Jump to content

Ahwenepɔn

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu
nosebleed
symptom, symptom or sign
subclass ofbleeding, nose symptom Sesa
ICD-9-CM784.7 Sesa
ICPC 2 IDR06 Sesa
NCI Thesaurus IDC26766 Sesa

Ahwenepɔn a wɔfrɛ no epistaxis nso yɛ mogya a efi hwene mu.[1] Wɔ tebea ahorow a emu yɛ den kɛse mu no, mogya betumi afi hwene abien no nyinaa mu aba.[2] Ɛntaa mma sɛ mogya a ɛfi hwen no mu no ba no betumi ayɛ kɛse araa ma mogya mmoroso bɛba.[1]

Nneɛma a ebetumi ama obi anya yare no bi ne sɛ obi de ne nsateaa bɛhyɛ ne hwene mu, nnuru a ɛma mogya so tew, mogya mmoroso, asanom bebrebe, nsanyare a etumi ka obi bere ne bere mu, wim tebea a akyen, ne nnuru a wɔde hyɛ obi mu a wɔfrɛ no corticosteroids.

Ɛwɔ ahorow abien: anim, a ɛtaa ba; ne akyi, a ɛntaa nsi nanso ɛyɛ aniberesɛm kɛse. Mpɛn pii no, mogya a ɛba hwene mu wɔ anim no fi Kiesselbach ntini mu bere a mogya a ɛba akyi no taa fi sphenopalatine ntini anaa Woodruff ntini mu. Nea ɛma wohu sɛ obi anya yareɛ no ne sɛ obi hwɛ nea ɛrekɔ so.[1] Nnipa bɛyɛ ɔha mu nkyem 60 Nnipa bɛyɛ na mogya tu wɔn hwene mu wɔ wɔn asetra mu bere bi.

Nneɛma A Ɛde Ba[sesa]

Mmofra baanu rebɔ akuturuku, na nea ɔwɔ nifa so no mogya retu ne hwene esiane akuturuku a wɔde bɔɔ n’anim nti, wɔ Vecsés, Hungary wɔ November 2006 mu

Nosebleeds can occur due to a variety of reasons. Some of the most [3] common causes include trauma from nose picking Ahum mu yareɛ, nsamanwa a enni sabea, asɔnnuro anaa nneɛma a ɛhaw adwene betumi ama hyew na nkwammoaa a ɛwɔ hwene mu no so atew, na ama nkwammoaa a efi hwene mu ba no ayɛ kɛse.Mogya a efi hwene mu ba no mu dodow no ara yɛ nea etumi sa, na enhia ayaresa. Nanso, sɛ mogya fi w'ani mu ba mpɛn pii anaasɛ ɛmpene ayaresa a wɔyɛ wɔ fie no so a, ebehia sɛ wɔhwehwɛ nea ɛde ba no mu.[4]

Yareɛ ho akwahosan[sesa]

Mogya pii wɔ hwene mu ntini no mu a ɛnyɛ den sɛ ɛbɛpaapae na ama mogya atu. Wɔbɔ amanneɛ sɛ hwene mu mogya tu wɔ nnipa dodow a ɛkɔ soro koduɔha mu nkyem 60 mu a ɛdɔɔso sen biara wɔ wɔn a wonnii mfe du ne boro mfe 50 mu na ɛte sɛ nea ɛba mmarima mu sen mmea.[5] Mogya mmoroso a ɛkɔ soro (sɛ nhwɛso no esiane mogya mmoroso a ɛkɔ soro nti) taa ma bere tenten a epistaxis a ɛba ara kwa no kɔ soro. Nnuru a ɛpam mogya ne mogya a ɛtwe no ho haw betumi ama mogya a ɛretu no akɔ so akyɛ.[6] Epistaxis a ɛba ara kwa no taa ba nkwakoraa ne mmerewa mu efisɛ hwene mu ntini (a ɛwɔ anom) no yɛ kusuu na ɛyɛ teateaa na mogya mmoroso taa yɛ kɛse. Nkwakoraa ne mmerewa nso taa nya mogya tu wɔn hwene mu bere tenten efisɛ wɔn mogya ntini ntumi nsiw mogya a ɛretu no so na entumi nni so.

Hwene mu mogya dodow no ara ba wɔ hwene no anim anim (anim) fa a efi hwene mu ntini no mu. Saa bea yi wɔ mogya ntini pii (Kiesselbach's plexus). Wɔsan frɛ saa beae yi Little mpɔtam. Sɛ mogya fi wusiw no akyi kɔ akyiri a, wɔfrɛ no akyi mogya, na ɛtaa fi mogya a efi Woodruff's plexus, a ɛyɛ mogya a efi ntini mu a ɛwɔ ase meatus no akyi. Mpɛn pii no, mogya a efi akyi no kyɛ na ɛyɛ den sɛ wobedi so. Wobetumi anya mogya a efi nsono nyinaa mu ne mogya a ɛboro so a ɛkɔ ano mu.[5]

Ɛtɔ mmere bi a, mogya a efi mmeae foforo a mogya fi ba no fa wedeɛ no mu na efi ase wɔ wedeɛ mu. Enti ɛyɛ mogya a efi hwene mu nanso ɛnyɛ mogya a efi hwene mu ankasa, kyerɛ sɛ, emfi hwene mu ankasa. Wɔfrɛ mogya a ɛte saa no "pseudoepistaxis" (pseudo + epistaxis). Sekai ahorow bi ne mogya a epue fi ahome kwan no so na ɛkɔso wɔ w'ano, na afei ɛpue fi hɔ.

Siw a wosiw ano[sesa]

Nnipa a wɔn ano mogya nyɛ den no betumi afa akwan bi so abɔ wɔn ho ban afi daakye ano mogya ho, te sɛ sɛ wɔda baabi a nsu wɔ anaa wɔde petroleum jelly gu wɔn hwene mu[4]

Wɔhyɛ ankorankoro a mogya tu wɔn hwene mu daa, titiriw mmofra nkuran sɛ wɔmfa nnuru a wɔde petepete hwene mu a wɔtɔn a wɔmfa nnuru nhyɛ mu nni dwuma na wɔnkwati sɛ wɔbɛbɔ wɔn hwene mu denneennen sɛ akwan a wɔbɛfa so asiw ano.[7]

Ayaresa[sesa]

Wobetumi agyae hwene mu mogya dodow no ara a ɛba anim no denam nhyɛso a wɔde bɛhyɛ obi so tẽẽ so, na ɛboa denam mogya a ɛtwetwe no a ɛma ɛyɛ kɛse no so.[3] Ɛsɛ sɛ wɔn a wɔn hwene mu mogya tu no di kan bɔ mmɔden sɛ wɔbɛbɔ mogya a ɛtɔ biara no na afei wɔde nhyɛso ahyɛ hwene no anim fa a ɛyɛ mmerɛw no so (denam anom ala a wɔbɛbɔ so; ɛnyɛ hwene mu nnompe no so) anyɛ yiye koraa no simma anum ne simma 30.[3] Ɛsɛ sɛ nhyɛso no yɛ den na sɛ wɔdan ti no kɔ n’anim a, ɛboa ma hokwan a ɛwɔ hɔ sɛ obi bɛtɔ akisikuru ne mframa kwan a ɛbɛsiw esiane mogya a ɛbɛtɔ akɔ mframa kwan no mu nti no so tew. Sɛ worebɔ mmɔden sɛ wobɛma w'ano atew wɔ fie a, ɛnsɛ sɛ wugyina w'atifi akyi.[8] Mogya a ɛboro so a obi bɛmene no betumi ama ne yafunu ahaw no na ama wafe. Nnuruo a ɛtwe ntini mu te sɛ oxymetazoline (Afrin) anaa phenylephrine wɔ hɔ bebree wɔ baabiara a wɔtumi de di allergic rhinitis ho dwuma na wobetumi de adi (benign cases of epistaxis nso so).[9] Sɛ nhwɛso no, wobetumi de oxymetazoline kakraa bi apetepete hwene no fa a mogya retu no mu na wɔde nhyɛso tẽẽ adi akyi. Ɛsɛ sɛ wɔn a wɔn hwene mu mogya tu a ɛkyɛ boro simma 30 kɔ ayaresabea.[3]

Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ[sesa]

  1. 1.0 1.1 1.2 Fred F. Ferri (2013-06-19), Ferri's Clinical Advisor 2014 E-Book: 5 Books in 1 (in English), Elsevier Health Sciences, retrieved 2024-06-11
  2. player_list
  3. 3.0 3.1 3.2 3.3 Daniel J. Morgan, Rick Kellerman (2014-03-01), "Epistaxis: Evaluation and Treatment", Primary Care: Clinics in Office Practice, Primary Care ENT, vol. 41, no. 1, pp. 63–73, doi:10.1016/j.pop.2013.10.007, ISSN 0095-4543, retrieved 2024-06-11
  4. 4.0 4.1 player_list
  5. 5.0 5.1 Management of Epistaxis - January 15, 2005 - American Family Physician, 2008-08-29, archived from the original on 2008-08-29, retrieved 2024-06-11
  6. José Faibes Lubianca Neto, Flávio Danni Fuchs, Sandro Rogério Facco, Miguel Gus, Leonardo Fasolo, Rafael Mafessoni, Ana Luiza Gleissner (1999-07), "Is Epistaxis Evidence of End‐Organ Damage in Patients With Hypertension?", The Laryngoscope (in English), vol. 109, no. 7, pp. 1111–1115, doi:10.1097/00005537-199907000-00019, ISSN 0023-852X, retrieved 2024-06-11 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  7. Taking control of nosebleeds (in English), retrieved 2024-06-11
  8. Management of Epistaxis - January 15, 2005 - American Family Physician, 2008-08-29, archived from the original on 2008-08-29, retrieved 2024-06-11
  9. J. L. Guarisco, H. D. Graham (1989-07), "Epistaxis in children: causes, diagnosis, and treatment", Ear, Nose, & Throat Journal, vol. 68, no. 7, pp. 522, 528–530, 532 passim, ISSN 0145-5613, PMID 2676467, retrieved 2024-06-11 {{citation}}: Check date values in: |date= (help)