East Africa

Ɛfi Wikipedia

Sɛ wopɛ adwumakuo a wɔfrɛ no (British) East Africa a, hwɛ East Africa Protectorate. Sɛ wopɛ Afrika Aman Nkabom no mantam a, hwɛ Afrika Aman Nkabom no Mpɔtam § Apuei fam.

East Africa
Countries
Territories
Time zonesUTC+02:00
UTC+03:00
UTC+04:00


Afrika Apuei fam, Afrika Apuei fam, anaa Afrika Apuei fam, yɛ Afrika asasepɔn no apuei fam mantam ketewa. Wɔ Amanaman Nkabom Akontaabuo Dwumadibea nhyehyɛeɛ a ɛfa asasesini ho no, nsasesini 10-11-(16*) na ɛka bɔm yɛ Afrika Apuei Fam:

Nyansahufoɔ adwene hyia ka sɛ Afrika Apuei fam mantam no ne baabi a nnɛyi nnipa dii kan danee wɔn ho wɔ nipadua mu bɛyɛ mfie 200,000 a atwam ni ansa na wɔretu afiri Afrika akɔ atifi fam.

Esiane abakɔsɛm ɛwɔ Oman Ahemman ne atubrafoɔ nsasesini a ɛwɔ Britania East Africa Protectorate ne German East Africa nti, wɔtaa de asɛmfua East Africa di dwuma (titiriw wɔ Borɔfo kasa mu) de kyerɛ beaeɛ pɔtee a mprempren yi ɛka aman mmiensa a ɛne Kenya, Tanzania, . ne Uganda.

Nanso, wei nyɛ saa wɔ kasa afoforo pii mu, baabi a na asɛmfua no taa wɔ wɔ asase ho nsɛm a ɛtrɛ, a ɛwɔ mu na ɛtaa ka Djibouti, Eritrea, Ethiopia, ne Somalia ho.

• Tanzania, Kenya, Uganda, Rwanda, Burundi, Democratic Republic of Congo ne South Sudan ka Afrika apueiɛ fam nkuro ho. Enum a edi kan no nso ka Afrika Ɔtare Kɛseɛ mantam no ho. Ɛtɔ mmerɛ bi a wɔbu Burundi ne Rwanda nso sɛ mfinimfini Afrika fa baabi.

  • Djibouti, Eritrea, Ethiopia ne Somalia nyinaa frɛ no Afrika Abɛn. Mpɔtam no yɛ Afrika asasepɔn no apuei fam pɛɛ.
  • Socotra - Yemen amrado a ewɔ India Po no mu.
  • Comoros, Mauritius, ne Seychelles – yɛ nsupɔ aman nketewa a ɛwɔ India Po no mu.
  • Réunion, Mayotte (asasesini mu no ɛyɛ Comoro Nsupɔ no fa) ne Nsupɔ a Apete wɔ India Po no mu – Franse amannɔne nsasesini nso wɔ India Po no mu.
  • Mozambique ne Madagascar – wɔtaa bu no sɛ ɛyɛ Afrika Keseɛ Fam fa, wɔ asasepɔn no apuei fam. Madagascar ne Asia Keseɛ Fam Apuei ne Afrika Apuei fam nyinaa wɔ amammerɛ mu abusuabɔ a emu yɛ den, ne India Po no nsupɔ no.
  • Malawi, Zambia, ne Zimbabwe – na wɔtaa nso ka Afrika Keseɛ Fam ho, na kane no na ɛyɛ Central African Federation (a wɔsan frɛ no abakɔsɛm mu sɛ Rhodesia ne Nyasaland Federation).
  • South Sudan ne Sudan – sɛ wɔka bom a, ɛyɛ Nile Bon no fa. Wɔwɔ asasepɔn no atifi fam apuei fa. Afei nso Common Market for Eastern and Southern Africa (COMESA) adwadie a wɔde wɔn ho to so no mufoɔ.


Asase ho nsɛm ne wiem tebea[sesa]

Image of the region between Lake Victoria (on the right) and Lakes Edward, Kivu and Tanganyika (from north to south) showing dense vegetation (bright green) and fires (red).

Afrika Apuei fam mmeaɛ bi agye din wɔ wuram mmoa a wɔdɔɔso te sɛ "akɛseɛ nnum": asono, anantwinini, gyata, asono tuntum, ne asono, ɛwom sɛ wɔn dodoɔ so ate wɔ adwennwen a ɛkɔ so mu nnansa yi de , titiri deɛ ɛyɛ asono ne asono de no.

Afrika Apuei fam asase no taa yɛ nwonwa na ɛyɛ fɛ. Wiase nyinaa mprɛte tectonic tumi ahodoɔ a ɛde Afrika Apuei Fam Mpaapaemu aba no na ɛyɛɛ Afrika Apuei fam, na ɛhɔ na Bepɔ Kilimanjaro ne Bepɔ Kenya, mmepɔ mmienu a ɛware pa ara wɔ Afrika no wɔ. Ɛsane nso ka wiase no mu ɔtare a ɛtɔ so mmienu a nsu pa wɔ mu, Ɔtare Victoria, yɛ ɔtare a ɛtɔ so mmienu a emu dɔ sen ɔtare biara wɔ wiase, Ɔtare Tanganyika.

Afrika Apuei fam wiem tebea nyɛ dea ɛte wɔ equatorial mpɔtam hɔ mmom. Mpɛn pii no ɛyɛ kusuu anaa sɛ ɛyɛ kusuu fa a osu a ɛtɔ nyinaa wɔ asasetaw so mmeaɛ dodoɔ no ara a ɛba fam sen mm 600 afe biara. Nokware mu no, wɔ Somalia mpoano no, mfe pii bɛtumi atwam a osu biara ntɔ koraa. Wɔnte dea ɛde osu dodoɔ a ɛba fam no ase yiye. Ade baako a ɛde ba ne Somali Jet (mframa a ɛbɔ ntɛnntɛm nhyehyɛeɛ) a ɛwɔ hɔ wɔ boreal awɔ bere mu, a ɛde kesee fam mframa a ɛyɛ nwono ba Afrika Apuei fam.Ade a ɛtɔ so mmienu a ɛde ba ne asubɔnten bon a ɛwɔ apuei kɔ atɔe wɔ Afrika Apuei Fam Rift a ɛde mframa a ano yɛ den a nsu wɔm firi India Po no mu kɔ Afrika Apuei fam na ɛkɔ Congo Basin kwaeɛ a osu tɔ na owia bɔ kɛseɛ wɔm no mu. Wɔ mmeaɛ afoforo no, osu a ɛtɔ afe biara no taa kɔ soro kɔ anafoɔ fam na ɛkɔ soro, ɛyɛ bɛyɛ mm 400 (nsateakwaa 16) wɔ Mogadishu ne mm 1,200 (nsateakwaa 47) wɔ Mombasa wɔ mpoano, bere a wɔ asase mu no ɛkɔ soro firi bɛyɛ mm 130 (nsateakwaa 5) wɔ Garoowe kɔsi bɛboro mm 1,100 (43 in) wɔ Moshi a ɛbɛn Kilimanjaro. Nsuo dodoɔ no ara tɔ wɔ nsutɔ berɛ ahoroɔ mmienu a ɛsono emu biara mu, baako gyina April so ɛna baako nso tɔ wɔ ahinime anaa obubuo mu. Wɔtaa ka sɛ wei firi Intertropical Convergence Zone a ɛfaa mantam no mu nyinaa wɔ saa asram no mu no, nanso ebiara ɛne osutɔberɛ mu osutɔberɛ mu osu a ɛtɔ wɔ Sri Lanka, Vietnam, ne Brazil Nordeste mmeae bi nso.

Abakɔsɛm[sesa]

Asɛm titiriw: Afrika Apuei Fam Abakɔsɛm

Nsɛm foforo: Sub-Saharan Africa § East Africa, African empires § East Africa, ne Ahennie ahodoɔ a na ɛwɔ Afrika ansa na atubrafoɔ § East Africa.

Abakɔsɛm a edii kan baeɛ[sesa]

Sɛdeɛ nsusuiɛ a ɛfa nnansa yi Afrika mfitiase a nnɛyi nnipa firi mu kyerɛ no, gyidie a na fam tutufo dodoɔ no ara kura titiri ne sɛ, Afrika Apuei fam wɔ Afrika Atare akɛseɛ no mpɔtam hɔ ne baabi a nnɛyi nnipa dii kan puei wɔ nipadua mu. Nsusuiɛ ahodoɔ wɔ hɔ a ɛkyerɛ sɛ ebia na atutra biako pɛ na ɛwɔ hɔ anaa sɛ nnipa pii; nhwɛsoɔ a ɛfa apete pii ho no fa Kesee Fam Apete nsusuiɛ ho. Nhwehwɛmufoɔ binom akyerɛ sɛ Afrika Atifi fam ne Afrika mantam a nnɛyi nnipa a wɔdii kan nante firi asasepɔn no so firi.

Sɛdeɛ awosu ne tetefo adanse nyinaa kyerɛ no, wɔatwerɛ sɛ tete Homo sapiens danee nnɛyi nnipa wɔ nipadua mu wɔ Afrika Abɛn bɛyɛ mfe 200,000 a atwam ni na wɔpetee firi hɔ. Homo sapiens idaltu ne Omo Kibish a wobɛgye atom sɛ wɔyɛ nnɛyi nnipa wɔ nipadua mu no bɛma wɔabu nnɛyi nnipa ho nkyerɛkyerɛmu a wɔde din ketewaa bi a wɔfrɛ no Homo sapiens sapiens no ayɛ deɛ ɛfata. Esiane sɛ wɔn berɛ a wodii kan yɔeɛ ne nipadua mu su soronko nti idaltu ne kibish gyina hɔ ma nnipa a wɔyɛ nnɛyi nnipa a wɔwɔ nipadua mu no nananom pɛɛ sɛdeɛ Out-of-Africa nsusuiɛ no kyerɛ no.

The Bab-el-Mandeb crossing in the Red Sea: now some 12 miles (19 km) wide, narrower in prehistory.

Wɔ afe 2017 mu no, wɔhunuu nnɛyi nnipa afunu, a ɛfirii bɛyɛ mfeɛ 300,000 a atwam wɔ Jebel Irhoud wɔ Morocco, kyerɛɛ sɛ nnɛyi nnipa sɔree ntɛm na ebiara wɔ Afrika beaɛ kɛseɛ sene sɛdeɛ na wɔsusu kane no.

Afrika Apuei fam yɛ mmeaɛ a wogye di sɛ Homo sapiens tenaeɛ mfitiase no mu baako. Wohunu adanseɛ wɔ afe 2018 mu, a efiri bɛyɛ mfeɛ 320,000 a atwa mu ni, wɔ Kenya beaɛ a ɛwɔ Olorgesailie, a ɛkyerɛ sɛdeɛ nnɛyi nneyɔeɛ a ɛfa Homo sapiens ho no puei ntɛm, a deɛ ɛka ho ne: adwadi a ɛkɔ akyirikyiri (a nneɛma te sɛ obsidian ka ho), a wɔde di dwuma pigments, ne sɛdeɛ wobɛtumi ayɛ projectile points. Wɔahyɛ no nson wɔ atwerɛfoɔ a wɔyɛɛ nhwehwɛmu mmiɛsa a wɔyɔeɛ wɔ afe 2018 mu wɔ beaɛ no, sɛ adanse a ɛfa saa nneyɔeɛ yi ho no bɛyɛ berɛ korɔ mu de ne Homo sapiens nnompe nkaeɛ a edi kan a wonim a efiri Afrika (te sɛ deɛ ɛwɔ Jebel Irhoud ne Florisbad), na wɔkyerɛ sɛ ɛyɛ den na ɛyɛ nnɛyi de na nneyɔeɛ ahyɛ aseɛ deda wɔ Afrika bɛyɛ berɛ a Homo sapiens baeɛ no.

Wɔ ɛbɔ 2019 mu no, nyansahufoɔ bɔɔ amanneɛ sɛ wɔde kɔmputa sii gyinae, a egyina CT scan 260 so, wɔ ti nhwi a ɛte sɛ deɛ ɛte sɛ onipa nana a otwa to a ɔtaa yɛ ma nnɛyi nnipa/H. sapiens, a ɔyɛ Homo sapiens a edi kan no ananmusifoɔ, na ɔkyerɛeɛ sɛ Homo sapiens sɔree wɔ mfeɛ 350,000 kɔsi 260,000 a atwam ni denam nnipa dodoɔ a wɔka bɔm wɔ Afrika Keseɛ Fam ne Apuei fam no so.

Ɛbɛyɛ sɛ "Out of Africa" ​​nsusuiɛ no atutra kwan no sii wɔ Afrika Apuei fam nanso ɛnam Bab el Mandeb so.

Ɛnnɛ wɔ Bab-el-Mandeb asubɔnten mu no, Po Kɔkɔɔ no trɛw bɛyɛ akwansin du-mmienu (12) (kilomita 19), nanso mfeɛ 50,000 a atwa mu ni no, na ɛyɛ teateaa koraa na na ɛpo no mu nsuo si fam mita aduoson (70). Ɛwom sɛ wɔantoto asubɔnten no mu koraa da de, nanso ebi a na nsupɔn bi wɔ ntam a wɔbɛtumi de ahyɛmma a ɛnyɛ den akɔ hɔ.

Wɔahu hominin nnompe nkaeɛ a edi kan no bi wɔ ɔmantam a ɛtrɛ no mu, a nnompe a wohuu wɔ Awash Bɔn mu wɔ Ethiopia, ne Koobi Fora a ɛwɔ Kenya ne Olduvai Gorge a ɛwɔ Tanzania ka ho.

Tete abakɔsɛm[sesa]

Wobu Djibouti, Eritrea, Ethiopia, Somalia, ne Po Kɔkɔɔ mpoano wɔ Sudan sɛ ɛyɛ beaɛ a ɛda adi kɛseɛ sɛ asase a Tete Misrimfoɔ nim no sɛ Punt no wɔ. Ahennie deda no ho asɛm a edi kan no firi afeha a ɛtɔ so 25 A.Y.B.[47] Ná tete Puntifoɔ yɛ nnipa a wɔne Farao Misraim wɔ abusuabɔ a emu yɛ den wɔ Farao Sahure ne Ɔhemmaa Hatshepsut berɛ so.

Na Aksum Ahemman no yɛ adwadie ahemman a na ɛwɔ Eritrea ne Ethiopia atifi fam. Na ɛwɔ hɔ firi bɛyɛ 100–940 Y.B., na enyini firi proto-Aksumite Dade Mmerɛ berɛ c. mu na ama wanya din wɔ afeha a ɛtɔ so 1 Y.B. Wɔkaa ahennie no ho asɛm wɔ Periplus a ɛwɔ Erythraean Po no mu sɛ dwa titiri a wɔtɔn asɔnse, a na wɔde kɔ amannɔne wɔ tete wiase nyinaa. Saa berɛ no na Zoskales a ɔno nso di Adulis hyɛn gyinabea so na ɔdi Aksum so. Aksumite sodifoɔ no maa adwadie yɛɛ mmerɛ ɛnam wɔn ankasa Aksumite sika a wɔyaeɛ no so. Ɔman no nso de ne tumidi sii Kush Ahemman a na ɛrekɔ fam no so na ɛhyɛn ahennie ahodoɔ a ɛwɔ Arabia supɔn no so no amammuosɛm mu daa, na awieɛ koraa no, ɛtrɛ ne tumi mu wɔ mantam no so berɛ a wɔdii Himyarite Ahennie no so nkonim no.