Brigitte Perenyi

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Brigitte Sossou Perenyi (wɔwoo no wɔ Togo wɔ afe 1990) yɛ Ghanani a ɔyɛ nwoma. Ɔtraa ase wɔ nkoasom tebea mu bere a wɔkyeree no bere a na wadi mfe ason na wɔde no kɔɔ Ghana kronkronbea a na Trokosi, anaa anyame yere, yɛ wiase adeyɛ a ɛma mmabaa kɔ adwuma a wɔhyɛ wɔn ma wɔyɛ de gye wɔn abusuafo bɔne no. Amerikani adwini atorofo bi gyee no sɛ ne ba na bere a na wanyin no ɔsan kɔɔ Ghana kɔhwɛɛ adɔe kuw a ɛboaa no, Ghana abusua a wɔhwɛɛ no ne n’awo abusua a ɛwɔ Togo no. N’asetena ho nsɛm anya abasobɔdeɛ na wɔ afe 2018 mu no wɔpaw no sɛ BBC Mmea 100 no mu baako .

Abrabɔ[sesa]

Wɔwoo no wɔ Togo wɔ afe 1990 mu. Na ɔyɛ mmofra baanum no mu nea ɔto so anum.

Bere a odii mfe ason no, ne maame somaa no sɛ ɔnkɔtra ne papa nua ba nkyɛn wɔ, Lome, Toga ahenkurow a na obetumi akɔ sukuu no. Brigitte na ne papa nua barima kyeree no de no kɔɔ Ghana kronkronbea bi sɛ ɔrekɔtua awaresɛeɛ a ne papa nua barima yɛeɛ no ho ka, sɛdeɛ Trojanfoɔ atetesɛm kyerɛ no. Ná asɔfo no nyan no wɔ nnɔnnum. Na ɔnte kasa no ase nanso na ɔprapra na ɔsiesie ansa na wayɛ adwuma wɔ afuw bi mu da mũ no nyinaa. Wɔanto no mmonnaa nanso wɔamma no nhomasua. Na saa adeyɛ yi atra hɔ bɛboro mfe 300 na awiei koraa no wɔmaa ɛyɛɛ mmara so bu wɔ Ghana wɔ afe 1998 mu, ɛwom sɛ akɔ so na wɔadi ɔsɔfo biara ho asɛm da de. Mpɔtam a ɛwɔ Ghana, Benin, ne Togo kɔɔ so yɛɛ Trokosi wɔ ɔkwan a mmara mma ho kwan so. Afe a Brigitte hyɛn kronkronbea hɔ no, na mmea ne mmeawa 5,000 wɔ ɔman no mu wɔ Trokosi .

Wɔ 1997 mu no, CBS nkɔnsɔnkɔnsɔn no U.S. dwumadi a egye simma 60 no kyerɛɛ wiase no tebea horow a Brigitte traa ase denam kyerɛwtohɔ bi a wɔato din My Stolen Childhood so. Ɛnam NGO International Needs a Juliana Dogbadzi na ɔhyɛɛ aseɛ no mmoa so no, Kenneth Perenyi sii gyinaeɛ sɛ ɔbɛkɔ Ghana sɛdeɛ ɛbɛyɛ a ɔbɛgyae no. Na Perenyi anya ahonyade afi mfonini ahorow a ɔyɛe mu na na FBI reyɛ ne ho nhwehwɛmu . Ne nyinaa mu no ɔyɛɛ nhyehyɛe sɛ wogyae no na wɔsomaa no sɛ ɔnkɔtra mfiase no wɔ Ghana Sabaa abusua no nkyɛn nkɔsua Borɔfo kasa na ɔmfa ne tebea no nyɛ nea ɛfata bɛyɛ mfe abien. Wɔ afe 1999 mu no, Kenneth Perenyi faa no sɛ ne ba na ɔde no kɔɔ United States, faako a na ɛyɛ den sɛ wɔboom bere a Brigitte bo fuwii na na Kenneth haw sɛ ebia wɔbɛkyere no wɔ atoro a wadi kan ayɛ ho. Wɔboom dii mfe 13 a edi hɔ no. Bere a wogyaee Brigitte bɛyɛ mfe 20 akyi no, ɔsan kɔɔ Togo kɔhyiaa n’abusua a ɔwoo no. Wɔ saa akwantu yi mu no, ɔne BBC kyerɛw n’asɛm no, sɛnea ɛbɛyɛ a ɔbɛkasa atia trokosi adeyɛ.

Ɔsan kɔɔ Ghana bere a na wadi mfe 21 sɛ ɔrekɔyɛ adwuma wɔ Accra. Amanaman Ntam Ahiade adɔe kuw no boaa no bio. Ɔkɔɔ Sabaa abusua no nkyɛn na wɔhyɛɛ nyansa sɛ ɔnhwehwɛ n’awo abusua wɔ Togo. Ɔsan ne ne nuanom baanan, n’awofo a wɔwoo no, ne onuabarima bi a wɔwoo no bere a ofii hɔ akyi no boom. Nkitahodi anyɛ mmerɛw efisɛ na ne werɛ afi ne kasa a edi kan no, nanso ohui sɛ n’awofo nnim da sɛ ne papa nua ba de no kɔɔ Ghana. Na ne papa nua barima apow sɛ ɔbɛka baabi a ɔwɔ, na wosusuwii sɛ wawu. Kan no na osusuw sɛ wɔyɛ biako wɔ ne ayaresa a enye no mu na afei de otumi de kyɛ wɔn

Brigitte Sossou Perenyi a ɔhunuu "Me Mmofraberɛ a Wɔawia" no nyaa AIB abasobɔdeɛ wɔ afe 2018 mu

Ɔfaa kwan a ɛto so abien wɔ mfe abiɛsa akyi kɔkyerɛw n’asɛm maa Marie Claire nsɛmma nhoma . Wɔ afe 2017 mu no ɔsan kɔɔ Togo bio a na sini adwumayɛfoɔ bi a European Journalism Center ne Code4Africa de sika boa no ka ne ho. Ohui sɛ adeyɛ no ma tumi. BBC na ɛhwɛɛ sini no so na ɛde dwumadi bi bae. Afe a edi hɔ no, wɔkyerɛw ne din wɔ 100 Women BBC 2018 . Saa nsɛm a BBC akyerɛw yi ka mmea 100 a wɔanya nkɛntɛnso kɛse wɔ afe no mu no bom. Waka sɛ ne Kristofo gyidi a ɔne Sabaa abusua no nyae no ama watumi de ne papa nua barima ne n’ankasa bɔne akyɛ no.

Eduu afe 2017 no, afei de na wɔasiesie ne Amerikani a ɔhwɛ no, Kenneth Perengi, wɔamfa no ankɔ asɛnnibea na wɔtɔn n’atoro nneɛma no kɔ akyiri araa ma bere a atwam no araa ma mmara no nni dwuma bio. Ɔkɔɔ so nyaa n’asetrade fii mfonini ahorow mu, sen sɛ ɔbɛyɛ atoro, na ɔkyerɛw n’asetra ho asɛm a wanka ogye a ɔde ne ho hyɛɛ mu no ho asɛm.

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]