Amanebɔ ne Nkitahodie Mfididwuma

Ɛfi Wikipedia

Amanebɔ ne nkitahodie mfididwuma (ICT) yɛ asɛmfua a wɔde trɛ mu ma nsɛm ho amanebɔ mfididwuma (IT) a ɔsi dwuma a nkitahodie a wɔaka abom di[1] ne telefon so nkitahodie (telefon nhoma ne nhoma a wɔmfa nhoma nkɔ) ne kɔmputa, ne adwumayɛbea softwea a ɛho hia, mfimfini, adekorabea ne nea wɔde hwɛ nneɛma, a ɛma wɔn a wɔde di dwuma no tumi nya nsɛm, sie, de mena, te ase na wɔyɛ ho adwuma.Wɔde ICT nso di dwuma de kyerɛ sɛnea nneɛma a wɔte ne nea wɔde hwɛ nneɛma ne telefon ntam nkitahodie ne kɔmputa ntam nkitahodie denam nhoma anaa nkitahodie nhyehyɛeɛ baako so no bom. Sikasɛm mu nkannyan akɛseɛ wɔ hɔ a wɔde bɛka telefon ntam nkitahodie nhyehyɛeɛ no ne kɔmputa nkitahodie nhyehyɛeɛ no abom denam nhyehyɛeɛ baako a wɔaka abom a ɛne nhoma, nsɛnkyerɛnne kyekyɛ, ne sohwɛ so.ICT yɛ nkatanim asɛmfua a ɛka nkitahodie mfidie biara ho, a ɛka radio, tɛlɛbihyen, telefon a wokura kyin, kɔmputa ne ntwamutam hardware, satellite nhyehyɛeɛ ne nea ɛkeka ho, ne nnwuma ahodoɔ ne mfidie ahodoɔ a ɛka ho te sɛ video nhyiam ne akyirikyiri adesua ho. ICT nso ka analog mfididwuma ho, te sɛ krataa so nkitahodie, ne ɔkwan biara a ɛde nkitahodie kɔ.[2]

ICT yɛ asɛm a ɛtrɛ na nsusueɛ ahodoɔ no renya nkɔsoɔ. [3]Ɛka adeɛ biara a ɛbɛkora, agye, ayɛ nsakraeɛ, de amena, anaa ɛbɛgye nsɛm wɔ kɔmputa so wɔ digyital kwan so (e.g., ankorankoro kɔmputa a smartphone, digyital tɛlɛbihyen, email, anaa robɔt ka ho). "Skills Framework for the Information Age" yɛ nhwɛsoɔ bebree a wɔde kyerɛkyerɛ na wɔhwɛ ahokokwaa so ma ICT adwumayɛfoɔ ma afeha a ɛtɔ so aduonu baako no mu baako.[4]

N'abɔseɛ[sesa]

Kasasin "nsɛm ne nkitahodie mfididwuma" na adesua mu nhwehwɛmufoɔ de adi dwuma firi afe apem ahankron ne aduɔwɔtwe(1980)mu no.[5] Asɛmfua tiawa "ICT" bɛyɛɛ nea nkurɔfoɔ ani gye ho berɛ a wɔde dii dwuma wɔ amanneɛbɔ bi a Dennis Stevenson de kɔmaa UK aban wɔ afe apem ahankron ne aduɔkron nson (1997) mu, [6]ne afei wɔ Ɔman Adesua Nhyehyɛeɛ a wɔayɛ mu nsakraeɛ a ɛfa England, Wales ne Northern Ireland ho wɔ mfeɛ mpem mmienu (2000) mu. Nanso, wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2012 ) mu no, Royal Society kamfoo kyerɛe sɛ ɛsɛ sɛ wɔgyae asɛmfua "ICT" a wɔde di dwuma wɔ Britania sukuu ahodoɔ mu "ɛfiri sɛ atwetwe nteaseɛ bɔne pii dodo". [7]Ɛfiri mfeɛ mpem mmienu ne du mmienu (2014) no, Ɔman Adesua Nhyehyɛeɛ no de asɛmfua kɔmputa adi dwuma, a ɛkyerɛ sɛ wɔde kɔmputa so nhyehyɛeɛ aka adesua nhyehyɛeɛ no ho.[8]

Nsonsonoeɛ ahodoɔ a ɛwɔ kasasin no mu atrɛ wɔ wiase nyinaa.Amanaman Nkabom no ayɛ "Amanaman Nkabom Amannebɔ ne Nkitahodie Mfididwuma Adwumayɛkuo" ne ɛmu "Adwumayɛbea a ɛhwɛ Amannebɔ ne Nkitahodie Mfididwuma so".[9]

Sika a wɔde di dwuma[sesa]

Sika a wɔdii wɔ IT ho wɔ wiase afanan nyinaa no yɛ (US$3.8 trillion) [10]wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nson ɛna wɔantumi antu mpɔn bɛyɛ sɛ ɔha nkyɛmu nnum ɛfiri mfeɛ mpem mmienu ne nkron. Wɔ mfeɛ mpem mmienu ne du nnwɔtwe mu no ICT tumi kɔɔ nkan bɛyɛ sɛ ɔha nkyɛmu nnum 5%).

Wiase mfiridwuma tumi a ɛde sie nsɛm no kɔɔ soro firii 2.6 (wɔabɔ no yie) exabytes wɔ afe 1986 mu kɔɔ 15.8 wɔ afe 1993 mu, bɛboro 54.5 wɔ afe 2000 mu, ne 295 (wɔahyɛ no yie) exabytes wɔ afe 2007 mu, ne bɛyɛ 5 zetta bytes wɔ afe 2014 mu. Eyi ne nsɛm a ɛne CD-ROM a wɔaboaboa ano 1.25 a efi asase so kɔ ɔsram so wɔ afe 2007 mu no yɛ pɛ, na ɛne nhoma a wɔatintim a wɔaboaboa ano 4,500 a efi asase so kosi owia so wɔ afe 2014. Wiase no mfiridwuma tumi a ɛde nya nsɛm denam ɔkwan biako so a wɔde bɔ amanneɛ so no yɛ exabytes 432 (a wɔahyɛ no den yiye) wɔ 1986 mu, exabytes 715 (a wɔahyɛ no den yiye) wɔ 1993 mu, zettabytes 1.2 (a wɔahyɛ no den yiye) wɔ afe 2000 mu, ne zettabytes 1.9 wɔ afe 2007 mu. Wiase no tumi a etu mpɔn a ɛde bɛsesa nsɛm denam akwan abien so nkitahodi nhyehyɛe so no yɛ petabytes 281 a (wɔahyɛ no den yiye) wɔ 1986 mu, petabytes 471 wɔ 1993 mu, 2.2 (a wɔahyɛ no den yiye) exabytes wɔ afe 2000 mu, 65 (wɔahyɛ no yiye) exabytes wɔ afe 2007 mu, ne bɛyɛ exabytes 100 wɔ afe 2014 mu.

Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ.[sesa]

  1. https://web.archive.org/web/20170920133800/http://itknowledgeexchange.techtarget.com/modern-network-architecture/cloud-network-architecture-and-ict/
  2. https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1877042815030943?via%3Dihub
  3. https://web.archive.org/web/20151102060252/http://www.tutor2u.net/business/ict/intro_what_is_ict.htm
  4. https://www.computer.org/press-room
  5. William Melody et al., Information and Communication Technologies: Social Sciences Research and Training: A Report by the ESRC Programme on Information and Communication Technologies, ISBN 0-86226-179-1, 1986. Roger Silverstone et al., "Listening to a long conversation: an ethnographic approach to the study of information and communication technologies in the home", Cultural Studies, 5(2), pages 204–227, 1991
  6. https://web.archive.org/web/20070104225121/http://rubble.ultralab.anglia.ac.uk/stevenson/ICT.pdf
  7. Royal Society, Shut down or restart? The way forward for computing in UK schools, 2012, page 18.
  8. https://www.gov.uk/government/publications/national-curriculum-in-england-computing-programmes-of-study
  9. United Nations Office of Information and Communications Technology, About Archived 2018-02-04 at the Wayback Machine
  10. https://www.idc.com/solutions/data-analytics