Cocaine

Ɛfi Wikipedia

Cocaine (a efi French kasa mu, a efi Spanish kasa mu awiei koraa no efi Quechua kasa mu : kúka ) [1] yɛ tropane alkaloid ne central nervous system (CNS) a ɛkanyan . Sɛ́ nea wɔayi afi mu no, wɔde di dwuma titiriw de gye wɔn ani, na wɔtaa de di dwuma wɔ ɔkwan a mmara mma ho kwan so esiane anigye ne mfaso a ɛwɔ so nti. Ɛsan nso de di dwuma wɔ aduruyɛ mu a Amerika Kesee Famfo Abibifo de di dwuma wɔ atirimpɔw ahorow mu na ɛntaa mma, nanso wɔ ɔkwan a ɛfata so kɛse sɛ aduru a wɔde kum nipadua no wɔ mpɔtam hɔ a nnuruyɛfo a wɔwɔ aman a wɔanya nkɔso kɛse mu de di dwuma. Wonya fi Coca ahorow abien a wofi Amerika Kesee Fam nhaban mu titiriw; Erythroxylum coca ne E. novogranatense . [2] [3] Bere a wɔayi aduru no afi afifide no mu, na wɔayɛ ho adwuma bio ayɛ no cocaine hydrochloride (cocaine a wɔde powder) awie no, wɔde aduru no ma denam nea wɔde hwene mu, de gu ano no so, anaasɛ wɔpete na wɔde gu ntini mu so . Afei wobetumi adan no nso ayɛ no free base form (mpɛn pii no crack cocaine ), a wobetumi ayɛ no hyew kosi sɛ ɛbɛkɔ soro na afei wɔatumi ahome nsu a ɛyɛ hyew no .

  1. https://ahdictionary.com/word/search.html?q=+COCAINE
  2. Plowman T (June 1982). "The identification of coca (Erythroxylum species): 1860–1910". Botanical Journal of the Linnean Society. 84 (4): 329–353. doi:10.1111/j.1095-8339.1982.tb00368.x.
  3. Pomara C, Cassano T, D'Errico S, Bello S, Romano AD, Riezzo I, Serviddio G (2012). "Data available on the extent of cocaine use and dependence: biochemistry, pharmacologic effects and global burden of disease of cocaine abusers". Current Medicinal Chemistry. 19 (33): 5647–57. doi:10.2174/092986712803988811. PMID 22856655.