Atɛntenee

Ɛfi Wikipedia

Atɛntrenee, wɔ ne ntease a ɛtrɛw mu no, ne nnyinasosɛm a ɛne sɛ nkurɔfo nya nea ɛfata wɔn, a nea afei ɛyɛ "ɛfata" no nkyerɛase a mfuw pii nya so nkɛntɛnso, a adwene ne adwene ahorow pii wom, a abrabɔ pa ho nteɛso ho nsusuwii ahorow a egyina so ka ho abrabɔ pa, ntease, mmara, nyamesom, pɛyɛ ne atɛntrenee. Ɛtɔ mmere bi a ɔman no bɛbɔ mmɔden sɛ ɛbɛma atɛntrenee ayɛ kɛse denam asennibea ahorow a wɔde bɛyɛ adwuma ne wɔn gyinaesi ahorow a wɔde bedi dwuma no so.

Tete Helafo nyansapɛfo Plato na wɔde atɛntrenee ho nsusuwii ahorow a edi kan sii hɔ wɔ n’adwuma The Republic mu, ne Aristotle wɔ ne Nicomachean Ethics mu.Wɔn a wɔkamfo ɔsoro ahyɛde nkyerɛkyerɛ kyerɛ no aka sɛ atɛntrenee fi Onyankopɔn hɔ. Wɔ 1600 mfe no mu no, nyansapɛfo te sɛ John Locke kae sɛ atɛntrenee fi abɔde mu mmara mu. Social contract theory kae sɛ wonya atɛntrenee fi obiara adwene a ɛne ne ho hyia mu. Wɔ 1800 mfe no mu no, nyansapɛfo a wɔpɛ mfaso te sɛ John Stuart Mill kae sɛ atɛntrenee gyina nea eye sen biara a ebefi mu aba ama nnipa dodow no ara so. Nsusuwii ahorow a ɛfa atɛntrenee a wɔkyekyɛ ho no sua nea ɛsɛ sɛ wɔkyekyɛ, wɔn a ɛsɛ sɛ wɔkyekyɛ wɔn ntam, ne nea ɛsɛ sɛ wɔkyekyɛ no yiye. Wɔn a wɔpɛ sɛ wɔyɛ pɛ no aka sɛ atɛntrenee betumi atra hɔ wɔ pɛyɛ nhyehyɛe ahorow no mu nkutoo. John Rawls de asetra mu apam nsusuwii bi dii dwuma de kae sɛ atɛntrenee, ne titiriw no, atɛntrenee a wɔkyekyɛ no yɛ ɔkwan bi a wɔfa so yɛ atɛntrenee. Robert Nozick ne afoforo kae sɛ agyapade hokwan ahorow, a ɛno nso wɔ atɛntrenee a wɔkyekyɛ ne abɔde mu mmara mu no ma sikasɛm nhyehyɛe bi ahonyade nyinaa yɛ kɛse. Nsusuwii ahorow a ɛfa atɛntrenee a wɔde tua ka ho no ka sɛ ɛsɛ sɛ wɔtwe nneɛma bɔne aso na ama wɔahwɛ ahu sɛ wobu atɛntrenee. Atɛntrenee a wɔde san ba a ɛne no wɔ abusuabɔ kɛse (a ɛtɔ mmere bi a wɔsan frɛ no "atɛntrenee a wɔde siesie") yɛ ɔkwan a wɔfa so bu atɛntrenee a ɛtwe adwene si wɔn a wɔayɛ wɔn basabasa ne wɔn a wɔyɛ mmaratofo no ahiade so.

Ɔsoro ahyɛde[sesa]

Wɔn a wɔkamfo ɔsoro ahyɛde nkyerɛkyerɛ kyerɛ no ka sɛ atɛntrenee, ne nokwarem no abrabɔ pa nyinaa, yɛ Onyankopɔn ahyɛde a ɛwɔ tumi. Sɛ nhwɛso no, awudi yɛ mfomso na ɛsɛ sɛ wɔtwe n’aso, efisɛ Onyankopɔn ka saa. Nsusuwii no nkyerɛase ahorow bi si so dua sɛ ɛsɛ sɛ wotie Onyankopɔn esiane sɛnea ɔne adesamma abusuabɔ te nti, afoforo nso ka sɛ ɛsɛ sɛ wotie Onyankopɔn efisɛ ɔyɛ papayɛ ankasa, na ɛnam so yɛ nea ɔka sɛ ɛbɛyɛ papa ama obiara.

Yebetumi ahu Ɔsoro ahyɛde nkyerɛkyerɛ a Plato de mae no ho adwennwen wɔ ne nkɔmmɔbɔ, Euthyphro mu. Wɔfrɛ no Euthyphro dilemma, na ɛkɔ so sɛnea edidi so yi: "So nea ɛyɛ abrabɔ pa no yɛ nea Onyankopɔn ahyɛ esiane sɛ ɛyɛ abrabɔ pa nti, anaasɛ ɛyɛ abrabɔ pa esiane sɛ Onyankopɔn na ɔhyɛ nti?" Nea ɛkyerɛ ne sɛ, sɛ nea etwa to no yɛ nokware a, ɛnde atɛntrenee boro owu ntease so; sɛ kan no yɛ nokware a, ɛnde abrabɔ pa wɔ hɔ a ɛde ne ho fi Onyankopɔn ho, na enti ɛhyɛ nnipa a wowuwu atemmu ase. Mmuae bi, a Immanuel Kant ne C. S. Lewis gyee din wɔ nsɛm abien mu ne sɛ ɛyɛ nea ɛfata wɔ deductively mu sɛ yɛbɛka sɛ abrabɔ pa a ɛwɔ botae bi a ɛwɔ hɔ no kyerɛ sɛ Onyankopɔn wɔ hɔ na nea ɛne no bɔ abira

Nkabom[sesa]

Atɛntrenee yɛ abusuabɔ a ɛfata a ɛne ne ho hyia a ɛda onipa anaa kurow no afa horow a ɛreko no ntam. Enti, atɛntrenee ho nkyerɛkyerɛmu a Plato de ma ne sɛ atɛntrenee yɛ nea obi ankasa nya na ɔyɛ. Onipa a ɔteɛ yɛ onipa a ɔwɔ beae a ɛfata pɛpɛɛpɛ, ɔyɛ nea obetumi biara na ɔde nea wanya no yɛ pɛ pɛpɛɛpɛ ma. Eyi fa ankorankoro gyinabea ne amansan nyinaa gyinabea nyinaa ho. Obi kra wɔ afa abiɛsa – ntease, honhom ne akɔnnɔ. Saa ara nso na kurow bi wɔ afa abiɛsa – Socrates de teaseɛnam ho bɛ no kyerɛkyerɛ n’asɛm no mu: teaseɛnam yɛ adwuma sɛ ne nyinaa efisɛ apɔnkɔ abien no tumi no, teaseɛnamkafo no na ɔkyerɛ kwan. Ɛsɛ sɛ wɔn a wɔdɔ nyansa – nyansapɛfo, wɔ asɛmfua no ntease biako mu – di tumi efisɛ wɔn nkutoo na wɔte nea eye ase. Sɛ obi yare a, ɔkɔ oduruyɛfo nkyɛn sen sɛ ɔbɛkɔ okuafo nkyɛn, efisɛ oduruyɛfo no nim akwahosan ho asɛm. Saa ara nso na ɛsɛ sɛ obi de ne ho to ne kurow so ma obi a onim papa no ho ɔbenfo, na ɛnyɛ ɔmanyɛfo ara kwa a ɔbɔ mmɔden sɛ obenya tumi denam nea nkurɔfo pɛ a ɔde bɛma no so, sen sɛ ɔde nea eye ma wɔn bɛma wɔn. Socrates de hyɛn no ho mfatoho no di dwuma de kyerɛkyerɛ saa asɛm yi mu: kurow a ɛnteɛ no te sɛ hyɛn a ɛwɔ po a ɛda hɔ mu, a hyɛn mu panyin bi a ɔwɔ tumi nanso wabow nsa (nnipa mpapahwekwa), afotufo kuw bi a wontumi mfa wɔn ho nto wɔn so a wɔbɔ mmɔden sɛ wɔbɛdannan hyɛn no mu panyin no ma ɔde ama tumi wɔ hyɛn no kwan so (amammuifo), ne ɔkwankyerɛfo (nyansapɛfo) a ɔno nkutoo na onim sɛnea wɔde hyɛn no bɛkɔ hyɛn gyinabea. Wɔ Socrates fam no, ɔkwan biako pɛ a hyɛn no bɛfa so adu baabi a ɛrekɔ no – papa no – ne sɛ hyɛn no kwankyerɛfo no bɛfa so.[2]

Nsusuwii ahorow a ɛfa atɛntrenee a wɔde tua ka ho[sesa]

Nsusuwii ahorow a ɛfa atɛntrenee a wɔde tua ka ho no fa asotwe a wɔde ma wɔ bɔne a wɔayɛ ho, na ɛsɛ sɛ wobua nsɛmmisa abiɛsa:

dɛn nti na ɛsɛ sɛ wɔtwe aso?

henanom na ɛsɛ sɛ wɔtwe wɔn aso?

asotwe bɛn na ɛsɛ sɛ wonya?

Saa ɔfa yi susuw atɛntrenee a wɔde tua ka ho kyerɛwtohɔ atitiriw abien no ho, ne wɔn mmuae a wɔde ma wɔ nsɛmmisa yi ho. Mfaso ho nsusuwii ahorow hwɛ nea ebefi asotwe mu aba daakye kwan, bere a nsusuwii ahorow a wɔde tua so ka no hwɛ nneyɛe pɔtee bi a wɔyɛ no akyi, na wɔbɔ mmɔden sɛ wɔbɛma asotwe a ɛfata akari pɛ.

Mfaso ho adwene

Sɛnea mfaso ho nimdefo no kyerɛ no, atɛntrenee hwehwɛ sɛ wɔde yiyedi a ɛwɔ hɔ nyinaa anaa nea wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ no yɛ kɛse wɔ ankorankoro a ɛfa ho nyinaa mu. Asotwe ko tia nsɛmmɔnedi wɔ akwan abiɛsa so:

Nneɛma a wɔde siw ano. Ebia asotwe ho ahunahuna a wotumi gye di no bɛma nkurɔfo apaw nneɛma ahorow; ahunahuna a wɔayɛ no yiye betumi ama nkurɔfo apaw nneɛma a ɛbɛma wɔanya yiyedi kɛse. Eyi ne nsusuwii ahorow bi a emu yɛ den a ɛfa asotwe a ɛfata ho no hyia: sɛ mpɛn pii no ɛsɛ sɛ ɛne nsɛmmɔnedi no hyia.

Nneɛma a wɔde siesie wɔn ho. Ebia asotwe bɛma "nnipa bɔne" ayɛ wɔn a "wɔyɛ papa". Wɔ utilitarian no fam no, nea "onipa bɔne" betumi akyerɛ ara ne "onipa a ɛda adi sɛ ɔde nneɛma a wɔmpɛ (te sɛ amanehunu)" bɛba". Enti, mfaso ho adwene betumi akamfo asotwe a ɛsakra obi ma enti ɛnyɛ den koraa sɛ ɛde nneɛma bɔne bɛba no akyerɛ.

Ahobammɔ/Ahoɔden a wontumi nyɛ ho hwee. Ebia nnipa bi wɔ hɔ a wɔde nneɛma bɔne ba a wontumi nnye wɔn. Sɛ ɛte saa a, ebia wɔn a wɔde wɔn bɛto afiase no bɛma yiyedi ayɛ kɛse denam hokwan ahorow a wobenya de apira wɔn a wɔbɛto ano hye so na enti mfaso no wɔ ɔmanfo a wɔbɛbɔ wɔn ho ban no mu.

Enti, nea enti a wɔde asotwe ma ne sɛ wɔbɛma yiyedi ayɛ kɛse, na ɛsɛ sɛ asotwe yɛ obiara a ohia, ne ɔkwan ne sɛnea emu yɛ den biara a wohia na ama wadu saa botae no ho. Ɛtɔ mmere bi a eyi betumi ama wɔatwe wɔn a wɔn ho nni asɛm no aso, anaasɛ wɔde asotwe a emu yɛ den a ɛnsɛ bɛba wɔn so, bere a ɛno de nea eye sen biara bɛba wɔ ne nyinaa mu no (ebia sɛ wokum wɔn a wosusuw sɛ wɔyɛ sotɔɔ mu korɔnfo kakraa bi a wɔte ase wɔ television so a, ɛbɛyɛ ade a etu mpɔn a wɔde besiw sotɔɔ mu korɔnbɔ ano, sɛ nhwɛso no). Ɛsan nso kyerɛ sɛ ebia asotwe bɛyɛ nea ɛnteɛ da, a egyina nokwasɛm ahorow a ɛfa nea efi mu ba ankasa ho no so.[17]

Atuatua ho ka

Retributivist no besusuw sɛ consequentialism yɛ mfomso. Sɛ obi yɛ biribi bɔne a ɛsɛ sɛ yɛyɛ ho biribi denam asotwe a yɛde bɛma wɔ adeyɛ a wɔayɛ no ankasa ho, a nea efi mu ba a asotwe no de ba no mfa ho. Ɛsɛ sɛ wɔma bɔne kari pɛ anaasɛ wɔyɛ no yiye wɔ ɔkwan bi so, na enti ɛfata sɛ wɔtwe ɔsɛmmɔnedifo no aso. Ɛka sɛ nnipa a wodi fɔ nyinaa, ne nnipa a wodi fɔ nkutoo, fata asotwe a ɛfata. Eyi ne nsusuwii ahorow bi a emu yɛ den a ɛfa asotwe a ɛfata ho no hyia: sɛ ɛsɛ sɛ ɛne nsɛmmɔnedi no hyia, na ɛsɛ sɛ ɛyɛ wɔn a wodi fɔ nkutoo ne wɔn nyinaa de.[18] Nanso, ɛtɔ mmere bi a wɔka sɛ aweredi yɛ aweredi a wɔde akata so ara kwa.[19] Nanso, nsonsonoe wɔ aweredi ne aweredi ntam: kan no nyɛ animhwɛ na ɛwɔ nsenia a ɛfata, bere a nea etwa to no yɛ ankorankoro de na ebetumi ayɛ nea anohyeto nni mu wɔ nsenia mu.[20]