Belarus
- Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu


Belarus (Белару́сь) yɛ ɔman.Ɔman ne ahenkuro ne Minsk. Emu nipa dodoɔ yɛ 9.527.543 (2018).[1]
wɔ afeha a ɛtɔ so 7-9 mu no Slavfoɔ kɔtraa ha na ɛde besi afeha a ɛtɔ so 13 no na ɔman no yɛ Kyiv dea, na ɛfiri afeha a ɛtɔ so 14 kɔsi afeha a ɛtɔ so 18 - kɔ Lithuania. Wɔ afeha a ɛto so 18 awiei no, wɔde Belarus kaa Russia Ahemman no ho na wɔyɛɛ nhyehyɛe a emu yɛ den sɛ wɔbɛsɛe Belarus kasa ne amammerɛ (Russification). Wɔ 1917 mu, bere a Russia Ahemman no gui akyi no, na ahofadi ho apereperedi wɔ Belarus, nanso ɛde besi 1922-1991 no, na ɔman no ka Soviet Union ho.
Wɔ afe 1932-1933 mu no, Belarus nyaa ɔkɔm kɛse bi, a Soviet katabaako nniso no hyehyɛe wɔ ɔkwan a wɔde nsa ayɛ so, na ɛhweree nnipa ɔpehaha pii, ne Ukraine - ɔpepem pii. Wɔ 1937 mu no, Soviet sum ase asoɛe kunkum Belarus nyansahu ne anyansafo atitiriw no nyinaa na wosiee wɔn afunu wɔ Kurapati kwae mu wɔ kokoam. Wɔ 1942 mu no, Soviet sum ase polisifo kunkum Belarusni ɔkyerɛwfo Yanka Kupala.



Wɔ 1950–1980 mfe no mu no, ɛkame ayɛ sɛ wɔsɛee Belarus adansi agyapade nyinaa. Wɔ 1991 mu no, ɔman no nyaa ahofadi, nanso afe 1995 mu no, Alexander Lukashenko katabaako nniso fii ase. Wɔ n’ahenni afe a edi kan mu no, ɔsesaa ɔman agyiraehyɛde ahorow yɛɛ no Soviet de, na esiane ne nhyehyɛe ahorow nti, na Belarusfo asetɔre wɔ asiane mu.
Nhwehwɛmu
[sesa]- ↑ CIA. The World Factbook: Belarus (english)