Acacus Mmepɔw so

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Akakuo Mmepɔ anaa Tadrart Akakus ( Arabic / ALA-LC : Tadrārt Akākūs ) yɛ mmepɔw bi a ɛwɔ Ghat Mantam sare so wɔ Libya atɔe fam, Sahara fa bi . Wɔwɔ Ghat kurow a ɛwɔ Libya, no apuei fam, na efi Algeria hye so kɔ atifi fam, bɛyɛ 100 kilometres (62 mi) . Mpɔtam hɔ wɔ abotan so adwinni ahorow a ɛdɔɔso titiriw a edii abakɔsɛm anim .

Abakɔsɛm[sesa]

Etymology ho adesua[sesa]

Tadrart yɛ ɔbea kwan a wɔfa so yɛ "bepɔw" wɔ Berber kasa ahorow mu (ɔbarima: adrar ).

Wonim mpɔtam hɔ sɛ ɛwɔ abotan so adwinni na wɔkyerɛw too hɔ sɛ UNESCO Wiase Agyapade wɔ 1985 mu esiane hia a mfonini ne adwini ahorow yi ho hia nti. Mfonini ahorow no yɛ 12,000 A.Y.B., kosi afe 100 CE na ɛda amammerɛ ne abɔde mu nsakrae a aba wɔ mpɔtam hɔ adi.

Mmoa te sɛ akraman, asono, akɔre ne yoma ho mfonini ne mfonini ahorow wɔ hɔ, nanso nnipa ne apɔnkɔ nso ho mfonini wɔ hɔ . Wɔyɛ nnipa ho mfonini wɔ da biara da asetra mu tebea horow mu, sɛ nhwɛso no, bere a wɔreyɛ nnwom na wɔresaw no.

Nneɛma a wɔsɛe no ne ɔsɛe fi 1969[sesa]

Wɔ Muammar Gaddafi ’s nnisoɔ mu firi afe 1969 kɔsi afe 2011 no, wɔbuu wɔn ani guu Department of Antiquities so kɛseɛ. Efi afe 2005 no, petrol a wɔde asie asase ase a wɔhwehwɛ no de abotan so adwinni no ankasa ato asiane mu. Wɔde asasewosow hama di dwuma de asorɔkye a ɛyɛ hu kɔ ase kɔhwehwɛ mmeae a ngo a ɛwɔ hɔ, na ɛwɔ nkɛntɛnso a ɛda adi wɔ abotan a ɛbɛn hɔ so, a nea ɛwɔ Tadrart Acacus abotan ho adwinni no ka ho.

Tete nneɛma a wɔfow no duu ɔhaw bi mu. Wɔ mmuaema mu no UNESCO kae sɛ wɔnyɛ ɔsatu kɛse bi a wɔde bɛma nkurɔfo ate ase, na wɔama nkurɔfo ahu Libya fam tutu ne amammerɛ agyapade no kɛse na wɔabɔ Libyafo kɔkɔ sɛ wɔn agyapade no "refow nneɛma a akorɔmfo refow na wɔn a wɔreyɛ no resɛe no."

Asase ho nsɛm[sesa]

Tadrart Acacus no wɔ nsase a ɛsono emu biara, efi nkoko a ɛsono ne kɔla so kosi abrannaa, abon, abotan a atew ne ho ne wadis (nkoko) a emu dɔ so. Nneɛma atitiriw a ɛyɛ nwonwa ne Afzejare ne Tin Khlega abrannaa. Ɛwom sɛ saa beae yi yɛ mmeae a ɛhɔ yɛ kusuu sen biara wɔ Sahara no mu biako de, nanso afifide te sɛ Calotropis procera a wɔde yɛ nnuru wɔ hɔ, na nsuten ne abura dodow bi wɔ mmepɔw no so.

Akenkan a ɛkɔ akyiri[sesa]

  • Di Lernia, Savino ne Zampetti, Daniela (wɔn a wɔkyerɛwee) (2008) La Memoria dell’Arte. Le pitture rupestri dell’Acacus tra passato e daakye, Florence, All’Insegna dell Giglio, na wɔde wɔn ho hyɛ mu;
  • Minozzi S., Manzi G., Ricci F., di Lernia S., ne Borgognini Tarli SM (2003) "Nse a wɔde di dwuma a ɛnyɛ aduannuru wɔ abakɔsɛm anim: Nhwɛso a efi Holocene Mfiase wɔ Central Sahara (Uan Muhuggiag, Tadrart Acacus, Libya)" Amerikani Nsɛmma nhoma a ɛfa nipadua mu nnipa ho 120: pp. 225–232 na ɛwɔ hɔ;
  • Mattingly, D. (2000) "Mfeɛ mpem dumienu a nnipa de yɛɛ nsakraeɛ wɔ Fezzan (Libya Sahara)" wɔ G. Barker, Graeme ne Gilbertson, D. D. (eds) The Archaeology of Drylands: Living at the Margin London, Routledge, pp. 160–79 na ɛwɔ hɔ;
  • Cremaschi, Mauro ne Di Lernia, Savino (1999) "Holocene Wim Tebea Nsakrae ne Amammerɛ mu Nkɔso wɔ Libya Sahara" African Archaeological Review 16(4): pp. 211–238 na ɛwɔ hɔ;
  • Cremaschi, Mauro, ne ne mfɛfo; Di Lernia, Savino, ne ne mfɛfo; ne Garcea, Elena A. A. (1998) "Nhumu bi a ɛfa Aterian ho wɔ Libya Sahara: Mmerebu, Nneɛma a Atwa Yɛn Ho Ahyia, ne Fam Atutuw Ho Nhwehwɛmu" African Archaeological Review 15(4): pp. 261–286 na ɛwɔ hɔ;
  • Cremaschi, Mauro ne Di Lernia, Savino (eds., 1998) Wadi Teshuinat: Tete nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ne Abakɔsɛm a edii kan bae wɔ Fezzan Kesee Fam Atɔe (Libya Sahara) Florence, All’Insegna del Giglio;
  • Wasylikowa, K. (1992) "Holocene afifideɛ a ɛwɔ Tadrart Acacus mpɔtam, SW Libya, a egyina afifideɛ macrofossils a ɛfiri Uan Muhuggiag ne Ti-n-Torha Two Caves fam tutu mmeaeɛ so" Origini 16: pp. 125–159 na ɛwɔ hɔ;
  • Mori, F., (1960) Arte Preistorika del Sahara Libico Rome, De Luca, ne nea ɛwɔ hɔ nnɛ no yɛ nea wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛyɛ nwonwa so;
  • Mori, F., (1965) Tadrart Acacus, Turin, Einaudi, ne wɔn a wɔka wɔn ho no;
  • Mercuri AM (2008) Afifideɛ a wɔde di dwuma ne mmusuakuo ho adanseɛ a ɛfiri Wadi Teshuinat mpɔtam (Tadrart Acacus, Libya Sahara). Fam tutu Nyansahu Ho Nsɛmma Nhoma 35: 1619-1642;
  • Mercuri AM (2008) Nnipa nkɛntɛnsoɔ, afifideɛ asase nkɔsoɔ ne wim tebea ho nsusuiɛ a ɛfiri tetefoɔ afifideɛ ho kyerɛwtohɔ a ɛwɔ Wadi Teshuinat mpɔtam (Libya Sahara). Nsɛmma nhoma a ɛfa nneɛma a atwa yɛn ho ahyia a ɛyɛ kusuu ho 72: 1950-1967.