Chan Chan

Ɛfi Wikipedia

Chan Chan yɛ kurow a ɛso sen biara wɔ Amerika Kesee Fam bere a na ɛwɔ hɔ ansa na Columbia reba no . Mprempren ɛyɛ beae a wotutu fam hwehwɛ tetefo nneɛma mu wɔ La Libertad Mantam mu 5 kilometres (3.1 mi) Trujillo atɔe fam, Peru .

Chan Chan wɔ Moche Bon no ano na na ɛyɛ Chimorfo abakɔsɛm ahemman no ahenkurow fi 900 kosi 1470, bere a wodii wɔn so nkonim na wɔde wɔn kaa Inca Ahemman no ho no . Chimor, nkonimdi man, nyaa nkɔso fii Chimú amammerɛ a ɛde ne ho sii hɔ wɔ Peru mpoano bɛyɛ afe 900 Y.B.

Etymology ho adesua[sesa]

Ebia wonyaa edin no fii Quingnam "Jiang" anaa "Chang" a ɛkyerɛ Owia, a Chan-Chan bɛyɛ nea efi mu ba ankasa: Owia-Owia. Wɔkyerɛ sɛ nea ɛkyerɛ ankasa bɛyɛ: Owia kɛse, Owia a ɛhyerɛn, owia a ɛyɛ fɛ anaa owia a ɛhyerɛn (esiane sɛ Quingnam kasa no su titiriw ne sɛ asɛmfua bi a wɔsan yɛ no abien no nya ntease foforo nti). Nsusuwii foforo ka sɛ anka edin no befi asɛmfua: Shian anaa Sian mu. "Shi" nne no kyerɛ ase sɛ Ɔsram na "An" kyerɛ ase sɛ ofie, a ɛkyerɛ Ɔsram Fie, na ɛma wohu sɛ Ɔsram no ne onyame titiriw.

Abakɔsɛm tiawa[sesa]

Wogye di sɛ Chimúfo na wosii Chan Chan bɛyɛ afe 850 Y.B. Na ɛyɛ Chimor ahemman no ahenkurow a wobu akontaa sɛ nnipa 40,000–60,000 na wɔte mu.

Bere a Incafo dii Chimú so nkonim bɛyɛ afe 1470 A.D. akyi no, Chan Chan hwee ase. Inkafo de nhyehyɛe bi a wɔfrɛ no "Mitma nhyehyɛe a ɛfa mmusuakuw mu apete" a ɛtetew chimú ɔmanfo no mu kɔɔ mmeae a Incafo adi so nkonim dedaw nnansa yi ara no dii dwuma. Bɛboro mfeɛ aduosia kakra akyi wɔ afe 1535 A.D. mu no, Francisco Pizarro hyehyɛɛ Spain kuropɔn Trujillo a ɛpiaa Chan Chan kɔɔ sunsuma mu kɔɔ akyiri. Bere a na ɛnyɛ ahenkurow a nnipa ahyɛ mu ma bio no, na wɔda so ara nim Chan Chan yiye sɛ ɛwɔ ahonyade kɛse na nea efii mu bae ne sɛ Spainfo fow no. Wohu Chimú ahonyade kɛse no ho sɛnkyerɛnne wɔ afeha a ɛto so dunsia mu nneɛma a wɔfow fii amusiei ɔdamoa bi mu wɔ Chan Chan din mu; wohuu ademude a ɛne sika kɔkɔɔ peso 80,000 yɛ pɛ (ɛkame ayɛ sɛ sika kɔkɔɔ dɔla 5,000,000 U.S. dɔla ).

Adansi adan[sesa]

Chan Chan wɔ adan ahorow pii a wɔasɛe emu pii. Na adan no mu pii bi ne asɔredan, afie, nsukorabea ne ayi asetena mpo. Na adan no pii yɛ po te sɛ mfonini te sɛ mpataa, nnomaa, asorɔkye ne nea ɛkeka ho. Ɔkwan a Chimúfo faa so de ahunmu no dii dwuma no yɛ nwonwa. Wɔnam mmeae a ɛyɛ den so na esi ɔdan no fa kɛse no ara wɔ ahinanan anaa ahinanan mu.

Na kurow no nso yɛ abankɛse 10 nanso 4 pɛ na wɔasan anya. Eyi kyerɛ sɛ na Chan Chan kurow no wɔ sodifo 10, na Chimúfo no asi wɔn bo kɛse wɔ “Awurade Kɛse a ɔwɔ soro” no so. Amammerɛ no traa ase wɔ classist society a na sodifo ne anyame no wɔ soro afei ɛkɔɔ fam koduu nkoa so. Mpɛn pii no, abankɛse bi tenten yɛ anammɔn 40 na wosi a ɔkwan biako pɛ na wɔfa so kɔ mu. Na ɛyɛ beae a ɛte sɛ ahemfie a wɔde nneɛma fɛfɛ asiesie na wosii maa “onyame anaa sodifo”

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  • Carter, Benjamin, na ɔkyerɛwee. (2008-01-01) na ɔkyerɛwee. Mfiridwuma, Ɔmanfo ne Nsakrae: Shell Artifact a Wɔyɛ wɔ Manteno (AD 800–1532) a wɔwɔ Ecuador Mpoano no Mu. ProQuest a ɛwɔ hɔ. ISBN 978-0549646341 na wobɛtumi akyerɛw
  • D’Altroy, Terence, na ɔkyerɛwee. (2002) na ɔkyerɛwee. Incafo no . Malden, MA: Blackwell Nsɛmma Nhoma Tintimbea. kr. 41. Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so. ISBN 978-0-631-17677-0 na ɛyɛ adwuma.
  • (subscription required)
  • Kubler, George, na ɔkyerɛwee. (1962) na ɔkyerɛwee. Tete Amerika Adwinni ne Nneɛma a Wɔayɛ, Ringwood: Penguin Books Australia Ltd., kr. 247–274 na ɛwɔ hɔ.
  • Minelli, Laura Laurencich na ɔkyerɛwee. 2000 mu. Inca Wiase: Nkɔso a ɛbaa Peru ansa na Columbia reba, A.D. 1000–1534, Afa horow 1000–1534. Oklahoma Sukuupɔn Nsɛmma Nhoma Tintimbea.
  • Moore, Jerry, na ɔkyerɛwee. (2002) na ɔkyerɛwee. Encyclopedia a Ɛfa Abakɔsɛm a Edi Anim Ho . Nnipa Abusuabɔ Mpɔtam Fael, Inc.
  • Murray, T. (2001) ne ne mfɛfoɔ. " Chan Chan ." Encyclopedia of Archaeology: Abakɔsɛm ne nneɛma a wɔahu .
  • Rowe, John, ne nea ɔkyerɛwee . (1948) na ɔkyerɛwee. "Kimor Ahenni no." Acta Amerikana a wɔde yɛ adwuma.
  • (subscription required)
  • (subscription required)
  • (subscription required)