Ankorɛankorɛ

Ɛfi Wikipedia

 

Ankorɛankorɛ ne deɛ ɔwɔ hɔ sɔ ɔteasefoɔ na ɔde neho soronko. ankorankoro (anaasɛ obi ho nimdeɛ) yɛ tebea anaa asetena pa a obi tena sɛ ankorɛankorɛ; Titiri mu no, (wɔ nnipa fam) ankorɛankorɛ yɛ obi a ɔyɛ soronko wɔ afoforo ho na ɔwɔ ono ankasa ahiade anaa ne botaeɛ, hokwan ne asɛdeɛ ahodoɔ. Adwene a ɛfa ankorɛankorɛ bi ho wɔ nnwuma ahodoɔ mu no bi ne abɔdeɛ a nkwa wɔ mu ho adesua (Baalɔgye), mmara, ne nyansapɛ (filɔsɔfi). Ankorɛankorɛ biara boa kɛse ma anibuei bi nyin. Ɔmanfoɔ yɛ adwene a ɛwɔ afa ahodɔ pii a nneɛma ahodoɔ pii na ɛhyehyɛ na ɛwɔ so nkɛntɛnso, a nnipa nneyɛe, suban, ne adwene ahodoɔ ka ho. Afoforɔ amammerɛ, abrabɔ pa, ne gyidie ahodoɔ ne ɔmanfoɔ akwankyerɛ ne akwan a wɔfa so yɛ adwuma no nyinaa bɛtumi anya ankorɛankorɛ dwumadie so nkɛntɛnso na wɔayɛ no sɛnea ɛteɛ.

Etymɔlɔgy[sesa]

Efiri afeha a ɛto so dunum ne nea ɛdi kan (ne nnɛ nso wɔ akontaabuo ne mɛtafisis mu) ankorɛankorɛ kyerɛ "nnipakan(indivisible)", mprɛn pii no ɛkyerɛkyerɛ biribiara a ɛyɛ akontaahyɛde biako mu, nanso ɛtɔ mmerɛ bi a ɛkyerɛ "onipa". Efiri afeha a ɛto so dunson so no, ankorɛankorɛ akyerɛ sɛ wɔate wɔn ho, te sɛ nea ɛwɔ ankorankoro ho no.

Mmara[sesa]

Ɛwom sɛ wɔtaa bu ankorankoro ne ankorankoro su ho adwene sɛ ɛbɛkɔ so ayɛ kɛse bere a obi adi/bere ne osuahu/ahonyade de, nanso ɔman no taa bu onipa a wanyin a n’adwene mu da hɔ sɛ "onipa ankorankoro" wɔ mmara mu, sɛ onipa no pow ankorankoro fɔ mpo a ("Midii akwankyerɛ akyi ").

Ankorankoro bi bu wɔn nneyɛe/gyinaesi/akwankyerɛ ho akontaa, a ɛsɛ sɛ wɔde wɔn ho hyɛ ɔman ne amanaman ntam mmara mu, firi berɛ a wɔadi mfeɛ dodoɔ a ɛkyerɛ sɛ ɔyɛ ɔmanba soronko, mprɛn pii no, ɛwom sɛ ɛnyɛ berɛ nyinaa na ɛma wonya hokwan a wɔde ma wɔn ma wɔn anibu so de, asɛdeɛ a wɔde ma no hyia kɛse anaa kakraa bi Wɔ toɔtua, asraafo nnwuma, ne hokwan a ankorankoro wɔ sɛ wokura akode ho (wɔabɔ ho ban wɔ amansɛmdi ahodoɔ bi wɔ amansan mmara ase).

Nyansapɛ[sesa]

Buddhasom[sesa]

Wɔ Buddhasom mu no, ankorɛankor no ho adwene no da Anatman mu, anaasɛ "obiara nni ne ho so." Sɛnea Anatman kyerɛ no, ankorɛankorɛ no yɛ akwan ahodoɔ bi a ɛka bɔ mu na ɛyɛ adwuma bom, na ɛma ɛyɛ te sɛ deɛ ɛyɛ adeɛ baako pɛ a ɛtete mu. Saa kwan yi so no, Anatman ne Anicca te sɛ nkabɔmu nsusuiɛ (Bundle Theory) bi. Sɛ anka wɔbɛka sɛ obi yɛ obi a ɔda mu fua a wontumi mfa ne ho ntoto ne ho, na ɔnte ase sɛ obi yɛ obi a ɔwɔ wiase a ɛresesa daa no fa a ɛne no wɔ abusuabɔ (hwɛ nea ɛde ne ho hyɛ mu, nea ɛnyɛ abien, nea ɛne ne ho di nsɛ).

Empiricism[sesa]

Nneɛma a ɛma wohu deɛ ɛwɔ hɔ te sɛ Ibn Tufail wɔ afeha a ɛto so du mmienu mfiase Islamic Spain ne John Locke wɔ afeha a ɛto so du nson aweiɛ no, England buu ankorankoro no sɛ deɛ ɔnni nimdeɛ biara fa enho ne wiase mu a osuahu ne nhomasua na ɛhyehyɛɛ no firi awoɔ mu. Yie bata adwene a ɛne sɛ ankorɛankorɛ no bɛnya ahofadi ne hokwan ahodoɔ, ɔmanfo astena mu apam a ɛda ankorɛankorɛ a wɔwɔ ntease ntam, ne ankorɛankorɛ ho nsɛm mfitiaseɛ nkyerɛkyerɛ no ho.

Hegel[sesa]

Georg Wilhelm Friedrich Hegel buu abakɔsɛm sɛ adwene mu nkɔso nkakrankakra berɛ a ɛresɔ n’ankasa nsusuiɛ ahwɛ atia wiase a ɛwɔ akyi no. Berɛ biara a adwene no bɛdi dwuma wɔ wiase no mu no, wɔda adwene no adi sɛ ɛyɛ nokware fa bi pɛ wɔ tebea pɔtee bi mu; Enti adwene no san hwɛ saa nsusuiɛ ahodoɔ a enni mũ yi mu bere nyinaa sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛda nokwasɛm a edi mũ adi (a wɔtaa frɛ no asɛmti, antithɛsis, ne sithɛsis kwan). Ankorankoro no ba bɛsɔre asen wɔn ankasa adwene pɔtee, na ɔte ase sɛ wɔyɛ kɛseɛ bi fa sɛ ɛbɛkyekyere abusua, asetra mu tebea, ne/anaasɛ amammuo nhyehyɛeɛ bi.

Adwene A Ɛkyerɛ Bribi Wɔ Hɔ (Existentialism)[sesa]

Bere a existentialism sɔreeɛ no, Søren Kierkegaard pow Hegel adwene a ɔwɔ wɔ ankorankoro no ho sɛ ɛhyɛ abakɔsɛm tumi ase no. Mmom no, ɔmaa onipa no asɛmti ne ne tumi a ɔde paw wɔn ankasa nkrabea no kɔɔ soro. Akyiri yi asetena ho animdefo de adwene sii saa adwene yi so. Sɛ nhwɛso no, Friedrich Nietzsche hwehwɛ hia a ehia sɛ onipa no kyerɛkyerɛ n’ankasa ne ho ne tebea horow mu wɔ n’adwene a ɛfa ɔpɛ a ɔwɔ sɛ obenya tumi ne Übermensch akokoduru adwene no ho. Ankorankoro no nso yɛ Sartre nyansapɛ a ɛsi ankorankoro nokware, asɛdeɛ, ne ahofadie a wɔde paw nea wɔpɛ so dua. Wɔ Sartre ne Nietzsche (ne Nikolai Berdyaev) nyinaa mu no, wɔfrɛ onipa no sɛ ɔmmɔ wɔn ankasa gyinapɛn ahodoɔ sen sɛ ɔde ne ho bɛto abrabɔ pa ho mmara a ɛfiri akyire, a asetena mu de hyɛ nkurɔfoɔ so.

Botae a Wɔde Di Dwuma[sesa]

Ayn Rand botae a Wɔde Di Dwuma bu onipa biara sɛ obi a ɔde ne ho na ɔwɔ tumi a ɔwɔ hokwan a wontumi nnye mfiri wɔn ankasa asetena mu, hokwan a wonya firi wɔn su mu sɛ abɔde a ɔwɔ nteaseɛ. Ankorankoro ne botaeɛ ho adwene kyerɛ sɛ, sɛ nnipa bɛyɛ baako anaa wɔne wɔn bɛtena asomdwoe mu no, wɔbɛtumi ayɛ saa denam ankorankoro hokwan ahodoɔ a wɔbɛgye ato mu no so, na sɛ nnipakuo bi wɔ hokwan biara a, ɛyɛ ɛmufoɔ. Ankorankoro hokwan ahodoɔ nnyinasoɔ nkutoo ne abrabɔ fam nnyinasoɔ a ɛwɔ akuo anaa ahyehyɛde biara mu. Esiane sɛ ɔbarima anaa ɔbaa nkutoo na ɛbɛtumi anya hokwan ahodoɔ nti, asɛm "nnipa biara hokwan" no yɛ nea ɛboro so (a ɛsɛ sɛ obi de di dwuma de ma nteaseɛ wɔ nnɛyi adwene mu basabasayɛ mu), nanso asɛm "nnipa nyinaa hokwan" no yɛ nsɛm a ɛne no nhyia. Nnipa biara nni hokwan sɛ ɔmanfo pa no; dodoɔ no ara nni hokwan sɛ wɔpa ɛdɔm kumaa no; hokwan ahodoɔ no dwumadie ankasa ne sɛ wɔbɛbɔ ɛdɔm kumaa no ho ban afiri ɛdɔm dodoɔ no ara nhyɛsoɔ ho (na ɛdɔm kumaa a wɔwɔ asase so no yɛ ankorankoro no)

Abɔdeɛ a nkwa wɔ mu ho adesua[sesa]

Wɔ abɔdeɛ a nkwa wɔ mu ho adesua mu no, ankorankoro ho asɛmmisa no fa abɔdeɛ bi nkyerɛaseɛ ho, a ɛyɛ asɛmmisa a ɛho hia wɔ abɔdeɛ a nkwa wɔ mu ne nyansapɛ a ɛfa abɔdeɛ a nkwa wɔ mu ho, ɛmfa ho sɛ na adwuma kakraa bi na wɔde ama pefee ama asɛmmisa yi no. Ɛnyɛ ankorankoro bi nkutoo ne ankorankoro a wobu no sɛ "unit of selection". Awosu mu nkwaadɔm, genome, anaa akuo bɛtumi ayɛ adwuma sɛ ankorankoro akuo.

Ɔbarima ne ɔbaa nna mu no, awoɔ ba wɔ atubrafoɔ abɔdeɛ bi mu ma enti ankorankoro no yɛ awosu mu ade. Wɔfrɛ atubraman a ɛte saa no Genet, na wɔfrɛ ankorankoro bi a ɔwɔ nnipa dodoɔ a ɛte saa mu sɛ ramet. kolɔni no, sen sɛ ɛbɛyɛ ankorankoro no, yɛ adwuma sɛ ade a wɔpa. Wɔ atubrafoɔ afoforɔ mu no, ankorankoro no bɛtumi ne wɔ ho abɔ kɛseɛ nanso ɛsono wɔn ho ɛsiane nna mu awoɔ nti.

Nsusuiɛ a wogye to mu kɛseɛ no mu baako ne nkyerɛaseɛ a ɛfa abɔdeɛ bi a ɛfiri Piast asetena mu a ɛyɛ lather no mu baeɛ. Sɛneɛ saa adwene yi kyerɛ no, wobɛtumi aka asetena ho asɛm sɛ adeyɛ (nsɛm a ɛma wotumi siesie wɔn ho a ɛkɔ so) na wobɛtumi aka n’ankorankoro abɔde ho asɛm sɛ adeɛ soronko a ɛwɔ saa nkɔso yi mu. Tumi a wɔde kyerɛkyerɛ ntity ahye mu no yɛ su titiriw a ɛda nsow, a wobetumi anya denam honam fam akwan so, te sɛ nhyehyɛe a ɛbue denam nkwammoaa bi so, anaasɛ nsɛm ho amanneɛbɔ kwan so, te sɛ ɔyare a wɔde kɔ ɔyare mmoawa foforo mu sɛnea wohu wɔ parasitic filties te sɛ . Virus ahorow.

Hwe wie nso[sesa]

   


akenkan a ɛkɔ akyiri[sesa]

Nhwɛsoɔ:Authority control