Bepɔw Nimba Strict Abɔde a Wɔkora So

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Mount Nimba Strict Nature Reserve yɛ beae a wɔabɔ ho ban ne UNESCO Wiase Agyapade a ɛwɔ Guinea ne Côte d’Ivoire nyinaa, a ne nyinaa yɛ hekta 17,540, na ne kɛse yɛ hekta 12,540 wɔ Guinea, ne hekta 5,000 wɔ Côte d’Ivoire. Akorae no kata Nimba Mmepɔw no afa atitiriw so, beae a ɛyɛ soronko wɔ asasesin mu a afifide ne mmoa a wɔdɔɔso soronko wɔ hɔ, a mmoa ahorow a wɔte hɔ wɔ beae biako te sɛ ntontom a wɔwo nkwa mu, ne apɔnkɔ nan ase akraman dodow soronko ka ho . Ne bepɔw a ɛkorɔn sen biara ne Bepɔw Richard-Molard a ne tenten yɛ mita 1,752 (5,750 ft), a ɛyɛ aman abien no nyinaa bepɔw a ɛkorɔn sen biara.

Abakɔsɛm[sesa]

Wɔde abɔde a wɔkora so a ɛyɛ katee no sii hɔ wɔ 1943 mu denam Ahyɛde a ɛto so 4190 SE/F so wɔ Côte d’Ivoire ne 1944 mu denam ahyɛde a wɔde mae wɔ Guinea so. Wogyee Guinea fa no toom sɛ biosphere akorae wɔ 1980 mu. Wɔkaa mmeae abien no nyinaa boom yɛɛ Wiase Agyapade Beae biako wɔ 1981 (Guinea) ne 1982 (Côte d’Ivoire) mu.[1] Wofii ase hwehwɛɛ dade a wɔde tu fam wɔ mmepɔw so beae a ɛyɛ mmerɛw sen biara no wɔ 1992 mu, na wɔkyerɛw beae a wɔakora so no sɛ UNESCO Wiase Agyapade a ɛwɔ asiane mu fi saa bere no.[1] Esiane ahobammɔ a ɛkɔ anim nti, Guinea Parks Foundation resi beae bi a wɔhwɛ nneɛma a wɔkora so so . Guinea Aban ne CEGENS penee adwuma no so wɔ afe 2016 mu.

Asase ho nsɛm[sesa]

Nimba Bepɔw no yɛ abon teateaa a ɛtrɛw bɛyɛ 40 ne tenten yɛ kilomita, a ɛkyerɛ atifi fam apuei–anafo fam atɔe; ɛyɛ Guinea Mmepɔw no kesee fam fa bi . Ne bepɔw a ɛkorɔn sen biara ne Bepɔw Richard-Molard a ne tenten yɛ mita 1,752 (5,750 ft). Mmepɔw afoforo a ɛwɔ soro no bi ne Grand Rochers a ɛwɔ 1694 mu m (5558) na ɛwɔ hɔ ft), Mont Sempéré wɔ afe 1682 mu m (5518) na ɛwɔ hɔ ft), Mont Piérré Richaud wɔ afe 1670 mu m (5479), ne Mont LeClerc wɔ afe 1577 mu m (5174) na ɛwɔ hɔ ft). Wɔn nyinaa wɔ Guinea fa a ɛwɔ beae a wɔakora wɔn so no. Asubura bɛyɛ aduonum na ɛwɔ hɔ, a Cavally, Cestos, ne Sassandra Asubɔnten no mfiase ka ho. Dade a ɛyɛ papa a wotu no de asiane kɛse ba asase ne wuram mmoa soronko no so.

Berɛ tenten mu wien bɔberɛ[sesa]

Nimba Bepɔw no wɔ wim tebea a ɛyɛ mmepɔw a ɛwɔ equatorial ase. Ɔhyew sesa kɛse bere a ɛkɔ soro no, na awiabere dodow a ɛsen biara no fi 24 °C ne 33 °C, na nea ɛba fam koraa anadwo no betumi akɔ fam asen 10 °C. Osu ntɔ kɛse wɔ mmeae bi a wɔkora so no, esiane osu-sunsuma a ɛwɔ abon a ɛkorɔn no so nti. Mpɛn pii no, anafo fam mmepɔw no yɛ nwini sen atifi fam de a mframa bɔ kɛse a Ɔpɛ mframa a ɛyɛ kusuu a efi Sahara no nya so nkɛntɛnso no . Nimba Bepɔw no, ne beae a wɔakora so no nso wɔ wim tebea nketenkete a ɛyɛ soronko.

Abɔde a Atwa Yɛn Ho Ahyia Ho Adesua[sesa]

Bepɔw Nimba Strict Abɔde a Wɔkora So

Bepɔw Nimba Strict Nature Reserve da Guinea Kwae a ɛwɔ Afrika Atɔe Fam Abɔde a Nkwa Wom Ahorow a Ɛho Hia no mu . Ɛwɔ afifide ne mmoa a wɔdɔɔso titiriw, na ɛhɔ na afifide ahorow bɛboro 2000 a ɛwɔ ntini mu, mmoa ahorow 317 a wɔwɔ akyi berɛmo, a emu 107 yɛ mmoa a wɔnom nufu, ne mmoa ahorow bɛboro 2,500 a wonni akyi berɛmo . Wɔyɛ abɔde a nkwa wom ho nhwehwɛmu wɔ beae a wɔakora so no, efisɛ mmoa ahorow a wonnim wɔn pii da so ara wɔ hɔ. Mmoa a wɔwɔ akyi berɛmo a ɛwɔ hɔ titiriw ne Nimba viviparous toad ( Nimbaphrynoides occidentalis ), Lamotte nhaban kurukuruwa a wɔfrɛ no bat ( Hipposideros lamottei ), ne Nimba otter shrew ( Micropotamogale lamottei ). Mmoa afoforo a wɔn ho yɛ na na wɔn ase reyɛ atɔre ne Afrika Atɔe fam gyata ( Panthera leo senegalensis ), pygmy hippopotamus ( Choeropsis liberiensis ), ɔsebɔ duiker ( Cephalophus zebra ), ne atɔe fam akraman ( Pan troglodytes verus ) a wɔde abo di dwuma sɛ nnwinnade.

Asase so afifide gu ahorow sɛnea ɛkorɔn ne sɛnea ɛkɔ titiriw no.

  • Bepɔw no atew ne ho afi wim nsupɔw afoforo a ɛwɔ Forest Guinea no ho denam West Sudan savanna a ɛwɔ asasetaw so ne Guinea kwae-savannah mosaic so . Savanna atrae ahorow no abubu esiane kwae a ɛwɔ gallery ne kwae nsupɔw a wɔatoto mu a ɛyɛ canopy nti.
  • Atɔe fam Guinea Asasetaw Kwae no kata mmepɔw a ɛwɔ asasetaw ase no so kodu mita 600. Kwae a ɛda nsow ne kwae a ɛkorɔn a nhaban fabi gu a ɛwɔ akataso titiriw ne nea ɛrepue. Nnua ahorow 40-70 na wohu wɔ hekta biako mu, na kwae mu nnua ahorow a ɛkɔ soro kodu 500 na wɔakyerɛw wɔ mpɔtam hɔ.
  • Guinea Montane Kwaeɛ no wɔ mita 600 ne 1200–1400 ntam. Wɔ mmeae a ɛba fam no, kwae atenten a nhaban fabi gu no trɛw kodu mita 900; sɛ wɔde toto asasetaw ho a, wodi hia wɔ mmoa ahorow mu. Wobetumi ahu kwae ntiantiaa a ɛso yɛ kusuu wɔ abon no apuei fam awiei. Efi soro mita 900, baabi a ɛkame ayɛ sɛ mununkum kata bepɔw no so afe no fakɛse no ara no, kwae a nsɔe wɔ hɔ, a wobetumi akyekyɛ mu abiɛsa: Parinari exclesa kwae (1), kwae a ɛwɔ atifi (2), ne kwae a nnua fern wɔ wɔ nkoko a asase ase nsu dɔɔso wom (3). Wɔ nnua beae no atifi no, Protea kwae mu nsakrae kɔ sare so.
  • Sare a atew ne ho a ɛwɔ mmeae a ɛkorɔn no trɛw fi mita 1200 kosi 1400 kosi mmepɔw a ɛkorɔn sen biara no so. Ɛhɔ na mmoa a wɔwɔ akyi berɛmo a wɔagye din sen biara ne Nimba viviparous toad ( Nimbaphrynoides occidentalis ), ne Lamotte nhaban kurukuruwa ( Hipposideros lamottei ), nea etwa to no ho kyerɛwtohɔ fii beae biako pɛ a wotu fagude. Afifide a ɛwɔ hɔ no bi ne Asplenium schnellii, Osbeckia porteresii ne Blaeria nimbana .

Nsrahwɛ[sesa]

Bepɔw Nimba da akyirikyiri beae bi wɔ aman abiɛsa hye so wɔ Guinea, Côte d’Ivoire, ne Liberia, na ɛne wɔn ahenkurow ntam kwan ware. Nokwarem no, bepɔw no faa ɛwɔ Liberia no asɛe kɛse esiane kan adwuma a na wotu fagude nti. Nanso, wɔabɔ abon no faa ɛwɔ Guinea no ho ban kɛse; na enti saa ɔfayi da so ara yɛ mmepɔw so abɔde a nkwa wom a enni dɛm, ne mmoa ahorow a wɔaboaboa wɔn ho ano soronko (ne ɔfaa ɛyɛ ketewaa koraa, Ivoryefo nso). Sɛ wobɛkɔ abɔde akorae a ɛyɛ katee no mu a, ɛyɛ nea eye sen biara a wubetumi apaw afi Guinea, baabi a ɛhɔnom nsrahwɛfo bi yɛ nhyehyɛe ma wɔkyerɛ akwantu fi Conakry.

Mfoni[sesa]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. 1.0 1.1 UNESCO World Heritage Centre, Mount Nimba Strict Nature Reserve (in English), retrieved 2022-12-04