Amansan nkitahodie dwumadie

Ɛfi Wikipedia

Amansan nkitahodie dwumadie( Social networking service) yɛ abɛɛfo ntentan fidie bi a nkurɔfoɔ nam so de kyekyere ntentan afidie so ayɔnkofa anaa asetena mu abusuabɔ ne nnipa foforɔ a wɔkyɛ ankorɛankorɛ anaa adwuma mu nsɛm a ɛte saa ara, anigyeɛ, dwumadiɛ, akyi nsɛm anaa asetena mu nkitahodiɛ ankasa.[1][2]

sohyial networking dwumadie ahodoɔno gu ahodoɔ wɔ sɛnea wɔyɛ no ne nneɛma dodoɔ a ɛwɔ mu no mu. Wobetumi de nsɛm ne nkitahodi nnwinnade foforɔ ahodoɔ bi ahyɛ mu, a ɛyɛ adwuma wɔ desktop ne laptop so, wɔ kasa fidie te sɛ tablet kɔmputa ne smartphone so. Eyi betumi ayɛ digitaal mfonini/video/kyɛ ne da biara da nsɛm a wɔatwerɛ wɔ intanɛt so (blogging).Ɛtɔ da bi a, wɔn a wɔyɛ ne wɔn a wɔde di dwuma bu intanɛt so mpɔtam hɔ dwumadie sɛ ɛyɛ sohyial-network dwumadie, ɛwom sɛ wɔ nteaseɛ a ɛtrɛ mu no, social-network dwumadie taa de dwumadie a ɛfa ankorɛankorɛ ho ma berɛ a intanɛt so mpɔtam hɔ dwumadie yɛ akuo ahodoɔ. Wɔtaa kyerɛkyerɛ mu sɛ "wɛbsaet ahodoɔ a ɛma ɛyɛ mmerɛw sɛ wɔbɛkyekye nkitahodi nhyehyɛe bi sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛsesa nneɛma ahorow wɔ intanɛt so," sohyial networking wɛbsaet ahodoɔ ma wonya baabi a nkitahodi bɛkɔ so asen ankorankoro nkitahodi. Saa nkitahodi a kɔmputa so ntamgyinafo yi ka nkitahodi ahodoɔ mufo bom na ebetumi aboa ma wɔayɛ, akura mu na wɔanya asetena ne adwumayɛfo abusuabɔ foforɔ.[3]

sohyial networking sites ma wɔn a wɔde di dwuma no kyɛ adwene, dijitaal mfonini ne kasa mfonini, nsɛm a wɔde to dwa, na wɔde intanɛt anaa wiase ankasa dwumadi ne nsɛm a esisi ho asɛm kyerɛ afofoɔ ne nnipa a wɔwɔ wɔn social network mu. Bere a ankorɛankorɛ sohyial networking – te sɛ nea wɔboaboa wɔn ho ano wɔ akuraa bi ase dwa so ka nsɛm a esisi ho asɛm – wɔ hɔ fi bere a nkurow no dii kan nyaa nkɔso no, wɛb no ma nkurɔfo tumi ne afoforɔ a wɔte mmeaeɛ ahodoɔ wɔ wiase nyinaa di nkitaho (a egyina so Intanɛt nkitahodi bi a wobɛkɔ so ayɛ saa). Ɛgyina asɛnka agua so no, asɔremma betumi ne asɔremma foforɔ biara adi nkitaho. Wɔ tebea foforɔ mu no, asɔremma bɛtumi ne obiara a wɔne no wɔ nkitahodie adi nkitaho, na akyiri yi obiara a saa nkitahodie no ne no wɔ abusuabɔ, ne nea ɛkeka ho. Yebetumi ahunu nkonimdie a ɛwɔ sohyial networking dwumadie mu wɔ wɔn tumidi wɔ ɔmanfoɔ mu nnɛ, a X, social-networking platform a wɔfrɛ no "wiase kuro abɔnten" a ɛma wɔn a wɔde di dwuma no nya bere ankasa mu dwumadi, te sɛ obiara a nnamfo ka ho a wɔbɛdi nkitaho, kyɛfa mfonini, video ne nsɛm a wɔakyerɛw. Facebook a ɛwɔ nnipa ɔpepepem 2.13 a wɔyɛ nnam ɔsram biara na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, nnipa ɔpepepem 1.4 a wɔyɛ nnam da biara wɔ afe 2017 mu.[4] LinkedIn, adwuma a ɛfa sohyial-networking dwumadie ho, taa hwehwɛ sɛ ɔmannifoɔ bi ankasa nim ɔmannifoɔ foforɔ wɔ asetena mu ankasa ansa na ɔne wɔn adi nkitaho wɔ intanɛt so. Nnwuma bi hwehwɛ sɛ asɔremma nya nkitahodi a ɛwɔ hɔ dedaw de ne asɔremma afoforo di nkitaho. COVID-19 nti, Zoom, videoconferencing platform, agye beaeɛ titire a ɛde nnipa a wɔwɔ wiase nyinaa bɛka abom na ama intanɛt so mmeaeɛ bebree te sɛ sukuu, sukuupɔn, adwuma ne aban nhyiamu ayɛ mmerɛ.

Abakɔsɛm[sesa]

wɔhyɛɛ nyansa sɛ tumi a kɔmputa so nkitahodi betumi ama kɔmputa so nkitahodi a ɛkɔ anim foforɔ a wɔatu mpɔn no ayɛ mmerɛw ntɛm ara.Wɔbɔɔ mmɔden sɛ wɔbɛboa sohyial networks de nam kɔmputa so nkitahodi so wɔ intanɛt so dwumadi ahodoɔ pii a edi kan mu, a Usenet, ARPANET, LISTSERV, ne bulletin board services (BBS) ka ho. Na sohyial networking site ahodoɔ no mu nhwɛsode pii nso wɔ intanɛt so dwumadi ahodoɔ te sɛ The Source, Delphi, America Online, Prodigy, CompuServe, ChatNet, ne The WELL mu.[5]

mfiase sohyial networking wɔ World Wide Web fii ase wɔ ɔkwan a ɛyɛ generalized online communities te sɛ Theglobe.com (1995),[6] Geocities (1994) ne Tripod.com (1995). Saa mpɔtam a wodii kan yi mu pii de wɔn adwene sii so sɛ wɔbɛka nnipa abom ma wɔne wɔn ho wɔn ho adi nkitaho denam nkɔmmɔbɔ dan so na wɔhyɛɛ wɔn a wɔde di dwuma no nkuran sɛ wɔmfa wɔn ankasa wɛbsaet nkratafa so nkyɛ wɔn ankasa nsɛm ne wɔn adwene denam nnwinnade a ɛnyɛ den sɛ wɔde tintim nhoma ne wɛbsaet beae a wontua hwee anaasɛ ne bo nyɛ den a wɔde bɛma so. Mpɔtam binom – te sɛ Classmates.com – faa ɔkwan soronko so denam nkurɔfoɔ a wɔde email address so de wɔn ho bɔɔ wɔn ho wɔn ho kɛkɛ no so. PlanetAll fii ase wɔ afe 1996 mu

wɔ 1990 mfeɛ no awieeɛ mu no, wɔn a wɔde di dwuma no ho nsɛm bɛyɛɛ ade titire wɔ sohyial networking sites so, na ɛmaa wɔn a wɔde di dwuma no tumi boaboaa "nnamfo" din ano na wɔhwehwɛ nnipa afoforo a wɔde di dwuma a wɔn ani gye ho saa ara. Wɔyɛɛ akwan foforɔ a wɔfa so fa sohyial networking wɔ 1990 mfeɛ no awieeɛ, na site ahodoɔ pii hyɛɛ aseɛ yɛɛ nneɛma a ɛkɔ akyiri a ɛbɛma wɔn a wɔde di dwuma no anya nnamfo na wɔahwɛ wɔn so. Open Diary, kuw bi a wɔyɛ intanɛt so da biara da nsɛm ho kyerɛwtohɔfo, na wɔyɛɛ nsɛm a nnamfo nkutoo na wɔka ne akenkanfo nsɛm nyinaa, nneɛma abien a ɛwɔ sohyial network ahorow mu a ɛho hia ma wɔn a wɔde di dwuma no nkitahodi.[7]

saa awo ntoatoaso foforo yi a ɛyɛ sohyial networking site ahorow yi fii ase nyaa nkɔso bere a SixDegrees puei wɔ afe 1997 mu,Open Diary wɔ afe 1998 mu,[8] Mixi wɔ afe 1999 mu,Makeoutclub wɔ afe 2000 mu,[9]Cyworld wɔ afe 2001 mu. Hub Culture wɔ afe 2002 mu, ne Friendster ne Nexopia wɔ afe 2003 mu.Cyworld nso bɛyɛɛ nnwumakuw a wodii kan nyaa mfaso fii nneɛma a wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ nokware so tɔn mu no mu biako.[10]Wɔhyɛɛ MySpace ne LinkedIn ase wɔ afe 2003 mu, na wɔde Bebo sii hɔ wɔ afe 2005. Orkut bɛyɛɛ sohyial networking dwumadie a ɛdi kan a agye din wɔ Brazil (ɛwom sɛ wɔn a wɔdii kan de dii dwuma no mu dodoɔ no ara firi United States) na ɛkɔɔ anim ntɛmntɛm wɔ India (Madhavan, 2007 ). Sohyial networking site ahorow a nkurɔfo ani gye ho no nyaa nkɔanim ntɛmntɛm; wɔ afe 2005 mu no, na MySpace wɔ nkratafa a wɔhwɛ sen Google. Saa dwumadie yi mu pii na Facebook a ɛhyɛɛ aseɛ wɔ afe 2004 mu na ɛbɛyɛɛ sohyial networking site kɛseɛ wɔ wiase wɔ afe 2009 mu no na ɛtuu saa dwumadie yi fii wɔn ananmu.[11][12]

Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ[sesa]

  1. Jonathan A. Obar, Steve Wildman (2015-10-01), "Social media definition and the governance challenge: An introduction to the special issue", Telecommunications Policy, SPECIAL ISSUE ON THE GOVERNANCE OF SOCIAL MEDIA (in English), vol. 39, no. 9, pp. 745–750, doi:10.1016/j.telpol.2015.07.014, ISSN 0308-5961, retrieved 2023-08-13
  2. , doi:10.1111/j.1083-6101.2007.00393.x https://academic.oup.com/jcmc/article/13/1/210-230/4583062, retrieved 2023-08-13 {{citation}}: Missing or empty |title= (help)
  3. Alya Mlaiki, Isabelle Walsh, Michel Kalika (2017-09-21), "Why do we continue using social networking sites? The giving loop that feeds computer-mediated social ties:", Systèmes d'information & management, vol. Volume 22, no. 2, pp. 5–47, doi:10.3917/sim.172.0005, ISSN 1260-4984, retrieved 2023-08-13 {{citation}}: |volume= has extra text (help)CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  4. Company Info (in English), retrieved 2023-08-13
  5. Katie Hafner (2001), The Well: a story of love, death and real life in the seminal online community, New York, NY: Carroll & Graf, ISBN 978-0-7867-0846-8, retrieved 2023-08-13
  6. Where are they now: TheGlobe.com | The Industry Standard, 2009-02-04, archived from the original on 2009-02-04, retrieved 2023-08-13{{citation}}: CS1 maint: bot: original URL status unknown (link)
  7. Andreas M. Kaplan, Michael Haenlein (2010-01-01), "Users of the world, unite! The challenges and opportunities of Social Media", Business Horizons (in English), vol. 53, no. 1, pp. 59–68, doi:10.1016/j.bushor.2009.09.003, ISSN 0007-6813, retrieved 2023-08-13
  8. The Open Diary takes off (in English), retrieved 2023-08-13
  9. From Friendster To MySpace To Facebook: The Evolution and Deaths Of Social Networks | Long Island Press, 2013-09-28, archived from the original on 2013-09-28, retrieved 2023-08-13{{citation}}: CS1 maint: bot: original URL status unknown (link)
  10. http://www.seattlepi.com/business/article/Tapping-into-growing-market-for-virtual-goods-885690.php
  11. "Social graph-iti", The Economist, ISSN 0013-0613, retrieved 2023-08-13
  12. Social Networks: Facebook Takes Over Top Spot, Twitter Climbs, 2011-07-21, archived from the original on 2011-07-21, retrieved 2023-08-13