C. T. Nylander

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Clarkson Thomas Nylander yɛ kane Ghanani nhomsua mu kunini, ɔman ananmusini ne amanyɔni. ɔsoom sɛ ɔman soafo ne mmarahyɛ baguani wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu. Na ɔyɛ Soafo a ɔwhɛ Nhomasua ne Ahobammɔ so. Na ɔyɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Dangbe-shai abatoɔ mpɛsoa na akyire, Ga Akurase mpɛsoa so. Osii Ghana ananmu wɔ dwumadie ahorɔw a ɛkɔɔ so wɔ amanɔne fiiri afe 1961 kosii 1969 mu.

Ne mmɔfrase ne Nhomasua[sesa]

Wɔ woo Nylanda wɔ afe 1905 mu wɔ Gold Coast. He ohyɛɛ sukuu ase wɔ Accra Methodist School ne Aban sukuu ahorɔw mu wɔ Kumasi. ɔtoa so kɔɔ aban akyerɛkyerɛfo ntetee sukuu wɔ Nkran, na ɔne ɔbi a wodii kan tetee no sɛ okyerɛkyerɛni wɔ afe 1925.

Nnwuma ne Amanyosem[sesa]

Nylander hyɛɛ adekyerɛ ase wɔ Achimota School firi afe 1926 kosii afe 1953. Wɔpaw no sɛ ɔkwankyerɛfo abediakyere wɔ nhomasoa asoeɛ wɔ afe 1952. Nylander gyae ade kyerɛ na ɔde n’ani sii amanyɔsɛm so. Wɔ afe 1954 mu no, wɔpaw no sɛ mmarahyɛ babguani a ogyina hɔ ma Dangbe-Shai abatoɔ mpɛsoa so wɔ amanyokuo Conventions People’s Party din mu. Wɔsan too aba yi no biom wɔ afe 1956, saa bre yi de sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Ga Nkurase abatoɔ mpɛsoa so. ɔsoom wɔ saa dibea no kosii afe 1961 bre a wɔpaw no amanɔne nnwumadie mu. Wɔ afe 1956 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔwhɛ afiesɛm so abediakyire na wɔ saa afe no ara mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ Nhomasua so. ɔsoom wɔ saa dibea no mfie mienu na wɔ afe 1959 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ ahobammɔ so . Wɔ abtoɔ a ɛkɔɔ so wɔ Ghana adeyeman a ɛtɔ so mienu no mu no, ogyina ma wɔtoo aba yi no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Ablekuma abatoɔ mpesoa so wɔ amanyɔkuo National Alliance of Liberals. ɔsoom wɔ saa dibea kosii afe 1972 bre a wotuu Busia aban no gui.

Ananmusifo Adwuma[sesa]

Wɔpaw no sɛ Ghana aban ananmusifo a ɔwɔ Canada wɔ afe 1961. ɔsoom wɔ saa dibea no mfie miɛnsa. Wɔ afe 1964 mu no, wɔpaw no sɛ aban ananmusifo a ɔwɔ Yugoslavia. ɔsoom wɔ saa dibea no kosii afe 1966 bre wotuu Nkruma aban gui. ɔtoaa amanɔne nnwuma no so ma no kɔsoom sɛ aban ananmusifo a ɔwɔ Liberia firi afe 1966 kosii afe 1969 bre a NLC aban no dane tumi de hyɛɛ aban a ɛnhyɛ asraafo ase

N'asetena mu nsɛm[sesa]

ɔwaree Florence Nylander wɔ January afe 1931. ɔne no woo mmɔfra miɛnsa. Ne ba ne Ladi Nylander a ɔsoom wɔ amanyɔkuo conventions People’s Party no mu firi afe 2004 kosii afe 2011. Ne foforo ne owura yere Doris Naa Lamiley Asherker Decker a w’anya ne baabi kɔ, na ɔyɛ kane kwankyerɛfo ma adwumakuo a ɛne Ghana Library Board. Nneɛma a n’ani gye ho ne nnwomtoɔ

Nkekaho[sesa]