Akwadaa

Ɛfi Wikipedia

Akokoaa (a efi Latin asɛmfua infans mu, a ɛkyerɛ sɛ ‘ontumi nkasa’ anaasɛ ‘ɔnkasa’) yɛ asɛmfua a wɔtaa de di dwuma a ɛne akokoaa no hyia wɔ ɔkwan a ɛfata so anaasɛ ɛyɛ soronko, a ɛkyerɛ nnipa asefo nkumaa koraa. Wobetumi de asɛmfua no nso akyerɛ mmoawa afoforo a wɔyɛ mmofra. Akokoaa a wɔawo no foforo yɛ, wɔ kasa mu no, akokoaa a wadi nnɔnhwerew, nna, anaa kosi ɔsram biako pɛ. Wɔ aduruyɛ mu no, abofra a wɔawo no foforo anaa abofra a wɔawo no foforo (efi Latin, neonatus, abofra a wɔawo no foforo) kyerɛ akokoaa wɔ nnafua 28 a edi kan wɔ awo akyi;[1] asɛmfua no fa nkokoaa a wɔawo wɔn ntɛm, wɔn awo bere mũ, ne wɔn a wɔawo wɔn akyi ho.

Ansa na wɔbɛwo no, wɔde asɛmfua awotwaa no di dwuma. Wɔtaa de asɛmfua akokoaa no di dwuma ma mmofra nkumaa paa a wonnii afe biako; nanso, nkyerɛase ahorow betumi ayɛ soronko na ebetumi ayɛ mmofra a wɔadi akodu mfe abien. Sɛ onipa abofra sua nantew a, wobetumi de asɛmfua abofra ketewa no adi dwuma mmom.

Nneɛma afoforo a wɔde di dwuma[sesa]

Wɔ Britania Borɔfo kasa mu no, nkokoaa sukuu yɛ mmofra a wɔadi fi anan kosi ason dea.

Sɛ́ mmara kwan so asɛmfua no, nkokoaa bere te sɛ abofra ketewaa bi kɛse, na ɛkɔ so kosi sɛ obi bedi mfe 18.[2]

Nipadua mu su ahorow a ɛwɔ mmofra a wɔawo wɔn foforo mu[sesa]

Akokoaa a wɔawo no foforo mmati ne n’asen trɛw, ne yafunu puepue kakra, na ne nsa ne ne nan tenten sɛ wɔde toto ne nipadua no fa a aka no ho a.

Tenten

Wɔ aman a wɔanya nkɔso mu no, sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, abofra a wɔawo no foforo nipadua tenten nyinaa yɛ 35.6–50.8 cm (14.0–20.0 in), ɛwom sɛ ebia mmofra a wɔawo wɔn ntɛm no bɛyɛ nketewa koraa de.

Ɔkwan a wɔfa so susuw akokoaa tenten ne sɛ wɔde akokoaa no bɛto fam na wɔatrɛw susudua bi mu afi ne ti atifi akodu ne nan ase.

Muduro

Wɔ aman a wɔanya nkɔso mu no, sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, awo mu duru bɛyɛ kilogram 3.4 (7+1⁄2 lb), na mpɛn pii no ɛyɛ kilogram 2.7–4.6 (6.0–10.1 lb).

Wɔ nnafua 5–7 a edi kan wɔ awo akyi no, abofra a wɔawo no foforo no nipadua mu duru so tew 3–7%,[3] na nea efi nsu a mfiase no ɛhyɛ ahurututu no ma no a ɛsan kɔ nipadua no mu na ɛtow gu no mu kɛse, de ka a a ɛkyɛ a ɛtaa yɛ nna kakraa bi ansa na nufu a wɔde ma no ayɛ adwuma yiye. Dapɛn a edi kan no akyi no, ɛsɛ sɛ mmofra a wɔawo wɔn foforo a wɔwɔ apɔwmuden no nya gram 10–20/da.[3]

Tire

Akokoaa a wɔawo no foforo ti yɛ kɛse yiye sɛ ɛne nipadua no hyia, na sɛ wɔde toto n’anim ho a, ne ti nhwi no yɛ kɛse. Bere a onipa ti nhwi a wanyin no bɛyɛ nipadua tenten nyinaa nkyem ason mu biako no, nea wɔawo no foforo no de bɛyɛ 1⁄4. Ti a ɛtwa ho hyia a ɛfata ma akokoaa a wawo bere mũ no yɛ 33–36 cm wɔ awo mu.[4] Wɔ awo mu no, wonnya nsakraa abofra a wɔawo no foforo no ti nhwi no mmeae pii nyɛ dompe, na ɛma "mmeae a ɛyɛ mmerɛw" a wonim no sɛ fontanels. Nneɛma abien a ɛsõ sen biara ne anim a ɛte sɛ daimond a ɛwɔ ti no anim fa a ɛwɔ soro no, ne akyi a ɛyɛ ketewaa a ɛte sɛ ahinanan a ɛda ti no akyi no. Akyiri yi wɔ abofra no asetra mu no, saa nnompe yi bɛka abom wɔ abɔde mu adeyɛ bi mu. Protein bi a wɔfrɛ no noggin na ɛma akokoaa ti nhwi a ɛka bom no kyɛ.[5]

Wɔ awo ne awo mu no, akokoaa no ti nhwi no sesa sɛnea ɛbɛyɛ a ɛbɛfata wɔ awo kwan no mu, na ɛtɔ mmere bi a ɛma wɔwo abofra no ti a ɛnyɛ papa anaasɛ ɛware. Mpɛn pii no, ɛno ankasa bɛsan aba sɛnea na ɛte kan no wɔ nna anaa adapɛn kakraa bi ntam. Apɔw-mu-teɛteɛ titiriw a ɛtɔ mmere bi a nnuruyɛfo tu fo no betumi aboa adeyɛ no.

Nwi

Mmofra a wɔawo wɔn foforo binom wɔ nipadua mu nhwi a ɛyɛ fɛ a ɛyɛ mmerɛw a wɔfrɛ no lanugo. Ebia ɛbɛda adi titiriw wɔ nkokoaa a wɔawo wɔn ntɛm no akyi, wɔn mmati, wɔn moma so, wɔn aso ne wɔn anim. Lanugo yera wɔ adapɛn kakraa bi mu. Ebia wɔbɛwo nkokoaa a wɔn ti nhwi ayɛ ma; afoforo, titiriw nkokoaa a wɔyɛ caucasian, betumi anya ti nhwi a ɛyɛ fɛ yiye anaasɛ ebia wɔn ti nhwi ayɛ mmerɛw mpo. Wɔ awofo a wɔn honam ani yɛ fɛ mu no, ebia saa ti nhwi fɛfɛ yi bɛyɛ bruu, sɛ awofo no nyɛ saa mpo a. Akokoaa ti nhwi kɔla ne ne nwene betumi asesa: kɔkɔɔ betumi ama kwan ma ɛyɛ bruu, ɛyɛ kurukuruwa betumi akɔ tẽẽ, na ti nhwi a ɛyɛ den na ɛyɛ tuntum no betumi asan ada adi kɛse kakraa bi na ayɛ hare.[citation needed] Ti nhwi no nso betumi ayɛ apirakuru anaasɛ ahonhon bere tiaa bi, titiriw wɔ mmofra a wɔawo wɔn foforo a wonni nhwi, na ebia baabi a aniwa no atwa ho ahyia no ahuru.

Wedeɛ

Wɔ awo akyi pɛɛ no, abofra a wɔawo no foforo honam ani taa yɛ fitaa kosi bruu a ɛyɛ tuntum. Sɛ abofra a wɔawo no foforo no fi ase home ara pɛ a, mpɛn pii no wɔ simma biako anaa abien ntam no, honam ani kɔla no du ne nne a ɛfata no ho. Nkokoaa a wɔawo wɔn foforo no yɛ nsu, mogya nsensanee akata wɔn so, na wɔde ade fitaa bi a wɔfrɛ no vernix caseosa a wosusuw sɛ ɛyɛ akwanside a ɛko tia ɔyare mmoawa akata wɔn so. Ebia abofra a wɔawo no foforo no nso benya Mongolia nsensanee, awo ho nsɛnkyerɛnne afoforo ahorow, anaasɛ ne honam ani a ɛrepaapae, titiriw wɔ ne nsateaa, ne nsa, ne nansoaa, ne ne nan ho.

Ɔbarima ne ɔbea nna ho akwaa

Akokoaa a wɔawo no foforo no honam ani yɛ kɛse na ɛyɛ kɔkɔɔ, na nkokoaa mmarima wɔ awotwaa kɛse a ɛyɛ soronko. Nufu no nso betumi ayɛ kɛse, wɔ nkokoaa mmarima mpo mu. Ɛnanom hormone ahorow a efi abɔde mu na ɛde eyi ba na ɛyɛ bere tiaa mu tebea. Ebia mmea (ne mmarima mpo) betu nufusu afi wɔn nufu mu ankasa (ɛtɔ mmere bi a wɔfrɛ no abayifo nufusu), anaasɛ ade bi a mogya wom anaasɛ ɛte sɛ nufusu afi wɔn awotwaa mu. Wɔ tebea abien no nyinaa mu no, wobu eyi sɛ ɛyɛ ade a ɛfata na bere kɔ so no, ɛbɛyera.

Awotwaa mu hama

Awo a wɔawo no foforo awotwaa mu hama no kɔla yɛ bruu-fitaa. Wɔ awo akyi no, wɔtaa twa awotwaa no mu hama no, na ɛma ɛyɛ nsateakwaa 1–2 a ɛyɛ den. Awotwaa no mu ntini no bɛyow, ayɛ mmerɛw, ayɛ sum, na ahwe ase ara kwa wɔ bɛyɛ adapɛn 3 ntam. Akyiri yi eyi bɛyɛ yafunu bere a asa awie no.

Ntini abiɛsa na ɛwɔ awotwaa no mu: ntini abien ne ntini biako. Ntini abien no de mogya fi akokoaa no mu kɔ awotwaa no mu bere a ntini biako de mogya san kɔ akokoaa no nkyɛn.

Ɔhwɛ ne aduan a wɔde ma[sesa]

Nkokoaa su sɛ ɔkwan titiriw a wɔfa so di nkitaho fi awosu mu.[6] Ebia akokoaa a ɔresu rebɔ mmɔden sɛ ɔbɛda nkate ahorow adi a nea ɛka ho ne ɔkɔm, ahotɔ, nneɛma a ɛkanyan no ma ɛboro so, mfonoe, biribi a ɔpɛ, anaa ankonamyɛ.

Nufu a wɔde ma ne ɔkwan a nkokoaa akwahosan ahyehyɛde atitiriw nyinaa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa mma wɔn aduan.[7] Sɛ nufusu a wɔde ma no ntumi nyɛ yiye anaasɛ wɔpɛ a, wɔde nufusu a wɔayi no adi anaasɛ wɔde nkokoaa aduan na ɛyɛ toa mu. Wɔwo nkokoaa a wɔde biribi a ɛma wɔnom nufusu a ɛma wotumi yi nufusu no fi nufu no nufu anaa akokoaa toa no nufu mu, ne suban bi a efi awosu mu a wonim no sɛ ntini a wɔde hwehwɛ nufu no mu. Ɛtɔ mmere bi a wɔfa ɔyarehwɛfo a ɔyɛ nsu ma akokoaa no aduan, ɛwom sɛ eyi ntaa mma de, titiriw wɔ aman a wɔanya nkɔso mu de.

Aduan a ɛfata a wodi wɔ ne mmofraase no ho hia ma akokoaa nyin. Wɔde akwahosan, onyin, ne ntini mu nkɔso a eye sen biara fapem ahorow si hɔ wɔ nkwa nna nyinaa mu wɔ nkwa nnafua 1000 a edi kan no mu.[8] Efi awo kosi asram asia no, ɛsɛ sɛ nkokoaa nom nufusu anaa nufusu a wɔmfa nsi ananmu a wɔansakra no nkutoo. Bere a akokoaa aduan nyin no, wobetumi de nsateaa nnuan ne nnuaba, nhabannuru ne nam kakraa bi aba mu.[9]

Bere a nkokoaa renyin no, wɔde nnuan a wɔde ka ho ka ho. Awofo pii paw nkokoaa nnuan a wɔtɔn a wɔasiesie de ka nufusu anaa aduan a wɔde ma abofra no ho, bere a afoforo sesa wɔn aduan a wɔtaa di no ma ɛne wɔn ba no aduan ahiade hyia. Wobetumi de nantwi nufusu a ɛyɛ pɛ adi dwuma wɔ afe biako mu, nanso wɔmfa nufusu a srade nnim nkyerɛ kosi sɛ abofra no bedi mfe 2 kosi 3. Nufusu a wotu gu ne ɔkwan a wɔfa so yi nufusu fi akokoaa no aduan mu denam nnuan a ɛyɛ den a wɔde ba de sesa nufusu no so.[10] Enkosi sɛ wɔbɛtete wɔn wɔ tiafi ho no, nkokoaa a wɔwɔ aman a wɔanya nkɔso mu no hyɛ mpaboa. Nsakrae a efi mpaboa a wɔde hyɛ mpaboa so kɔ ntetee pantan so no yɛ nsakrae a ɛho hia wɔ akokoaa/akokoaa nkɔso mu kɔ abofra ketewa bi mu. Mmofra hia nna pii sen mpanyimfo—ɛkɔ nnɔnhwerew 18 ma nkokoaa a wɔawo wɔn foforo, na bere a abofra no nyin no so tew. Enkosi sɛ nkokoaa besua sɛnea wɔnantew no, wɔsoa wɔn wɔ wɔn nsam, wɔde wɔn gu so wɔ agyan anaa nneɛma a wɔde fa nkokoaa mu, anaasɛ wɔde wɔn fa nkokoaa teaseɛnam anaa mmofra ketewa mu. Aman a wɔanya nkɔso dodow no ara wɔ mmara ahorow a ɛhwehwɛ sɛ wɔde nkongua a wɔde bɔ mmofra ho ban ma nkokoaa a wɔwɔ kar mu no.

Ɔhwɛ ho nsɛm a ɛtaa ba

Nkokoaa a wɔyɛ wɔn akisikuru

Bassinet/apɔnkɔsotefo

Cradle kyɛw

Dabere a wɔhwɛ wɔn

Diaper mu akisikuru

Nkokoaa a wɔde twitwiw wɔn ho

Nnuru a wɔde bɔ nipadua no ho ban

Pacifier a wɔde yɛ aduru

Agya abusuabɔ

Swaddling a wɔde hyɛ mu

Nsõ a wɔde hyɛ mu

Mfaso a ɛwɔ so sɛ wɔde wɔn nsa ka

Nhwehwɛmu ahorow ada no adi sɛ nkokoaa a wɔde wɔn nsa ka wɔn yiye no nya mfaso pii bere a wonyin wɔ nkate ne asetra mu no. Wɔasɔ nkokoaa a wɔadi akodu asram anan a wɔde wɔn nsa ka wɔn ho yiye (wɔde wɔn nsa bɔ wɔn ho anaasɛ wɔde wɔn ho hyɛ wɔn ho) ne wɔn ho a wɔde wɔn nsa ka wɔn ho yiye (wɔde wɔn nsa bɔ wɔn ho, wɔde wɔn ho bɔ wɔn ho, anaasɛ wɔde wɔn ho hyɛ wɔn ho) nyinaa mu. Nkokoaa a wɔde wɔn nsa kaa wɔn wɔ ɔkwan pa so no ntaa sui na wɔsan nso de wɔn nne na wɔserew sen nkokoaa a wɔde wɔn nsa kaa wɔn wɔ ɔkwan a enye so no. Wɔde nkokoaa a na wɔde wɔn nsa ka wɔn wɔ ɔkwan a enye so no abata nkate ne nneyɛe ho haw ahorow ho akyiri yi wɔ wɔn asetra mu. Wɔahu honam fam basabasayɛ dodow a ɛba fam wɔ mpanyimfo mu wɔ amammerɛ ahorow a nipadua mu nsa a wɔde ka ade yiye wom kɛse mu.[11]

Kasa mu nkɔso

Wɔtu wɔn a wɔhwɛ akokoaa fo sɛ wɔnhwɛ akokoaa no anim yɛbea na wɔnyɛ no ahwehwɛ. Nkokoaa a wɔsan wo wɔn anim na wonya tema no ma wotumi hu sɛnea ɛyɛ adwuma yiye na ɛyɛ mmerɛw sɛ wobehu wɔn ankasa nneyɛe (hwɛ ahwehwɛ mu ntini ahorow). Wɔkamfo anim ne nsa a wɔde yɛ ade a wɔsan yɛ no ma ɛtra so kyerɛ, efisɛ ɛyɛ nneɛma a wɔde kyerɛ pefee. Ɛsɛ sɛ wɔma akokoaa no rebɔ nkɔmmɔ no nso na wɔsan ka bio. Ɛdenam wɔn ho wɔn ho nnyigyei a wosuasua so no, wofi nkɔmmɔbɔ a ɛnyɛ den a edi kan no ase.[12] Sɛnea wɔbɔ nsɛmfua din kɛse ne nnwom a wɔde bɔ nnwom no ma ɛyɛ mmerɛw sɛ wubehu nsɛmfua mmiako mmiako wɔ kasamu bi mu.[13] Nanso, ɛnyɛ papa sɛ wode "nkokoaa kasa" a wɔayɛ no mmerɛw bedi dwuma (e.g. "So wo 'ouch'?" mmom sen sɛ wode, "So woapira wo ho?").[14]

Sɛ awofo nnya ntumi nte nkokoaa nsɛm a wɔka no ase mpo a, sɛ awofo yɛ wɔn ade wɔ bere a ɛsɛ mu wɔ nsɛm a wɔka no ho a, ɛma wotumi sua kasa ntɛmntɛm.[15] Nhwehwɛmufo a wodii kan suaa ɛnanom nneyɛe wɔ nkokoaa a wɔadi asram 8 ho na akyiri yi wɔsɔɔ nkokoaa no nsɛmfua hwɛe bere a na wɔadi asram 15 no sii eyi so dua. Nkɔso a edi kan a ɛho hia a nkokoaa nya ne sɛ wobehu sɛ wobetumi anya wɔn awofo so nkɛntɛnso denam nsɛm a wɔka (nkitahodi a wɔhyɛ da nya nkɔso) so.[16] Awofo betumi ahyɛ eyi ho nkuran denam wɔn nkokoaa a wɔde wɔn ho bɛhyɛ nsɛmmɔnedi mu no so. Eyi nso boa ma kasa nyin bio, efisɛ afei nkokoaa taa dan kɔ wɔn awofo nkyɛn kɛse.[15]

Nhwehwɛmu ahorow a atwam no ada no adi sɛ wɔhyɛ akokoaa no kasa ho nkuran bere a sɛ nhwɛso no, awofo serew kyerɛ akokoaa no kwan anaasɛ wɔde wɔn nsa ka akokoaa no bere biara a akokoaa no bɛhwɛ wɔn na ɔka nsɛmmɔne no. Ɛboa nso sɛ awofo bua nea wosusuw sɛ wɔn ba no reka no (sɛ nhwɛso no, wɔde bɔɔl ma anaasɛ wɔma mmuae bere a akokoaa no hwɛ bɔɔl no na ɔrebɔ nkɔmmɔ).[15] Enti nnyigyei a ɛba bere a akokoaa no hwɛ ade bi no ho mmuae (nne a wɔde kyerɛ ade kwan so) ma wonya hokwan sua ade no din. Saa kwan yi so no, nkokoaa nso sua sɛ nnyigyei ne nneɛma wɔ abusuabɔ.[16] Nanso, sɛ awofo yɛ wɔn ade yiye (sɛ nhwɛso no, wɔserew) de bua akokoaa no nsɛm a ɔka no nkutoo a, wobetumi anya kasa mu nkɔso. Mmuae dodow a ɛkɔ soro a enni abusuabɔ biara ne akokoaa no nsɛm no mma wonnya kasa ho nkɔso.[16] Ɛsɛe kasa nkɔso sɛ ɛna bi mmom bɔ mmɔden sɛ ɔbɛdan akokoaa no adwene akɔ biribi foforo so a.[17]

Da

Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2018 mu no yɛɛ nhwehwɛmu ahorow 146 a ɛfa nkokoaa nna suban ho mu nhwehwɛmu na ɛbobɔɔ nneɛma pii a ɛkyerɛ sɛ ɛwɔ nkɛntɛnso wɔ bere tenten a wɔde da ne dodow a wɔsɔre anadwo no so. Sɛ nhwɛso no, awia dwumadi ahorow a ɛkanyan obi, akenkan den ansa na wada, bere a wada ntɛm, nna ho nhyehyɛe a wɔyɛ, ne television ne nsɛm ho amanneɛbɔfo a wɔkwati ansa na wɔada no ne bere tenten a wɔde da ne anadwo a wɔsɔre kakraa bi no wɔ abusuabɔ.[18]: S. 24

Bio nso, awofo a wɔde wɔn ho hyɛ mu denneennen wɔ nna mu no ne bere tiaa a wɔde da, nna a ɛba brɛoo ne anadwo a wɔtaa nyan wɔ nhwehwɛmu ahorow a wɔayɛ mu nhwehwɛmu no mu no wɔ abusuabɔ. Wɔte ase sɛ awofo a wɔde wɔn ho hyɛ mu denneennen no bi ne awofo a wɔwɔ hɔ, wɔn a wɔde wɔn ho hyɛ mu, anaasɛ wɔma wɔn nufu bere a wɔrekɔda, ne afei nso akokoaa no a wɔbɛsoa no akɔda na afei wɔde akokoaa no ato fam. Awofo a wɔde wɔn ho hyɛ mu denneennen no nya nkokoaa nna so nkɛntɛnso bɔne efisɛ akokoaa no ntumi nnya tumi a ɛbɛma ne ho adwo no. Ɔkwan foforo so no, awofo a wɔde wɔn ho hyɛ mu kakraa bi bere a wɔreda no ma akokoaa no nya kwan sua sɛnea ɔma ne ho dwo ne sɛnea ɔhyɛ ne ho so.[18]: S. 24

Wɔ afe 2020 mu no, Finland nhwehwɛmu bi de sii hɔ (sɛnea nhwehwɛmu kannifo no kyerɛ no) nea edi kan a ɛkyerɛ nkokoaa nna pa a egyina nsɛm kɛse bi so (nkokoaa bɛyɛ 5,700).[19][20] Ɛkame ayɛ sɛ awofo a wɔde wɔn ho hyɛɛ mu a wɔwɔ nkokoaa a wɔadi asram awotwe no mu 40% kae sɛ wɔn nna ho haw wɔn. Nokwarem no, na nna ho haw abu so; nanso, mmofra da ntɛmntɛm, wɔntaa nsɔre anadwo na wɔnna anadwo pii bere a wonyin no. Bere koro no ara mu no, bere a wɔde da nyinaa so tew.

Nhwehwɛmu no nso tumi kyerɛɛ gyinapɛn ahorow a wɔde gyina so ma nna a ɛfata (hwɛ pon no). Mmofra a wɔda a ennu sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ no taa benya mfaso afi nneɛma a wɔde boa mu, a akwan dodow bi a wɔbɛfa so ayɛ ho (nkɔmmɔbɔ a wɔne mmofra oduruyɛfo bɛbɔ ho nkɔmmɔ anaasɛ wɔbɛhwɛ, sɛ nhwɛso no, asɛm a ɛfa nna ho ntetee ho).[15]

Ɛnanom nkate

Ɛnanom nkate di dwuma titiriw wɔ abusuabɔ a ɛda wɔne akokoaa no ntam ne nkate mu nkɔso pa mu. Eyi kyerɛ sɛ wɔbɛhwɛ akokoaa no suban a ɔda no adi no yiye, na ɔrenkyerɛ akokoaa no nsɛm ase wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so esiane n’ankasa nkate nti, ɔyɛ n’ade ntɛm ara wɔ tebea no ho na wanya mmuae a ɛfata nsɛm a ɛfa ho ne ahiade ahorow a wɔada no adi no. Wɔnam tema ne mmuae a ɛfata ne mmuae a wɔde ma ntɛm so hyɛ abusuabɔ a ahobammɔ wom ho nkuran.[21][22][12] Sɛnea wɔn ahiade atitiriw te no, nkokoaa da suban a wɔde awo wɔn adi a ɛne sɛ wɔbɛhwehwɛ sɛ wɔbɛn ɛna no – anaasɛ wɔbɛn ɔhwɛfo titiriw foforo – na wɔnam saayɛ so ama wɔanya abusuabɔ. Sɛ nkokoaa tetew wɔn ho fi ɛna no ho a, wɔde osu ne nipadua a wɔde keka wɔn ho no yɛ ɔsɔretia.

Foforɔ

Nkokoaa a wɔhyɛ no ma wɔn ho dwo wɔn. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2013 mu kyerɛe sɛ nkokoaa a wɔde wɔn gu akokoaa mu no taa su na wɔbɔ wɔn nan na wɔn koma bɔ kɛse (enti na nkokoaa no yɛɛ basaa), bere a wɔn a ɛna no faa wɔn na ɔsoa wɔn bere a wɔrekyinkyin no ho dwoe kɛse. Nkɛntɛnso a efi nsa a wɔde kura mu a onhinhim mu ba no yɛ ntamgyinafo wɔ nea wɔde di akɔneaba ne nea wɔde gu fam no ntam.[23] Na wɔada no adi dedaw wɔ nhwehwɛmu bi a wɔyɛe a wɔanhyɛ da wɔ 1986 mu no mu sɛ nea wɔde soa (sɛ nhwɛso no, wɔ akokoaa a wɔde kyekyere wɔn ho mu) no ma nkokoaa ani gye ho kɛse na ɛma wonsu pii.[24]

Wɔ nkokoaa aduan ho no, nkokoaa akwahosan ahyehyɛde atitiriw nyinaa kamfo kyerɛ sɛ wɔmfa nufu mma.[7]

Wimhyɛn akwantu

Wimhyɛn adwumayɛkuw pii pow sɛ nkokoaa a wonnii nnafua 7 nyinaa bɛforo (wɔ ɔman no mu wimhyɛn mu) anaasɛ nnafua 14 wɔ amanaman ntam wimhyɛn mu. Asiana Airlines ma nkokoaa kwan ma wɔforo amanaman ntam wimhyɛn bere a wɔadi nnafua 7. Garuda Indonesia mma nkokoaa a wonnii nnafua 14 nyinaa kwan sɛ wɔbɛforo wimhyɛn biara.

Delta Air Lines ma nkokoaa kwan ma wotu kwan bere a wonnii nnafua 7 bere a wɔde krataa a ɛkyerɛ sɛ oduruyɛfo akwantu ho kwan kyerɛ no. Skywest remma akokoaa a onnii nnafua 8 nkɔ hyɛn no mu.[25]

Suban[sesa]

Nkate mu nkɔso

Attachment theory yɛ adannandi ne ethological nsusuwii titiriw a akokoaa anaa abofra no hwehwɛ sɛ ɔbɛn attachment figure pɔtee bi wɔ tebea horow a ɛyɛ hu anaa ahokyere mu sɛnea ɛbɛyɛ a obenya nkwa. Wobu nkitahodi ahorow a ɛbata ho no sɛ ɛyɛ akokoaa/abofra no tumi a ɔde bɛhyehyɛ abusuabɔ na wayɛ adwuma wɔ asetra nyinaa mu no fapem. Attachment ne ɔdɔ anaa ɔdɔ nyɛ ade koro ɛwom sɛ wɔtaa bom de. Attachment ne attachment suban taa ba wɔ asram 6 kosi mfe 3 ntam. Nkokoaa bata mpanyimfo a wɔyɛ nkate na wɔyɛ ade wɔ wɔne akokoaa no asetra mu nkitahodi mu, na wɔkɔ so yɛ wɔn a wɔhwɛ wɔn bere nyinaa bere tenten no ho. Awofo mmuae ma wonya nsusuwii ahorow a wɔde bata ho, a ɛno nso de ‘adwumayɛ nhwɛso ahorow a ɛwɔ mu’ a ɛbɛkyerɛ onipa no nkate, nsusuwii, ne akwanhwɛ ahorow kwan wɔ abusuabɔ a ɛbɛba akyiri yi mu no ba.[28] Attachment ‘styles’ dodow bi wɔ hɔ a ɛne ‘secure’, ‘anxious-ambivalent’, ‘anxious-avoidant’, (ne nyinaa yɛ ‘nhyehyɛe’) ne ‘anyɛ nhyehyɛe’, a ebinom yɛ ɔhaw kɛse sen afoforo. Abata a wonni anaasɛ tumi a wɔde bata obi ho a asɛe kɛse no betumi ayɛ ɔhaw ahorow a emu yɛ den.[29]

Nkokoaa nya abusuabɔ soronko ne wɔn maamenom, wɔn agyanom, wɔn nuanom, ne wɔn a wɔhwɛ wɔn a wɔnyɛ abusua mu.[30] Wɔ dyadic attachment abusuabɔ no akyi no, triadic abusuabɔ no su pa nso (ɛna – agya – akokoaa) ho hia ma nkokoaa adwenemyare nkɔso.[31][32]

Nnyigyei ahorow ho mmuae

Nkokoaa yɛ wɔn ade wɔ awɔ a wɔrebɔ gyegyeegye, mpanyimfo nne a ɛyɛ abufuw, ogya nnyigyei a ɛyɛ krak, aprannaa, ne nkokoaa afoforo su no ho. Wɔn koma bɔ so tew, wɔn ani tu, wɔdan wɔn ho kɔ akasafo anaa ɔwofo no so kɛse, na eyinom nyinaa kyerɛ sɛ na wɔde wɔn adwene asi so kɛse. Wogye di sɛ eyi yɛ ade a adannandi yɛe wɔ asiane ho. Wɔma nkokoaa tumi hu nnyigyei ahorow no pɛpɛɛpɛ wɔ wɔn afe a edi kan no mu.[33]

Akwahosan ho nsɛm[sesa]

Nyarewa

Akokoaa no reyɛ nsakrae pii wɔ nkwa a ɛwɔ awotwaa akyi no mu, na ne nipadua mu nhyehyɛe ahorow te sɛ nipadua no mu tumi a ɛko tia nyarewa no nnyaa nkɔso koraa. Nyarewa a ebetumi ahaw adwene wɔ awo bere mu no bi ne:

Akokoaa a wɔawo wɔn foforo mu akisikuru

Nkokoaa ɔhome mu haw ho yare

Akokoaa a wɔawo wɔn foforo a wɔfrɛ wɔn lupus erythematosus

Akokoaa a wɔawo wɔn foforo ani a ɛyɛ mmerɛw

Tetanus a wɔawo no foforo

Nkokoaa a wɔawo wɔn foforo a wɔyare ɔyare mmoawa

Akokoaa a wɔawo wɔn foforo dwensɔtwaa a ɛsiw kwan

Akokoaa a wɔawo no foforo a ɛyɛ hu a ɛyɛ hu

Asikreyare a ɛba mmofra a wɔawo wɔn foforo mu

Nkokoaa a wɔawo wɔn foforo alloimmune thrombocytopenia

Akokoaa a wɔawo wɔn foforo a wɔfrɛ wɔn herpes simplex

Akokoaa a wɔawo wɔn foforo mu hemochromatosis

Akokoaa a wɔawo wɔn foforo adwene mu yare

Nkokoaa a wɔawo wɔn foforo mmerɛbo mu yare

Akokoaa a wɔawo wɔn foforo mu asikre a ɛba fam

Nnipa a wowuwu

Nkokoaa a wowuwu yɛ akokoaa a owu wɔ n’asetra afe a edi kan mu, a wɔtaa da no adi sɛ nnipa dodow a wowuwu wɔ mmofra 1000 a wɔwo wɔn a wɔte ase biara mu (nkokoaa a wowuwu dodow). Nneɛma atitiriw a ɛde nkokoaa wuwu ba ne nsu a ɛtɔ wɔn, ɔyare mmoawa, awosu mu nkwaadɔm a ɛnteɛ ne SIDS.[34]

Wogye saa ɔyaredɔm ho sɛnkyerɛnne yi tom sɛ ɛyɛ ade a ɛho hia yiye a ɛkyerɛ sɛnea akwahosan ho nhyehyɛe dodow te wɔ ɔman bi mu efisɛ ɛne nkokoaa, mmofra, ne mmea a wɔyem akwahosan tebea ne ayaresa a wobenya, asetra ne sikasɛm tebea, ne ɔmanfo akwahosan wɔ abusuabɔ tẽẽ nneyɛe.[35][36]

Abusuabɔ pa da ɔman ahonyade ne akwahosan pa ntam. Wiase aman a wɔwɔ sika na wɔanya nkɔso wɔ mfiridwuma mu, a agye din ne Canada, United Kingdom, United States, ne Japan, sɛe wɔn sikasɛm nhyehyɛe a ɛyɛ sika no fa kɛse no ara wɔ akwahosan ho nhyehyɛe no ho. Ne saa nti, wɔn akwahosan ho nhyehyɛe ahorow no yɛ nea ɛkɔ akyiri yiye, na nnuruyɛfo, ayarehwɛfo, ne akwahosan ho abenfo afoforo pii som ɔmanfo no. Enti, nkokoaa a wowuwu no sua. Ɔkwan foforo so no, ɔman te sɛ Mexico a sɛe sika a wɔde yɛ akwahosan ho nhyehyɛe no kakraa bi wɔ ɔkwan a ɛnsɛ so no hu amane wɔ nnipa dodow a wowuwu ho. Eyi te saa efisɛ ɛda adi sɛ nnipa dodow no ara rennya apɔwmuden kɛse.[37] Wɔ U.S. no, nkokoaa a wowuwu no dɔɔso titiriw wɔ akuw nketewa mu. Sɛ nhwɛso no, abibifo mmea a wɔnyɛ Hispanicfo no nkokoaa a wowuwu no dodow yɛ 13.63 wɔ awo a wɔwo wɔn a wɔte ase 1000 biara mu bere a wɔ mmea aborɔfo a wɔnyɛ Hispanicfo mu no na ɛba fam kɛse wɔ dodow a ɛyɛ 5.76 wɔ awofo 1000 a wɔwo wɔn a wɔte ase no mu. Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, nkokoaa a wowuwu wɔ U.S. no yɛ 6.8 wɔ mmofra 1000 a wɔwo wɔn a wɔte ase no mu.[39]

Nkokoaayɛ[sesa]

Nkokoaayɛ yɛ bere titiriw wɔ nipasu nkɔso mu bere a wɔde mpanyimfo nipasu fapem to hɔ no.[40] Nea ɛne eyi bɔ abira no, wɔde toddler di dwuma de kyerɛ akokoaa a wanya ahofadi kakra, wɔ akwantu mu, ne aduan a ɔde ma mu.[41]