Abu Mena

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Nnansa yi kuayɛ ho mmɔdenbɔ wɔ mpɔtam hɔ ama nsu a ɛwɔ hɔ no akɔ soro kɛse, na ama beae no adan dodow bi abubu anaasɛ anyɛ nea entumi nnyina. Wɔde beae no kaa Wiase Agyapade a Ɛwɔ Asiane Mu ho wɔ afe 2001 mu. Wɔhyɛɛ atumfoɔ ma wɔde anhwea guu adan a wɔn ase reyɛ atɔre kɛse wɔ beae hɔ no ase.

Abakɔsɛm[sesa]

Wokum Menas a ofi Alexandria wɔ afeha a ɛto so 3 awiei anaa 4 mfiase (hwɛ Mfitiase Kristosom ).[1] Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so Afeha a ɛto so 5 ne akyiri yi kyerɛwtohɔ ahorow de n’asie ne n’asɔre a wɔde sii hɔ akyiri yi no ho nkyerɛase ahorow a ɛsono emu biara kakra ma. Nneɛma a ɛho hia ne sɛ wɔfaa ne funu fii Alexandria wɔ yoma bi so, na wɔde no kɔɔ sare so wɔ Ɔtare Mareotis akyi . Eduu bere bi no, yoma no ampene so sɛ ɔbɛkɔ so anantew, ɛmfa ho mmɔden biara a wɔbɔe sɛ wɔbɛkanyan no no. Wobuu eyi sɛ ɔsoro apɛde ho sɛnkyerɛnne, na amu no asomfo siee no wɔ saa beae no.

Fam tutu a wotutuu fam[sesa]

Wodii kan tutuu beae no fi 1905 kosi 1907. Saa mmɔdenbɔ ahorow yi ma wohuu basilica asɔredan kɛse bi, asɔredan bi a ɛbɛn hɔ a ebia na ɔhotefo no amu wɔ hɔ, ne Romafo aguaree ahorow .[2]

Akyiri yi, bere tenten a DAI no tutuu fam no baa awiei wɔ 1998 mu. Nnansa yi ara a wotutuu fam no huu ɔdan kɛse bi a akwantufo ahiafo da mu, a na mmarima ne mmea ne mmofra ntaban a ɛsono emu biara wom. Ɛbɛyɛ sɛ na ɔdan kɛse bi a ɛwɔ asɔredan kɛse no anafo fam yɛ hegoumenos anaa asɔfo panyin no atrae . Nneɛma a wotutu kyerɛ sɛ ebia mfiase no na xenodocheion kɛse, beae a wogye akwantufo no yɛ amusiei . Ɛte sɛ nea asubɔ dan bi, a ɛbɛn faako a na mfitiase asɔredan no wɔ no, anyɛ yiye koraa no, faa nkɔso ahorow abiɛsa mu. Wohuu nsa tintim mfiri bi a ɛyɛ den nso, a asase ase nneɛma a wɔde sie ka ho, a wɔyɛe wɔ afeha a ɛto so 6 ne 7 mu.[3]

Threats[sesa]

Wɔde beae a Abu Mena wɔ no kaa UNESCO Wiase Agyapade a Ɛwɔ Asiane mu din ho wɔ afe 2001 mu esiane asiane a ɛwɔ hɔ sɛ mpɔtam hɔ nsu a ɛrekɔ soro no nti. Nsu a ɛkɔ soro yi fi kuayɛ mu nkɔso nhyehyɛe ahorow a wɔde asi wɔn ani so sɛ wɔbɛsan agye asase no. Dɔte dɔte a ɛyɛ den a atwa beae no ho ahyia no betumi aboa adan bere a ɛyow no. Nanso, sɛ ɛyɛ nsu a, ɛnyɛ nea entumi nnyina na ama abura ne adan afoforo a ɛfa tete kurow no ho abubu. Bere a asase no bubu no, ntokuru akɛse sisi kata adan a ɛwɔ so no so.

Fa to hɔ[sesa]

Egypt aban no de nhyehyɛe ahorow a egye ntɛmpɛ adi dwuma na nokwarem no, wɔadi ɔhaw a ɛwɔ nsu a ɛwɔ hɔ no ho dwuma, nanso mprempren aban no nni nhyehyɛe a edi mũ a wɔde bedi dwuma anaa biribiara a ɛfa ho. Esiane sɛ UNESCO hwehwɛ sɛ wɔyɛ nhyehyɛe a wɔde hwɛ amammerɛ ne abɔde mu mmeae nyinaa so nti, wɔde nyansahyɛ ahorow pii ama. Ɔkwan a wotumi de ho to so sen biara ne sɛ wɔde aduru a ɛyɛ nyansa na ɛtra hɔ daa bedi dwuma. Wɔayɛ no sɛnea ɛbɛyɛ a wobedi nsɛm a ɛfa mframa, ahoɔden, ne nsu a ɛwɔ beae hɔ ho dwuma. Saa nhyehyɛe yi hwehwɛ sɛ wosi smart membrane a ɛte sɛ dome, a ɛbɛma beae no anya mframa a ɛfata (sɛnea wɔhwehwɛ wɔ wiase agyapade beae biara ho no). Na smart-membrane dome no nso bɛma ahoɔden a ɛtumi gyina ne ho so denam owia nkwammoaa a ɛwɔ dome no akyi fa no so. Anka wɔbɛyɛ aduru no nso sɛnea ɛbɛyɛ a wobenya afiri a wɔde yi mframa no mu nwini denam nsu a wobeyi afi mu no so sɛnea ɛbɛyɛ a wobetumi akora beae no so yiye.

Ntotoho[sesa]

  1. Room, Adrian (2008). African placenames : origins and meanings of the names for natural features, towns, cities, provinces, and counties. Internet Archive. Jefferson, N.C. : McFarland & Co. ISBN 978-0-7864-3546-3.
  2. Wilber, Donald N. (1940). "The Coptic Frescoes of Saint Menas at Medinet Habu". The Art Bulletin. College Art Association. 22 (2): 86–103. doi:10.2307/3046689. JSTOR 3046689.
  3. Bagnall, Roger S. (2001). "Archaeological Work on Hellenistic and Roman Egypt, 1995–2000". American Journal of Archaeology. Archaeological Institute of America. 105 (2): 227–243. doi:10.2307/507272. JSTOR 507272. S2CID 194049544.