Abannennen a ɛwɔ Panama Caribbean Afa: Portobelo-San Lorenzo

Ɛfi Wikipedia

Abannennen a ɛwɔ Panama Caribbean Afa: Portobelo - San Lorenzo yɛ asraafo adan, a Spain Ahemman no sii wɔ afeha a ɛto so 17 ne 18 mu wɔ Caribbean mpoano wɔ Colon Mantam mu wɔ Panama. Amamfo no wɔ Colon mantam no mpoano. Esiane sɛ ɛho hia wɔ amammerɛ mu nti, UNESCO akyerɛw mmeae no wɔ 1980 mu sɛ Wiase Agapade Beae wɔ Ahwehwɛde (i) ne (iv) ase, a nkyerɛkyerɛmu no ka ho sɛ, “Afeha a ɛto so 17 ne 18 asraafo adansi ho nhwɛso a ɛyɛ nwonwa, Panamafo yi.” abankɛse a ɛwɔ Caribbean mpoano no yɛ ahobammɔ nhyehyɛe a Spain Ahemman no sii de bɔɔ Atlantic po so aguadi ho ban no fa."

Beaeɛ[sesa]

Portobelo ne San Lorenzo abannennen no wɔ bɛyɛ 80 kilometres (50 mi) fi wɔn ho wɔn ho ntam wɔ Panama Atlantic mpoano. Portobelo asraafo adan no maa ahobammɔ kataa Panama hyɛn gyinabea no fa a ɛwɔ Caribbean no so bere a abannennen a ɛwɔ San Lorenzo no bɔɔ Asubɔnten Chagres a ɛwɔ n’ano no ho ban no. Wɔkyekyee hyɛn gyinabea no sɛ Caribbean hyɛn gyinabea foforo a wɔde besi nea ɛwɔ Nombre de Dios no ananmu a wɔde bɛfa Panama Isthmus so . Na atirimpɔw titiriw ne sɛ wɔbɛkwati asase so kwan a ɛka no wɔ osutɔ asram no mu no. Ná Chagres Asubɔnten-Cruces kwan a wɔfa so kɔ hɔ no yɛ nsu kwan ne asase so kwan a wɔaka abom a wɔkyekyee sɛ ɔkwan foforo a wɔfa so kɔ Portobelo a ɛfa Camino Real ne Panama City . . Abannennen a ɛwɔ Panama Caribbean Afa: Portobello – San Lorenzo na Spain Ahemman no huu.

Akyi asɛm[sesa]

Wɔ afe 1502 mu no, ahum a ano yɛ den bi kyeree Christopher Columbus wɔ po mu, na wɔhyɛɛ no ma osii fam wɔ akuraa bi a ɛwɔ Panama Supɔw so ase. Sɛnea anansesɛm kyerɛ no, ɔtoo din Puerto Bello (Poro Hyɛn Gyinabea Fɛfɛ). [3] [4] Wɔ afe 1586 mu no, Bautista Antonelli siesiee nhyehyɛe maa abannennen no mu nea edi kan a ɛbɛma wɔatumi akɔ Portobelo Po ne Chagres Asubɔnten no ano, na osii saa ara wɔ 1590 mfe no mu. Nanso, wɔde San Felipe de Portobelo kurow no sii hɔ wɔ March 20, 1597. Wɔ mfehaha pii mu no, Portobelo nyaa nkɔso bɛyɛɛ Spainfo adwumayɛbea a ɛyɛ anifere wɔ Wiase Foforo no mu efisɛ na ɛne ɔkwan bi a wɔde abo ayɛ a ɛkɔ Panama kurow no mu wɔ abusuabɔ yiye no. [5] Nea na ɛho hia sɛ hyɛn gyinabea no yɛ beae titiriw a wɔde nneɛma kɔ amannɔne ma Spainfo Nkonimdifo no ne sɛ wɔbɛboaboa sika kɔkɔɔ ne dwetɛ a wɔafow afi Incafo atuo mu no ano bere tiaa bi. Wɔde ademude a wɔafow no wɔ mfurum akwantufo mu fii Pacific fa a ɛwɔ Panama Isthmus no kɔɔ Portobelo wɔ Caribbean fa, ansa na awiei koraa no wɔde rekɔma Spain hene. [3]

Abakɔsɛm[sesa]

Bere a akuraa no ho hia kɛse no, wodii ahobammɔ ho haw ahorow ho dwuma denam asraafo abannennen a wosisii fi 1600 kosii abannennen a etwa to a wɔyɛe wɔ Santiago ne Fernando wɔ po no ano wɔ 1753 mu no so. Sɛ wɔka ne nyinaa bom a, wosii abannennen ahorow 10 wɔ nkoko a ɛwɔ Portobelo hyɛn gyinabea akyi no so, na ɛmaa ɛbɛyɛɛ "Spain mpoano sohwɛbea a wɔabɔ ho ban kɛse sen biara wɔ Amerika". [5] [6] Wɔtow hyɛɛ abannennen no pii so na wobubui ma ɛbɛyɛɛ amamfõ akuwakuw; abannennen a wosii wɔ 1753 mu nkutoo na ɛda so ara wɔ tebea pa mu, bere a Admiral Vernon twaa Portobello ho hyiae wɔ ɔko a etwa to no mu no. [6] Ansa na ɛno reba no, Sir Francis Drake antumi antow ahyɛ abankɛse no so bere a atiridii kum no na wosiee no wɔ po no ano no. Nanso na wahyew Nombre De Dios wɔ 1596 mu. Ne din da n’adaka a kɔbere wom a wɔasie wɔ po mu no so. Wɔ 1597 mu, wɔ Drake asɛm no akyi no, Spain Ahemman no sii gyinae sɛ wɔbɛhyɛ hyɛn gyinabea no den bere a wɔde sikakorabea no kɔɔ Portobelo no. Wɔdii kan sii Fort San Felipe wɔ hyɛn gyinabea no abrannaa so na wɔde ahyɛnsodeɛ 35 na ɛbɔɔ ho ban. Wosii Fort San Jeronimo wɔ apuei fam, na wosii Fort Santiago de la Gloria, wɔ po no ano atɔe fam. Wɔde akorade abo afasu a ɛyɛ den te sɛ granite na esii abankɛse yi. [4] Wɔ afe 1668 mu no, Welsh Buccaneer Sir Henry Morgan tow hyɛɛ Portobelo so, na ɔde antweri a ɛtrɛw a ɛbɛma mmarima 3 akɔ wɔn anim akɔforo abannennen no afasu. Ɔsram biako na adwowtwafo no faa kurow no, nanso wɔammɔ amanneɛ sɛ wɔsɛee adan a wɔde bɔ wɔn ho ban no kɛse. Wɔ 1688 mu no, Engiresini Po so Adwowtwafo Bartholomew Sharp ne Franseni po so hyɛn mu dwumayɛni La Sound tow hyɛɛ abannennen no so na wɔsɛee nneɛma ahorow. Ntuo a ɛbaa wɔ 1744 mu no maa abankɛseɛ no antumi annye nanso amanneɛbɔ dan no sɛee kɛseɛ. [5]

Dan nhyehyɛeɛ[sesa]

Portobelo Po no wɔ abannennen pii, a ɛyɛ Europafoɔ adwini a ɛfa asraafoɔ adansiɛ ho, a wɔsii wɔ atubrafoɔ berɛ mu (1596–99). Ná adan a wosisii wɔ mfe a edi kan no mu no yɛ mfinimfini mmere mu kwan so (Antonelli Spaniafo mfonini ahorow). Nanso, wɔ afeha a ɛtɔ so dunwɔtwe mu no, wɔkyekyeree adan no denam neo-classical features (a Salas ne Hernandez (1753–60)) a wɔsan yɛɛ no foforo so, sɛnea wohu wɔ Santiago Fort, San Jeronimo Fort ne San Fernando Fort, ne San Lorenzo Fort. Amanneɛbɔ-dan a wɔsɛee no wɔ afe 1744 mu no, wɔasan asi na mprempren wɔde di dwuma sɛ tete nneɛma akorae. Atuo a wɔde nsɔe guu mu wɔ ntua ahorow mu sɛnea ɛbɛyɛ a wɔremfa nni dwuma daakye no reyɛ nwunu a nnua nteaseɛnam no aporɔw na wɔayi afi hɔ. Nanso, abankɛse no wɔ tebea a wɔakora so yiye mu. [8]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]