Bijilo Kwae Mmoa Yɛmmea

Ɛfi Wikipedia
Bijilo Kwae Mmoa Yɛmmea
protected area
inception1982 Sesa
IUCN protected areas categoryIUCN category IV: Habitat/Species Management Area Sesa
countryThe Gambia Sesa
located in the administrative territorial entityWest Coast Division Sesa
coordinate location13°25′58″N 16°43′35″W Sesa
Map

Bijilo Kwae Mmoa Yɛmmea (Forest Park), a wɔtaa frɛ no Adoe Yɛmmea(Monkey Park),[1] yɛ kwae mu abɔnten so atrae wɔ Gambia, ɛda mpoano beae a ɛwɔ bɛyɛ kilomita 11 wɔ Banjul Kombo Saint Mary Mantam no atɔe fam.

Abakɔsɛm[sesa]

Bijilo Kwaeɛ Atenaeɛ a ɛwɔ mmoa ahodoɔ pii no yɛ kwaeɛ a wɔabɔ ho ban a wɔde too gua wɔ afe 1952 mu na ne kɛseɛ yɛ hekta 51.3[2] a ɛwɔ mpoano wɔ Senegambia mpɔtam Kololi anafoɔ fam pɛɛ. Kwae a wɔato mu a Borassus aethiopum nnua pii wɔ so titiriw na ɛwɔ abɔnten so atrae no mu. Wobuee abɔnten so atrae no maa ɔmanfo wɔ afe 1991 mu na mprempren nnipa bɛboro 23,000 na wɔba hɔ afe biara.[3] Abɔnten so atrae no hweree ne reserve gyinabea no fa bi wɔ afe 2018 mu bere a na wɔresi Sir Dawda Kairaba Jawara Amanaman Ntam Nhyiam Asa no.[4]

Nneɛma[sesa]

Ɛwɔ 4.5 km abɔdeɛ kwan wɔ abɔnten so Park no aba awiei a ɛde nsrahwɛfoɔ fa mmeaeɛ ahodoɔ a ɛwɔ kwaeɛ, mpoano scrubland ne anhwea dunes na ɛwɔ hɔ nso ‘treet’ nanteɛ kwan a ɛtwa scrub ne kwaeɛ a ɛbɛn mpoano a wɔtaa ka ho asɛm to sɛ ‘nnomaa ho kwan’. Saa kwan yi ne nea wɔn a wɔhwɛ nnomaa a wɔbɛsra hɔ no ani gye ho. Ɔtare ketewa bi wɔ kwae no mu a wɔhwɛ so ma ɛyɛ adwuma sɛ nsu tokuru ma kwae mu mmoa pii. Wɔayɛ nsɛnkyerɛnne, benkyi ne baabi a wobetumi ahwɛ nneɛma ama nsrahwɛfo.[3]

Wim mmoa[sesa]

Bijilo Kwaeɛ Park wɔ mmoa ahodoɔ a wɔnni akyi berɛmo, mmoa a wɔwea fam ne mmoa a wɔnom nufusuo. Bonsu a wɔn ho yɛ ahabammono, Temminck colobus kɔkɔɔ, Campbell bonsu mona ne patas asraafo wɔ hɔ. Nsrahwɛfo ama bonsu a wɔn ho yɛ ahabammono no aduan na eyi de nsɛm aba, na abɔnten so atrae no rebɔ mmɔden wɔ din mu sɛ wobegyae saa adeyɛ yi, ɛwom sɛ abɔnten so atrae adwumayɛfo da so ara tɔn atoko ma nsrahwɛfo daa de ma bonsu no aduan de.[5] Senegal kwae mu akokoaa a ɔtra anadwo no nso dɔɔso. Nufuboa ahorow afoforo a wobetumi ahu ne Gambia owia squirrel, African civet, genets, mongooses, brush-tailed porcupine ne mmoa nketewa afoforo a wɔnhyɛ no nsow kɛse. Kwae no nso yɛ mmoa a wɔwea fam a wɔn ho gu ahorow a agama, nyankontɔn ne monitor akraman ka ho, ne nkoekoemmoa ne mmoa a wonni akyi berɛmo bi a ogya ntɛtea, ɔkraman, nwansena, ntontom, ne sika kɔkɔɔ silk orb-weaver ka ho.

Wɔakyerɛw nnomaa ahorow bɛboro 133 wɔ Bijilo Kwae mu Mmoa Yɛmmea a nea ɛka ho ne nnomaa ahorow te sɛ black-necked weaver, red-billed hornbill, greater honeyguide, bearded barbet, oriole warbler, palm-nut vulture ne long-tailed nightjar. Eyinom ne nnomaa ahorow pii no ma mpɔtam hɔ yɛ nea Europafo pii a wɔhwɛ nnomaa a wɔkɔsra Gambia no ani gye ho.[3] Nnomaa a wɔhwɛ no sow aba kɛse kɔ mpoano baabi a wobetumi ahu atubrafo te sɛ Caspian tern ne osprey.[6]