Bere nhyehyɛe a ɛfa Ghana abakɔsɛm ho

Ɛfi Wikipedia

Ghana nyaa ahofadi fii Britaniafo nsam wɔ 6 March 1957.[1] Ɛyɛ Amanaman Nkabom Kuw no muni.[2] Ɔman no bɛyɛɛ ɔman wɔ July 1, 1960 mu.[3] yɛ ɔman wɔ abibiman mu.

Abakɔsɛm[sesa]

Ansa na wɔrenya Ahofadi no, na wɔfrɛ Ghana sɛ Gold Coast.[4] Sika a wɔde dii dwuma ansa na wɔrenya Ahofadi no yɛ Britania West Africa pound na wɔ 1958 mu no wɔsesaa no yɛɛ no ​​Ghana pound. Wɔde Ghana pound dii dwuma wɔ afe 1958 ne 1965 ntam na ɛno akyi no wɔsesaa yɛɛ no ​​Ghana Cedi.

Mfe atitiriw ne nsɛm a esisi[sesa]

1481- Portugal hene hyɛɛ sɛ wɔnsi Elmina abankɛse[5].

1482 - Portugalfoɔ bɛyɛɛ Europafoɔ a wɔdii kan hyehyɛɛ aguadibea wɔ Ghana ne Afrika Sahara Anafoɔ fam.[6]

1598 - Dutchfoɔ bɛkaa Portugalfoɔ ho wɔ sika kɔkɔɔ ho aguadiɛ mu de sii Dutchfoɔ Sikakɔkɔɔ mpoano.

1874 - Britaniafoɔ de too gua sɛ mpoano beaeɛ a ɛwɔ Gold Coast no yɛ atubraman sɛ Britaniafoɔ Gold mpoano.[6]

1946 - Mmarahyɛ bagua abatoɔ a ɛdi kan kɔɔ so.[6]

1951- Kwame Nkrumah dii nkonim wɔ Gold coast Mmarahyɛ Bagua abatoɔ mu maa 1952 Gold coast Mmarahyɛ Bagua no.

1957 March - Ghana nyaa ahofadi a Kwame Nkrumah yɛɛ ɔmanpanyin.[1]

1960 - Ghana bɛyɛɛ ɔman. Kwame Nkrumah bɛyɛ ɔman no mu ɔmampanyin a odi kan a wɔpaw no.[6]

1964 - Kwame Nkrumah paee mu kae sɛ amammui kuw foforo biara rentra hɔ gye Convention People's Party (CPP), ɔman nhyehyɛe a ɛyɛ ɔman biako.

1966 - Emmanuel Kwasi Kotoka tuu Nkrumah gui wɔ asraafoɔ atuateɛ mu.[1]

1969 - Wɔpaw Kofi Busia sɛ ɔmanpanyin bere a wɔyɛɛ amansan mmara foforo akyi.[7]

1972 - Ɔsahene Ignatius Kutu Acheampong tuu Busia gui, wɔ asraafoɔ atuateɛ mu.[7]

1978 - Wɔmaa Acheampong gyaee adwuma no; Ɔsahene Frederick Akuffo na ogye adwuma no.

1979 - Akuffo tuu no gui wɔ atuateɛ foforɔ a Flight Lieutenant Jerry Rawlings yɛeɛ mu. Acheampong ne Akuffo dii asɛm na wokum wɔn wɔ sobo a wɔbɔɔ wɔn sɛ wɔadi amim no ho.

1979 September - Wɔpaw Ɔbenfo Hilla Limann sɛ Ghana ɔmampanyin.[8]

1981 - Rawlings tuu Limann gui wɔ asraafo atuatew mu. Na eyi bae bere a aban a na ayɛ mmerɛw mfe abien ne sikasɛm a egyina hɔ no akyi.

1981-Wɔgyaee Amansan Mmara no na wɔbaraa amammui akuo nyinaa.[9]

1983 - Rawlings de sikasɛm nhyehyɛe a ɛyɛ katee dii dwuma.

1992 - Nnipa a wɔpɛ sɛ wɔpaw wɔn no penee amansan mmara foforo a ɛde aman pii nhyehyɛe bae so.

1992 - Wɔpaw Rawlings sɛ Ghana ɔmampanyin.

1994 - Ghanafoɔ 1000 wuwuiɛ na 150,000 tutuu wɔn afie mu wɔ Atifi Fam Mantam no mu wɔ mmusuakuo ntawntawdie a ɛkɔɔ so wɔ Konkomba ne Nanumba mmusuakuo no ntam wɔ asase a wɔwɔ ho akyi.

1994 - Akyiri yi wɔde wɔn nsa hyɛɛ asomdwoe apam ase ne mmusuakuw afoforo nson.

1995 - Wɔde mmara a wɔde too gua wɔ Atifi Fam Mantam no mu bere a mmusuakuw mu basabasayɛ san bae no ma nnipa 100 wuwui.

1996 - Wɔsan paw Jerry Rawlings sɛ Ghana ɔmampanyin.

2000 - December - Wɔpaw John Kufuor sɛ Ghana ɔmampanyin bere a odii John Atta Mills so nkonim wɔ ɔmampanyin abatow no mu akyi.

2001 May - 126 wuwui esiane sɛ wɔde wɔn ho bɔɔ Accra Agumadi Agumadibea hɔ nti. Nhwehwɛmu kyerɛ sɛ Polisifo no yɛ wɔn ade boro so wɔ nnipadɔm basabasayɛ ho.[10]

2001 June - Aban twaa June 4 ɔman anidan (atuateɛ a ɛde Jerry Rawlings baa tumidi mu) afahyɛ no mu.

2002 April - Dagbon wura, Ya Na Yakubu Andani ne afoforo 30 a wokunkum wɔn wɔ Dagbon. Aban de State of emergency to gua, woyii fii hɔ August 2004.

2002 May - Ɔman Nokware ne mpata bagua a Ɔmampanyin Kufuor buee ano, a ne botae ne sɛ ɔbɛhwehwɛ nnipa hokwan ahorow a wɔabu so wɔ Ghana asraafo nniso mu no mu.

2003 October - Aban penee so sɛ wɔbɛka nnwumakuw abien a wotu sika kɔkɔɔ no abom, na ɛmaa wɔhyehyɛɛ AngloGold Ashanti.

2004 December - wɔsan paw John Kufuor sɛ Ghana ɔmampanyin.

2006 - Ghana Ɔman bɔɔlbɔ kuo, nsoromma tuntum no di agorɔ wɔ afe 2006 FIFA Wiase Kupɔn no mu.

2007 March - Ghana @ Afahyɛ ahorow 50 ahyɛ mfe 50 a wɔanya ahofadi afi Britain nsam no agyirae.

2007 June - Ghana huu ngo wɔ aguadi mu dodow mu. Petrol a wɔde asie no nyinaa yɛ nsuhina ɔpepepem 3.

2008 Ɔbɛnem - John Atta Mills paw ɔmampanyin.[11]

2009 July - U.S. Ɔmampanyin Barack Obama kɔsraa hɔ, na ɛyɛɛ Sub-Sahara man a edi kan a Amerika Ɔmampanyin a ɔto so 44 kɔsraa hɔ.[12]

2009 Ɔkɔtɔberɛ - Wɔtɔn Ghana Telecom maa Vodafone a ɛwɔ UK[13].

2010 December - Wɔhyɛɛ aseɛ yɛɛ ngo a ɛwɔ mpoano.[14]

2010 - Nnipakan a Ghana akontabuo dwumadie te.

2012 Ɔpɛpɔn - Wɔ Ɔpɛpɔn 24 mu no, Ɔmampanyin John Atta Mills wui. John Dramani Mahama kaa ntam sɛ ɔmampanyin titiriw wɔ nea ennu nnɔnhwerew 12 akyi bere a John Atta Mills wui no. Wɔyɛɛ ɔman no sie maa ɔmampanyin a wawu no wɔ August da a ɛtɔ so 8 kɔsi da a ɛtɔ so du. Wosiee Attah Mills wɔ beae a mprempren wɔfrɛ no Asomdwoe Park no

2016 December- Wɔ December 7, 2016 no, wɔyɛɛ abatoɔ ho nhyehyɛeɛ na wɔpaw Nana Akuffo-Addo sɛ Ghana Ɔmampanyin.[15]

2017 September- Wɔde Senior High School a ɛyɛ nhyɛ a wontua hwee bae sɛ nhyehyɛe titiriw wɔ aban no nniso ase.[16][17] Saa afe no ara mu no wɔde akwan abien nhyehyɛe no bae sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛma asuafo pii akɔ Senior High school nhyehyɛe a wontua hwee no mu esiane nneɛma a wɔde di dwuma a ɛnnɔɔso nti.[18][19]

2018 Ɔbɛnem - Ghana yɛɛ Mmea Afrika kuruwa no akansi.[20]

2018 December- wɔ 27 December no wɔyɛɛ ɔmanfoɔ a wɔpɛ sɛ wɔkyekyɛ amansin no afa bi de amantam foforɔ nsia aka mpɔtam du no ho[21].

2019 April - Ghana amemene mu oprehyɛn a edi kan (Endovascular brain aneurysm coiling) wɔ Euracare Advanced Diagnostic and Heart Center wɔ Accra.[22]

Beaeɛ a menya firiɛ[sesa]