011 no muni

Nhwehwɛmu ne nhoma ahorow a wɔapaw[sesa]

Nnwuma Nketewa a Wobenya Boa: Abusuakuw, Mmusuakuw, ne Bɔbeasu Ho Fa Dɛn? (2012)[sesa]

Wɔ saa asɛm yi mu no, Asiedu, James A. Freeman, ne Akwasi Nti-Addae hwehwɛ dwuma a abusuakuw, mmusuakuw, ne ɔbarima ne ɔbea nna di wɔ bosea a wobenya mu. Wɔn nhwehwɛmu no kyekyɛ abusuakuw ne mmusuakuw mu ayɛ no nea edidi so yi: Abibifo, Hispanicfo, Asiafo/Amerikafo Ankasa/Pacific Supɔw so (ANP), White ɔbea, ne Aborɔfo ɔbarima.[1] Wohu sɛ nnwumakuw a nnipa kakraa bi a wotumi hu na wɔwɔ no wɔ pow dodow a ɛkɔ soro a Pow dodow a ɛkɔ soro sen biara ma Hispanicfo. Bio nso, dodow a wɔpow ma no akɔ soro wɔ 1998 ne 2003 ntam [1] Awiei koraa no, wohu sɛ nnwumakuw a nnipa kakraa bi na wɔwɔ nso tuaa mfaso kɛse sen nnwumakuw a White-male na wɔwɔ no. Wɔ ɔbarima ne ɔbea ntam abusuabɔ mu no, wohu sɛ nnwumakuw a White mmea na wɔwɔ no anhyia nyiyim bere a na wɔrenya bosea no, na wɔsan tuaa mfɛntom kakraa bi a wɔn ankasa bosea de ma sen wɔn mfɛfo mmarima no.[1] Wɔn nhwehwɛmu no kyerɛ sɛ nokwarem no, nneɛma te sɛ abusuakuw, mmusuakuw ne ɔbarima ne ɔbea nna no nya bosea a wobenya ne mfɛntom a wotua wɔ boseabɔ ho no so nkɛntɛnso.[1]

So Amannɔne Mmoa a Wɔde Ma Wɔ Nhomasua Mu no Hyɛ Sikasɛm mu Nkɔso Ho Nkɔso? (2014) .[sesa]

Krataa a wɔato din "So Amannɔne Mmoa a Wɔde Ma Wɔ Nhomasua Mu no Hyɛ Sikasɛm mu Nkɔso Ho Nkɔso? Adanse a Efi Afrika Sahara Anafo fam" hwehwɛ sɛ ebia amannɔne mmoa a wɔde asi nkyerɛkyerɛ so no tu mpɔn wɔ mfitiase nhomasua ne ntoaso sukuu mu wɔ Afrika Sahara anafo fam anaa. Asiedu nhwehwɛmu no twe adwene si aman 38 so fi 1990 kosi 2004.[2] Ɔkyerɛ sɛ ɛwom sɛ sikasɛm mu mmoa a wɔde ma wɔ nhomasua mu no ne nkɔso wɔ abusuabɔ pa (efisɛ ɛma wonya nneɛma te sɛ nhoma, ntetee ma akyerɛkyerɛfo, ne nea ɛkeka ho) nanso eyi te saa wɔ mfitiase nhomasua nkutoo mu.[3] Nanso, nhomasua mu sikasɛm mu mmoa a wɔde ma wɔ ntoaso sukuu mu no, mmoa mma sikasɛm mu nkɔso, nokwarem no, ebetumi anya nkɔso so nkɛntɛnso bɔne. Eyi te saa esiane adwuma a wonnya mma wɔn a wɔawie ntoaso sukuu (a ɔkyerɛ sɛ ɛyɛ nokware ma aman pii a ɛwɔ Afrika Sahara Anafo fam),[4] ɔkyerɛ sɛ ade foforo nti a ebia eyi yɛ nokware ne ntoaso sukuu a wonni (te sɛ sɛ bere a wɔde kɔ sukuu a ɛkɔ soro no nni mfaso biara).[2] Bio nso, ɔkyerɛ sɛ ebia eyi yɛ nokware efisɛ wɔde wɔn a wɔawie ntoaso sukuu pii yɛ adwuma wɔ nnwuma a ɛnyɛ adwuma pii mu, na ɛnam so ma sikasɛm mu nkɔso a ebetumi aba no so tew.[5] Awiei koraa no, ɔkyerɛ sɛ honam fam kapital ne “nneɛma afoforo a wɔde boa” nni Afrika Sahara Anafo fam a anka ɛbɛhyɛ adwumayɛfo a wɔsow aba ho nkuran wɔ ɔmantam no mu.[2]

Nsunsuansoɔ a HIV/AIDS nya wɔ Amannɔne sika a wɔde bɛto mu tẽẽ so (2015) .[sesa]

Wɔ krataa "Nkɛntɛnso a HIV/AIDS nya wɔ Amannɔne Sika a Wɔde Totɔ Tẽẽ So: Adanse a efi Afrika Sahara Anafo fam" mu no, Asiedu ne Jin ne Kanyama kyerɛkyerɛ abusuabɔ a ɛda HIV/AIDS ne amannɔne sikasɛm tẽẽ (FDI) ntam no mu. Wɔhwehwɛ eyi mu wɔ aman 41 mu wɔ Afrika Sahara Anafo fam na wɔn nhwɛso no de ba awiei sɛ FDI ne HIV/AIDS yare mmoawa a abu so no wɔ abusuabɔ a ɛne no bɔ abira esiane nneɛma ahorow bi nti; emu biako ne sɛ adwumayɛfo a wɔwɔ apɔwmuden no yɛ adwuma yiye, nnwumakuw a aman pii wom (MNC) a wɔhwehwɛ sɛ wɔde wɔn ho besi hɔ wɔ Afrika Sahara Anafo fam no besusuw ɔmanfo akwahosan ho.[6][7] Adwumayɛfo akwahosan ho hia efisɛ ɛka adwumayɛfo a wonni adwuma no na ɛnam so ka adwumayɛ nyinaa.[8] Nea ɛtɔ so mmienu, wɔn nhwɛsoɔ no kyerɛ sɛ abɔnten so nneɛma bɔne a ɛbata HIV/AIDS ho (yareɛ ne owuo dodoɔ a ɛkɔ soro a ɛbɛtumi aka mfɛfoɔ adwumayɛfoɔ a wɔn nso wɔnnya bi). Wohu sɛ sɛ wɔtew ɔyare mmoawa no so a, ɛbɛhyɛ FDI ho nkuran, na ɛnam so ahyɛ sikasɛm mu nkɔso ho nkuran wɔ Afrika Sahara Anafo fam.[6]

Sika a Wɔde Kɔma ne Sika a Wɔde To Nhomasua mu (2015) .[sesa]

Krataa "Remittances and Investment in Education: Evidence from Ghana" hwehwɛ sika a wɔde mena (amanaman ntam ne ɔman no mu nyinaa) wɔ Ghana, ne sɛnea ɛka sɛnea ɛbɛyɛ yiye sɛ wɔbɛkyerɛw wɔn din wɔ mfitiase ne ntoaso sukuu nyinaa mu. Asiedu ne Kwabena Gyimah-Brempong ka sɛ sika a wɔde kɔ aman a wɔnnyaa nkɔsoɔ pii (LDCs) te sɛ Ghana no nkɔanim no nnya nkɛntɛnsoɔ pa wɔ GDP so nko (ɛyɛ bɛyɛ 5.5% wɔ Ghana GDP mu wɔ afe 2011 mu [9] ), na mmom yei wɔ turn ma afie a ɛwɔ Ghana tumi de wɔn sika hyɛ nnipa sika mu bere a ɛma sikasɛm mu ahokyere so tew. Bio nso, krataa yi kyerɛ sɛ saa nkɛntɛnso yi da adi kɛse bere a ɔbea na odi ofie no anim, na sika a wɔde hyɛ nnipa sika mu a ɛkɔ soro no ma wotumi brɛ ohia ase bere tenten wɔ Ghana. Krataa no de cross-sectional data a efi Ghana Living Standards Survey (GLSS) a efi asorɔkye 5, ne pseudo-panel data a efi GLSS asorɔkye 3-5 di dwuma enti ɛwɔ nhwehwɛmu a ɛtrɛw nhini. Asiedu ne Gyimah-Brempong de saa data yi di dwuma de hwehwɛ data no mu denam resource constraint model no so.

Amannɔne Sika a Wɔde Totɔ Tẽẽ, Abɔdeɛ mu Nneɛma, ne Adwumayɛ wɔ Afrika Sahara Anafoɔ fam (2015) .[sesa]

Wɔ krataa "Amannɔne Sika a Wɔde Totɔ Tẽẽ, Abɔde mu Nneɛma, ne Adwumayɛ wɔ Afrika Sahara Anafo Fam" mu no, Asiedu, Komla Dzigbede ne Akwasi Nti-Addae hwehwɛ sɛnea ngo a wɔyɛ ne Afrika Sahara Anafo fam no kɔ soro ne nkɛntɛnso a enya wɔ amannɔne sika a wɔde hyɛ amannɔne tẽẽ FDI so, wɔn akyerɛwfo nso gye nkɛntɛnso a FDI nya wɔ Afrika Sahara Anafo fam no ho kyim.[10] Wɔkyerɛ sɛ ɛwom sɛ ebia FDI bɛyɛ ade titiriw a ɛbɛboa sikasɛm mu nkɔso wɔ Afrika Sahara Anafo fam de, nanso sikasɛm mu nkɔso yi fi adwumayɛ a aman pii nnwumakuw (MNC) de ba no mu kɛse efisɛ saa nnwumakuw yi taa tua wɔn adwumayɛfo akatua a ɛkɔ soro sen ɔman no mu nnwumakuw.[11][12] Akyerɛwfo no de Tullow Oil, plc di dwuma sɛ nhwɛso de kyerɛ ɔmantam no kyɛfa a ɛrenya nkɔanim wɔ wiase ngo a wɔyɛ mu ne saa ara nso na wɔhwehwɛ dwuma a MNCs FDI di wɔ nkɔso ne sikasɛm mu nkɔso mu wɔ Afrika Sahara Anafo fam.[10] Bio nso, wɔsi so dua sɛ su a ɛwɔ sɛ wɔbɛhyɛ sikasɛm mu nkɔsoɔ anaa nkɔsoɔ ho nkuran no gyina FDI ko a wɔyɛ so kɛseɛ - FDI a ɛwɔ nneɛma a wɔyɛ mu no ma wonya adwumayɛ pii sene FDI wɔ nnwuma a wɔtutu te sɛ ngo mu.[12] Bio nso, akyerɛwfo no ka sɛ FDI nkonimdi nso gyina nneɛma afoforo te sɛ nhomasua gyinabea a ɛwɔ ɔman bi mu so, na ɛma ɛyɛ den kɛse sɛ wobenya mfaso ankasa afi FDI mu wɔ ɛkame ayɛ sɛ adwuma biara mu.[10]

Abasobɔde ahorow[sesa]

  • Kemper Nkyerɛkyerɛ Abasobɔde, 2008, Kansas Sukuupɔn
  • Byron Shutz Abasobɔde a ɛfa Nkyerɛkyerɛ a Ɛyɛ Paara Ho, 2008, Kansas Sukuupɔn
  • Ɔbea a Ɔda Nsow Abasobɔde, 2008, Kansas Sukuupɔn
  • Ɔbea Ɔkyerɛkyerɛfo a Ɔda Nsow Abasobɔde, 2003, Kansas Sukuupɔn
  • Illinois Sukuupɔn PanHellenic Bagua Nkyerɛkyerɛ Abasobɔde, 1996
  • Amerika Sukuupɔn Mmea Fekuw (AAUW) Fekuw, 1995-1996
  • Akontaabuo a ɛfa Asetena mu Nyansahu Nhwehwɛmu Nkitahodiɛ (SSRN) ho firi June 2017
  • Emerging Scholar Award, 2007, a Diverse: Nsɛm a Ɛwɔ Nhomasua a Ɛkɔ Anim mu na ɛde mae. Ɔman no nyinaa abasobɔde, ɛhyɛ akyerɛkyerɛfo kakraa bi a wɔwɔ nhomasua mu anuonyam; 10 a wɔde ma afe biara
  • Fulbright Ɔbenfoɔ Nhomanifoɔ Nwoma, Ɔpɛpɔn 2008 – Mprempren
  • Big XII Fellowship, Ɔpɛpɔn 2008-June 2009

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 Asiedu, Elizabeth; Freeman, James A; Nti-Addae, Akwasi (2012). "Access to Credit by Small Businesses: How Relevant Are Race, Ethnicity, and Gender?". American Economic Review. 102 (3): 532–537. doi:10.1257/aer.102.3.532. ISSN 0002-8282. S2CID 16758139.
  2. 2.0 2.1 2.2 Asiedu, Elizabeth (Spring 2014). "Does Foreign Aid In Education Promote Economic Growth? Evidence From Sub-Saharan Africa" (PDF). Journal of African Development. 16 (1): 37–59. S2CID 18994639 – via Semantic Scholar.
  3. Ainsworth, M.; Beegle, K.; Nyamete, A. (1996-01-01). "The Impact of Women's Schooling on Fertility and Contraceptive Use: A Study of Fourteen Sub-Saharan African Countries". The World Bank Economic Review. 10 (1): 85–122. doi:10.1093/wber/10.1.85. ISSN 0258-6770. S2CID 58938706.
  4. Al-Samarrai, Samer; Bennell, Paul (2007). "Where has all the education gone in sub-Saharan Africa? employment and other outcomes among secondary school and university leavers" (PDF). The Journal of Development Studies. 43 (7): 1270–1300. doi:10.1080/00220380701526592. ISSN 0022-0388. S2CID 59117717.
  5. Stein, Howard (1994). "Theories of institutions and economic reform in Africa". World Development. 22 (12): 1833–1849. doi:10.1016/0305-750x(94)90177-5. ISSN 0305-750X.
  6. 6.0 6.1 Asiedu, Elizabeth; Jin, Yi; Kanyama, Isaac, K. (2015). "The impact of HIV/AIDS on foreign direct investment: Evidence from Sub-Saharan Afric". Journal of African Trade. 2 (1–2): 1–17. doi:10.1016/j.joat.2015.01.001.
  7. Asiedu, Elizabeth (2002). "On the Determinants of Foreign Direct Investment to Developing Countries: Is Africa Different?". World Development. 30 (1): 107–119. doi:10.1016/s0305-750x(01)00100-0. ISSN 0305-750X.
  8. Grossman, Michael (1972). "On the Concept of Health Capital and the Demand for Health". Journal of Political Economy. 80 (2): 223–255. doi:10.1086/259880. ISSN 0022-3808. S2CID 27026628.
  9. Gyimah-Brempong, Kwabena; Asiedu, Elizabeth (2015-02-17). "Remittances and investment in education: Evidence from Ghana". The Journal of International Trade & Economic Development. 24 (2): 173–200. doi:10.1080/09638199.2014.881907. ISSN 0963-8199. S2CID 153895522.
  10. 10.0 10.1 10.2 Asiedu, Elizabeth; Dzigbede, Komla; Nti-Addae, Akwasi (2015). Zedillo, Ernesto (ed.). Africa at a Fork in the Road: Taking Off or Disappointment Once Again?. New Haven, USA: Yale Center for the Study of Globalization. pp. 395–414. ISBN 978-0-9779922-1-8.
  11. Axarloglou, Kostas; Pournarakis, Mike (2007). "Do All Foreign Direct Investment Inflows Benefit the Local Economy?". The World Economy. 30 (3): 424–445. doi:10.1111/j.1467-9701.2006.00824.x. ISSN 0378-5920. S2CID 154400430.
  12. 12.0 12.1 Asiedu, Elizabeth (2004-06-15). "The Determinants of Employment of Affiliates of US Multinational Enterprises in Africa". Development Policy Review. 22 (4): 371–379. doi:10.1111/j.1467-7679.2004.00255.x. ISSN 0950-6764. S2CID 1987298.