Awofoɔ

Ɛfi Wikipedia

Ɔwofo yɛ obi a ɔhwɛ mma a wɔwɔ wɔn ankasa su mu. Wɔ nnipa mu no, ɔwofo ne abofra hwɛfo (baabi a "abofra" kyerɛ asefo, ɛnyɛ mfe a wadi ankasa). Ɔwofo a ɔwoo no ankasa yɛ obi a ne gamete no maa abofra, ɔbarima nam mmadwoa so, na ɔbea faa mmadwoa mu bae. Awofo a wɔwoo wɔn no yɛ abusuafo a wodi kan na wɔwɔ 50% awosu mu hyia. Ɔbea nso betumi afa awo ananmu abɛyɛ ɔwofo. Ebia awofo binom yɛ awofo a wogye wɔn mma, a wɔtete wɔn mma na wɔtete wɔn, nanso wɔne abofra no nni abusuabɔ wɔ awosu mu. Nnyisaa a wonni awofo a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma no, wɔn nananom anaa abusua no mufo afoforo betumi atete wɔn.

Ɛnyɛ mmara sɛ awofo bɛtɔn wɔn mma, de anya mfaso anaasɛ wɔrennya mfaso, anaasɛ wɔbɛtɔn wɔn a wɔmpɛ.

Wobetumi nso akyerɛkyerɛ ɔwofo bi mu kɔ akyiri sɛnea nana bi yii awo ntoatoaso biako fii hɔ no. Esiane nnansa yi aduruyɛ mu nkɔso nti, wobetumi anya awofo bɛboro baanu a wɔwoo wɔn.[1][2][3] Nhwɛso ahorow a ɛfa awofo a wɔwoo wɔn a wɔto so abiɛsa ho no bi ne nsɛm a ɛfa awo a wɔde wɔn si ananmu anaa onipa a ɔto so abiɛsa a ɔde DNA nhwɛsode ahorow ama wɔ awo ho nhyehyɛe a wɔboa ma ɛsakraa wɔn a wɔde ma no no awosu mu nneɛma ho.[4]

Awofo ahorow a wɔtaa nya ne ɛnanom, agyanom, mpenanom, ne nananom. Ɛna ne, "ɔbea a ɛfa abofra anaa mmofra a wawo wɔn ho."[5] Nanso, baabi a ɛyɛ nea ɛfata wɔ asetra mu sɛ ɔwofo de ne ho bɛhyɛ wɔn mma asetra mu no gu ahorow wɔ amammerɛ biara mu ɛtɔ mmere bi a wɔka sɛ nea ɛda ne ho mu kakraa bi adi no da mmofra anibiannaso adi,[6] bere a ɛtɔ mmere bi a wɔka sɛ nea ɛde ne ho hyɛ mu dodo no bɔ ne ho ban dodo, ɛyɛ cosseting, ɛyɛ hwene, anaasɛ ɛde ne ho hyɛ mu.[7]

Ahorow ahorow[sesa]

Abɔde a nkwa wom

obi awofo ankasa ne nnipa a onipa no nya n’awosu fi wɔn hɔ. Wɔtaa de asɛmfua no di dwuma sɛ ɛho hia sɛ wɔma nsonsonoe da ankorankoro bi awofo ne wɔn awofo a wɔwoo wɔn no ntam nkutoo a, Sɛ nhwɛso no, ankorankoro bi a ne papa asan aware no betumi afrɛ agya no yere foforo no wɔn mpena na wakɔ so akyerɛ wɔn maame sɛnea ɛte biara, ɛwom sɛ obi a a wɔne wɔn maame a wɔwoo wɔn no anya nkitahodi kakraa bi anaasɛ wonni bi koraa no betumi afrɛ wɔn ɔwofo a ɔtetee wɔn no sɛ wɔn maame, na wɔn maame a wɔwoo wɔn no sɛ saa, anaasɛ ebia wɔde ne din a edi kan afrɛ wɔn.[citation needed]

Maame

Ɛna yɛ ɔbea a ɔne ankorankoro foforo wɔ ɛna abusuabɔ, sɛ́ ɛyɛ nea efi nyinsɛn mu, denam awo a ɔwo, anaasɛ ɔtetee onipa no wɔ ɔwofo dwumadi mu.[8] Ebia mmea bɛboro biako ne ankorankoro bi benya abusuabɔ a ɛte saa. Esiane sɛ ɛna asetra, amammerɛ, ne nyamesom mu nkyerɛkyerɛmu ne ne dwumadi ahorow yɛ den na ɛsono emu biara nti, ɛyɛ den sɛ wɔbɛkyerɛkyerɛ ɛna mu ma ɛne nkyerɛase a wogye tom wɔ amansan nyinaa mu no ahyia. Ɛna a wɔde si ananmu a wɔde di dwuma no betumi ama wɔakyerɛkyerɛ mu sɛ ɛnanom baanu a wɔwoo wɔn wɔ hɔ.[9]

Agya

agya yɛ ɔwofo barima a ɔwɔ asefo biara.[10] Ebetumi ayɛ onipa a ɔde ne ho hyɛ abofra ntetee mu anaasɛ ɔde abɔde mu nneɛma, mmadwoa, a ɛma abofra no wo ba no ama.

Nanabea

Nananom yɛ obi ankasa awofo awofo, sɛ́ ɛyɛ agya anaa ɛna no. Abɔde biara a ɔwo wɔ nna mu a ɔnyɛ awosu mu chimera no wɔ awosu mu nananom anan, awosu mu nananom awotwe, awosu mu nananom dunum ne nea ɛkeka ho. Ɛntaa mma, te sɛ nea ɛfa anuanom anaa anuanom fa a wɔne wɔn ho da ho no, dodow yi sua.

Agyayɛ ho nsɛm[sesa]

Asɛm titiriw: DNA a wɔyɛ agyayɛ ho nhwehwɛmu

Wɔyɛ agyayɛ ho sɔhwɛ de kyerɛ sɛ ɔyɛ agyayɛ, kyerɛ sɛ, sɛ ebia ɔbarima bi ne onipa foforo agya a ɔwoo no anaa. Ebia eyi fata esiane hokwan ne nnwuma a agya no wɔ nti. Saa ara nso na wobetumi ayɛ awo ho nhwehwɛmu. Eyi ntaa mma, efisɛ anyɛ yiye koraa no, wɔ awo ne nyinsɛn mu, gye sɛ nyinsɛn a ɛfa nkwaboaa a wɔde kɔ baabi foforo anaasɛ wɔde nkesua ma ho no, ɛda adi sɛ onii ko a ɛna no yɛ. Nanso, wɔde di dwuma wɔ nsɛm dodow bi te sɛ mmara mu akodi a wɔkasa tia obi awo ho asɛm, baabi a ɛna no ntumi nsi pi esiane sɛ onhuu ne ba bere tenten nti, anaasɛ ɛho hia sɛ wohu nnipa a wɔawuwu no.

Ɛwom sɛ ɛnyɛ adanse a wotumi de ho to so koraa de, nanso awo mu su ahorow pii te sɛ aso a ɛbata ho, okunafo no anim a ɛpaapae, anaasɛ ne hwene a ɛpaapae no betumi ayɛ awofoyɛ (a ɛnyɛ) ho sɛnkyerɛnne a wɔahyɛ da ayɛ efisɛ wotumi hu no ntɛm ara na wonya denam awosu mu nkwaadɔm a ɛwɔ autosomal so no so.

Ɔkwan a wotumi de ho to so kɛse a wɔfa so hu awofoyɛ ne DNA nhwehwɛmu (a wonim no sɛ ankorankoro awosu mu nsateaa a wɔde kyerɛw, ɛwom sɛ akwan dedaw no de ABO mogya kuw ahorow a wɔde kyerɛw, protein ne enzyme afoforo ahorow mu nhwehwɛmu, anaasɛ nnipa leukocyte antigens a wɔde bedi dwuma no aka ho de. Mprempren akwan horow a wɔfa so yɛ agyayɛ ho nhwehwɛmu ne de polymerase chain reaction (PCR) ne restriction fragment length polymorphism (RFLP) di dwuma Nanso, fa kɛse no ara no, ɛkame ayɛ sɛ awosu mu nsateaa a wɔde kyerɛw nsɛm no agye sɔhwɛ ahorow afoforo no nyinaa.

Dwumadie ne asɛdeɛ[sesa]

Ahwɛfoɔ

Asɛm titiriw: Mmara kwan so ɔhwɛfo

Mmara kwan so ɔhwɛfoɔ yɛ obi a ɔwɔ mmara kwan so tumi (ne asɛdeɛ a ɛne no hyia) sɛ ɔhwɛ onipa foforɔ ankasa ne n’agyapadeɛ yiedie so, a wɔfrɛ no ward. Wɔtaa de ahwɛfo di dwuma wɔ tebea horow abiɛsa mu: ɔhwɛ a wɔde ma ɔpanyin a ontumi nyɛ hwee (esiane onyin anaa mmerɛwyɛ nti), ɔhwɛ a wɔde ma abofra ketewaa bi, ne ɔhwɛ a wɔde ma mpanyimfo a wɔadi dɛm wɔ nkɔso mu.

Aman ne aman dodow no ara wɔ mmara a ɛkyerɛ sɛ abofra kumaa awofo ne mmara kwan so ahwɛfo a wɔhwɛ saa abofra no so, na awofo no betumi akyerɛ wɔn a wɔbɛyɛ abofra no mmara kwan so hwɛfo sɛ owu a, sɛ asɛnnibea no pene so. Atemmu ahorow bi ma ɔwofo a ɔwɔ abofra bi kwan ma ɔde tumi a mmara kwan so hwɛfo wɔ no di dwuma a wɔmfa asɛnnibea nhyɛ mmara ase. Wɔ tebea horow a ɛtete saa mu no, wɔfrɛ ɔwofo a ɔyɛ ade wɔ saa dibea no mu no sɛ saa ɔwofo no ba no awosu mu hwɛfo.

Awofoyɛ

Asɛm titiriw: Awofoyɛ

Ɔwofoyɛ anaa abofra ntetee yɛ adeyɛ a ɛma abofra nipadua, nkate, asetra, sikasɛm, ne adwene mu nkɔso fi ne mmofraase kosi ne mpanyin afe so no nya nkɔso na ɛboa. Ɔwofoyɛ kyerɛ afa horow a ɛfa abofra a wɔtete no ho a wɔde awosu mu abusuabɔ no to nkyɛn.[11]

Ɔbarima ne ɔbea nna ne ɔbarima ne ɔbea nna afrafra[sesa]

Anyɛ yiye koraa no, abofra wɔ agya biako a ɔwoo no ne anyɛ yiye koraa no ɛna biako a ɔwoo no, nanso ɛnyɛ abusua biara na ɛyɛ atetesɛm mu nuklea abusua. Nneɛma pii wɔ hɔ a ɛsono emu biara, te sɛ mmofra a wɔfa wɔn sɛ wɔn mma, awofo a wɔkyɛ, mmusua a wɔyɛ mpena, ne LGBT awofo, a akyinnyegye aba ho.

Asetra mu nyansahu nhoma ahorow no pow adwene a ɛne sɛ awofo a wɔyɛ mmarima ne mmea a wɔde wɔn ho afra a eye sen biara wɔ hɔ anaasɛ mmofra ne mmabun a wɔwɔ awofo a wɔne wɔn bɔbeasu koro no nya nkɔso mu ɔhaw biara bere a wɔde toto wɔn a wɔwɔ awofo baanu a wɔne wɔn bɔbeasu bɔbeasu ho no. Mprempren adwumayɛfo ne fekuw akɛse no gye tom sɛ adwene a wɔagye atom yiye na wogye tom wɔ adwuma no mu sɛ awofo a wɔde wɔn ho bɛka abom a eye sen biara nni hɔ.[14] Abusua adesua nhoma ahorow no kyerɛ sɛ ɛyɛ abusua nhyehyɛe ahorow (te sɛ awofoyɛ ne abusuabɔ pa a ɛwɔ abusua no mu) na ɛboa ma wohu mmofra yiyedi ne "nea ebefi mu aba," sen abusua nhyehyɛe ahorow, ankasa, te sɛ dodow, ɔbarima ne ɔbea nna , nna ne awofo a wɔbom tra tebea.[13]