Christian Abraham Ackah

Ɛfi Wikipedia

Wɔatwerɛ nsɛm wei wɔ Asante Kasa mu

Christian Abraham Ackah yɛ obi a ɔtee Seventh-day Adventist Asɔre a ɛwɔ Ghana no. Wɔ adwuma a ɔyɛe wɔ nwoma mu asɛmpaka ho no, ɔhyehyɛɛ asɔre mmienu ne sukuu mmienu, na ɔno ne Ghanani a ɔdi kan a wɔhyɛɛ no sɔfo sɛ asɔre panin na ɔsom wɔ nkabom asɛmpatrɛ adwumakuo bi mu.[1][2]

Mfitiaseɛ Asetena, Nwomasua, ne Awareɛ[sesa]

Wɔwoo Ackah afe 1883 wɔ Kikam, kuro bi a ɛwɔ Asubɔnten Ankobra atɔeɛ fam kilomita nson na wɔhyehyɛɛ no afe 1500. Ne papa ne Egya Ackah. Berɛ a ɔwiee ne nwomasua wɔ abankɛse sukuu a ɛwɔ Axim a Portugalfoɔ sii wɔ 1515 mu no,[3] C. A. Eckah bɛyɛɛ ɔkyerɛkyerɛfo ne adwadifoɔ. N’adwuma no de no kɔɔ Cape Coast wɔ afe 1903 mu baabi a ɔwaree Fante ɔbaa bi wɔ afe 1907 mu bere a na wadi mfeɛ aduonu nnan no.

Na Ackah ne ne yere wɔ mmarimaa baanu pɛ ansa na ɔretu kwan akɔ amannɔne. Ne babarima panyin, C. A. Ackah, Kumaa (1908-1998) bɛyɛɛ sukuu panyin a odi kan (mprempren ɔyɛ ɔmanpanyin abadiakyiri) wɔ Sukuupɔn Kɔlege a ɛwɔ Cape Coast no mu. Wɔn babarima a ɔtɔ so mmienu, David Theodore Ackah (1910-2002) na ɔyɛ Diamond Marketing Corporation a ɔdi kan wɔ Ghana.[4]

Nsakyeraeɛ ne Asubɔ[sesa]

Na Ackah yɛ Methodist Asɔre a ɛwɔ Cape Coast no muni titiri ansa na ɔresakra akɔ Seventh-day Adventist Asɔre no mu wɔ afe 1903.3 C. A. Ackah dii kan tee advent nkrasɛm no wɔ Cape Coast bɛyɛ afe 1900 mu denam nnamfo binom a na wɔadi kan asua kratawa bi a Francis I. U. Dolphijn hui no so wɔ Apam mu. James M. Hyatt na ɔbɔɔ no asu wɔ afe 1903 mu wɔ Cape Coast. Mfeɛ anum akyi no, Ackah kyerɛw kɔmaa Amansan Nhyiamu a ɛwɔ United States no sɛ, “Ná ɔmanfoɔ nim me sɛ Homedadifoɔ wɔ afe 1903 mu berɛ a na James M. Hyatt ne ne yere (Marion) wɔ kuro no mu, nanso seesei mete saa ankorankoro nim no sɛ ɔsomfo bere a menyɛ saa.”[5]

Asomfo ne Asɛmpatrɛ Adwuma[sesa]

Bere a Ackah rema asɛm a wɔka sɛ, “Adɔe fi ase wɔ fie” no baa mu no, ofii ase kaa Advent nkrasɛm no kyerɛɛ n’abusuafo ne ne nnamfo bere a ɔkɔɔ so suaa Homeda no. Wɔayɛ kyerɛwtohɔ sɛ wɔ n’asubɔ akyi ɔsram biako wɔ 1903 mu no “wɔtee nne bi wɔ Kikam kurow no asa so rekasa akyerɛ kurow no mufo. Na ɛnne no mu da hɔ a ɛnne a akyinnye biara nni ho te sɛ Hebrini Odiyifo, a wɔayɛ no foforo akɔ Crescendo so ama Advent nkrasɛm no ntɛmpɛ.” Na ɛyɛ C. A. Ackah nne.[6]

Wɔ, mfe kakraa bi mu no, Ackah de n’ankasa sika hyehyɛɛ Adventist sukuu abiɛsa a edi kan wɔ Ghana. Ɔhyehyɛɛ sukuu a edi kan wɔ Cape Coast wɔ Ɔpɛpɔn 1907 mu, nea ɛto so abien wɔ Kikam wɔ June 1908 mu, ne nea ɛto so abiɛsa wɔ Axim wɔ afe 1909.6 Ná sukuu abiɛsa no nyinaa ka mfitiase dwumadibea ahorow a wɔde ma mmofra ne asɛmpaka adesua ahorow a wɔde ma mpanyimfo.

Ackah nso boaa D. C. Babcock ma wɔhyehyɛɛ Adventist asɔre abien a edi kan a wɔahyehyɛ wɔ Ghana, biako wɔ Kikam na biako nso wɔ Axim. Ellsworth Olsen bɔɔ amanneɛ sɛ, “Wɔ 1909 mfiase no, adesrɛ ahorow a egye ntɛmpɛ afi Gold Coast aba, C. E. F. Thompson kɔɔ Kikam ne Axim na ɔyɛɛ nhyiam ahorow a ɛtoatoa so wɔ Nzemafo mu. Saa afe no D. C. Babcock kɔsraa saa nsɛntitiriw yi, ne nkurɔfoɔ no yɛɛ nhyiamu foforɔ, na ɔbɔɔ agyidifoɔ bɛyɛ aduonum asu, hyehyɛɛ asɔre wɔ Kikam ne Axim.”[7] D. C. Babcock hyehyɛɛ Kikam asɔre wɔ Yawda Ɔkɔtɔberɛ 19, 1909. Saa da no C. A. Ackah a na ɔyɛ wɔhyɛɛ nwoma mu asɛmpakafoɔ a ɔdi kan wɔ Ghana sɛ asɔre panin, ɔpanin a ɔdi kan a wɔhyira no wɔ Ghana, sɛ asɔre ahyehyɛdeɛ no fa.8 Asɔre a wɔahyehyɛ a ɛtɔ so mmienu wɔ Ghana nso wɔ saa mantam korɔ no ara mu. Wɔ Homeda Ɔkɔtɔberɛ 23, 1909 mu no, Babcock hyehyɛɛ Seventh-day Adventist Asɔre a ɛtɔ so mmienu wɔ Ghana, Axim, Nzema Ahenkuro no deɛ.[8] Kikam asɔre no nhyehyɛeɛ maa Adventism bɛyɛɛ asɔre a ɛtɔ so mmienu a wɔahyehyɛ wɔ Afrika Atɔeɛ fam nyinaa a ɛdi Waterloo asɔre no akyi wɔ Sierra Leone, a wɔyɛɛ ho nhyehyɛe wɔ 1906 mu no.

C. A. Ackah bɛyɛɛ Afrika Atɔe Fam Asɛmpatrɛ no mpanimfo boayikuo muni wɔ 1909 mu.

C. A. Ackah ne C.E.F Thompson, Sierra Leone SDA ɔsɛmpatrɛwfo a ɔwɔ Ghana a saa bere no na ɔte Axim no ne nhyiamfo baanu a wogyinaa Ghana ananmu wɔ SDA adwumayɛfo a wɔyɛɛ no kɛse wɔ Afrika Atɔe fam nhyiam a edi kan koraa a wɔyɛe wɔ Sierra Leone bɛyɛ nnankron (October 10-18) no ase , 1910 mu no. Wɔn amanneɛbɔ a wɔde mae wɔ nhyiam no ase no twee adwene sii wɔn asɛmpatrɛw mmeae abien a ɛwɔ Nzema asase so, Kikam ne Axim, ne mmeae a atwa wɔn ho ahyia no so. Na Kikam ne Axim wɔ Homedadifoɔ bɛyɛ ɔha.[9]

Wɔ n’amanneɛbɔ a ɔde kɔmaa Amansan Nhyiam a ɛto so 37 a wɔyɛe wɔ Washington, DC, wɔ June 6, 1909 mu no, D. C. Babcock kaa adwuma a Ackah yɛ maa Seventh-day Adventism wɔ Ghana nso ho asɛm, na ogyee mfaso ne ahoɔden a ɔwɔ ma Onyankopɔn asɛm ne Adventism a ɔwɔ hɔ no toom sɛ: “Onua C. A. Ackah faa nhoma adwuma no wɔ Cape Coast, Gold Coast, ne mmeae afoforo, na watow nhoma ne nhoma afoforo a ne bo yɛ dɔla 500 agu. Ɔsan nso yɛɛ nhyiamu bi wɔ ne kurom akuraa ase, wɔ Nzemafoɔ mu, na ɔbɔ amanneɛ sɛ Homedadifoɔ aduanan mmiɛnsa.”[10] Babcock nsrahwɛ a ɔkɔɔ Ghana wɔ Ɔkɔtɔberɛ 1909 mu no awieeɛ ne apam a ɔsɔfoɔ no ne Ackah yɛeɛ wɔ awieeɛ a wɔde kɔ baabi foforɔ no ho Kikam Adventist asɔre ne sukuu agyapadeɛ anaa agyapadeɛ a ɛfiri Ackah tumidi, ne sohwɛ, ne ne wurayɛ so kɔsi Amansan Nhyiamu no deɛ so.[11] Wɔ Babcock amanneɛbɔ a ɔde kɔmaa General Conference, ɔkaa sɛ, “Ɛyɛ me anigyeɛ sɛ mɛka sɛ mefiri Gold Coast asan aba nkyɛreeɛ na me ne Onua Ackah ayɛ apam na magye agyapadeɛ a ɔwɔ ama asɛmpatrɛ adwuma no sɛdeɛ ɛbɛyɛ a wɔbɛfa adwumayɛbea no so ayɛ ahyɛdeɛ nyinaa wɔ Freetown fi eyi mu.”[12]

Ackah yɛ obi a ɔtete akyerɛkyerɛfo. Akyerɛkyerɛfo binom a wɔsom wɔ Kikam Adventist Sukuu no mu wɔ mfe a edi kan a na ɛwɔ hɔ no mu bi ne J. D Hayford, Francis Dolphijn, J. A Bonney, Samuel Duncan Morgue, ne John Kwabena Kaipro Garbrah. Akyiri yi Garbrah bɛyɛɛ Ghanani a odi kan a wɔhyɛɛ no sɔfo wɔ Adventist Asɔre no mu. Ackah asuafoɔ a akyiri yi wɔbɛyɛɛ asomfo no bi ne Solomon Benjamin Essien, Isaac Ackah Benson, ne James Awurade Miezah Arloo. Wɔ afe 1911 mu no, C. A. Ackah tee nka sɛ D. C. Babcock ne ahɔho afoforo a wodii Babcock ade no nte Ghanafo amammerɛ ne amanne ase. Ɔsii gyinae sɛ afe 1912 mfitiaseɛ no ɔbɛkɔ Amansan Nhyiamu adwumayɛbea ti hɔ akɔkyerɛkyerɛ mu akyerɛ kuo a ɛkorɔn no sɛdeɛ nneɛma kɔ so wɔ Ghana. Bere a na ɔwɔ Great Britain rekɔ United States no, onyaa “ahurututu mu nsamanwaw a emu yɛ den.” Owui wɔ April 25, 1912, bere a na wadi mfe aduonu akron.

Agyapadeɛ[sesa]

Nneɛma a C. A. Ackah yɛe no boaa ma Adventist Asɔre no nyaa nkɔso wɔ Ghana. Ɔno na ɔhyehyɛɛ asɔre mmienu a ɛdi kan a wɔahyehyɛ wɔ Ghana, a ɛwɔ Kikam ne Axim, bɛyɛ afe 1909. Ɔsan nso hyehyɛɛ Adventist sukuu mmienu a ɛdi kan wɔ Ghana, a ɛwɔ Cape Coast ne Kikam wɔ afe 1907 ne 1908 mu. Wɔnam Ackah ankasa ka so nyaa saa agyapadeɛ yi nyinaa na wɔde maa Adventist asɔre no akyɛdeɛ berɛ a D. C. Babcock baeɛ wɔ afe 1909[13] Ghanafoɔ abibifoɔ nwoma ho asɛmpakafoɔ a ɔdi kan wɔ Adventist Asɔre no mu, Ackah nso bɛyɛɛ ɔpanin a ɔdi kan a wɔhyɛɛ no sɔfoɔ wɔ Ghana wɔ Ɔkɔtɔberɛ 19, 1999 mu. 1909 mu.

Wɔ afe 1909 mu no, ɔsan nso bɛyɛɛ Ghana adwumayɛfoɔ boayikuo no muni a ɔdi kan wɔ West African Union Mission, a ɛmaa no asɛdeɛ sɛ ɔgyina Ghana ananmu wɔ amansan ne adwumayɛfoɔ boayikuo nhyiamu nyinaa ase wɔ WAUM adwumayɛbea ti wɔ Sierra Leone.

Na Ackah nso yɛ ɔfotufo a ɔtetee asɛmpakafo a wɔwɔ nkɛntɛnso te sɛ J. D. Hayford, Francis Dolphijn, J. A. Bonney, Samuel Duncan Morgue, ne John Kaipro Gabrah, a akyiri yi ɔbɛyɛɛ Ghanani a odi kan a wɔhyɛɛ no sɔfo sɛ ɔsomfo wɔ Adventist Asɔre no mu. Mmabun a ɔtetee wɔn sɛ asɛmpakafo wɔ Ashanti ne mmeae afoforo ne S. B. Essien, J. A. M. Arloo, I. A. Benson, ne afoforo. Akyiri yi na saa baasa yi ka asɔfo a wɔyɛ akwampaefo a wɔhyɛɛ wɔn sɔfo wɔ Gold Coast mpɔtam hɔ no ho.

Ackah ntoboa ahorow no kɛseyɛ ne nkɛntɛnso maa Kofi Owusu-Mensa, Adventistfo abakɔsɛm ho abakɔsɛm kyerɛwfo wɔ Afrika kae sɛ, “Nanso, sɛ mewɔ tumi ne hokwan sɛ meyɛ saa a, anka mɛsesa din din Valley View Sukuupɔn, a wɔde sii hɔ mfe aduɔson akyi wɔ Ghana wɔ afe 1979. . .“Ackah Suapɔn” de hyɛ Kristoni Abraham Ackah a ofi Kikam anuonyam ne nkae.”15

Baabi a menyaa mmoa firiiɛ[sesa]

  1. Owusu-Mensa Kofi (1884–1912), Ackah, Christian Abraham (in English), retrieved 2023-12-17{{citation}}: CS1 maint: date format (link)
  2. Ackah, Christian Abraham (1883–1912), retrieved 2023-12-17
  3. "Albert van Dantzig, Forts and Castles of Ghana, Sedco Publishing Limited, Accra, 1980. XVI, 96 pp. ISBN 0 582 64226 4.", Itinerario, vol. 5, no. 1, pp. 100–100, 1981-03, doi:10.1017/s0165115300008007, ISSN 0165-1153, retrieved 2023-12-17 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)
  4. Nana Agyeman-Prempeh, Patrick Acheampong, Emmanuel Freeman, Eric Ekobor-Ackah Mochiah, Ruhiya Abubakar, Louis David Jnr. Annor (2021-07), Sustainable Waste Management Practices in a Higher Education Institution of Ghana, IEEE, doi:10.1109/iccma53594.2021.00031, retrieved 2023-12-17 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  5. Gary Krause (2010), "Adventism among the World Religions", Journal of Adventist Mission Studies, vol. 6, no. 2, pp. 93–109, doi:10.32597/jams/vol6/iss2/9/, ISSN 1553-9881, retrieved 2023-12-17
  6. Jonathan Butler (1986-03), "From Millerism to Seventh-day Adventism: "Boundlessness to Consolidation"", Church History, vol. 55, no. 1, pp. 50–64, doi:10.2307/3165422, ISSN 0009-6407, retrieved 2023-12-17 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)
  7. TERRELL W. ZOLLINGER, ROLAND L. PHILLIPS, JAN W. KUZMA (1984-04), "BREAST CANCER SURVIVAL RATES AMONG SEVENTH-DAY ADVENTISTS AND NON-SEVENTH-DAY ADVENTISTS", American Journal of Epidemiology, vol. 119, no. 4, pp. 503–509, doi:10.1093/oxfordjournals.aje.a113767, ISSN 1476-6256, retrieved 2023-12-17 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  8. "Advent and remnant: two major doctrinal influences", Millennial Dreams and Moral Dilemmas, Cambridge University Press, pp. 17–31, 1990-03-30, retrieved 2023-12-17
  9. Valentina Kuryliak (2020-05-20), "THE HISTORYOSOPHY OF THE HEALTHY ADVENTIST PRINCIPLES OF THE SEVENTH-DAY ADVENTISTS REALIZED IN INDIA AND UKRAINE", Scientific Herald of Uzhhorod University. Series: History, vol. 0, no. 1 (42), pp. 239–247, doi:10.24144/2523-4498.1(42).2020.202219, ISSN 2523-4498, retrieved 2023-12-17
  10. "The Varieties of the Oil Palm in West Africa. (Elaeis guineensis, Jacq.)", Bulletin of Miscellaneous Information (Royal Gardens, Kew), vol. 1909, no. 2, p. 33, 1909, doi:10.2307/4111604, ISSN 0366-4457, retrieved 2023-12-17
  11. "Reynolds, Charles Henry, (15 Jan. 1844–21 May 1908), General Manager to the Pacific Cable Board from 1901", Who Was Who, Oxford University Press, 2007-12-01, retrieved 2023-12-17
  12. Emma Lavinia Hardy (1996-04-04), "To Alfred Evans (21 November 1909)", Letters of Emma and Florence Hardy, Oxford University Press, retrieved 2023-12-17
  13. Emmanuel Abokyi, Kofi Asiedu (2021-12-31), "Agricultural policy and commodity price stabilisation in Ghana: The role of buffer stockholding operations", African Journal of Agricultural and Resource Economics, vol. 16, no. 4, pp. 370–387, doi:10.53936/afjare.2021.16(4).24, ISSN 1993-3738, retrieved 2023-12-17