Ɔwɛnfoɔ

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Ɔwenfoɔ(About this soundpronounciation of "ɔwɛnfoɔ" ) yɛ obi a bɔ wo ho nan firi nsemon ni a obi pɛsɛ nka ɔde yɛ wo ho.Ɔwenfo ho mfasoɔ de ma nipa anaa nipa ekuo bi, nnoɔma anaa dwumakuo bi ,anaa sɛ nnoɔma bi ɛtwa yɛn ho ahyia ne sɛ enɔ yɛn ho nan afii akwanhyia ho. Tyɛ de asem wei gyina hɔ ma adeɛ bi a ɛbɔ nipa ho ban firii abɔneɛ nsem ho.

Women's Army Corps (1941–1945) associated national security with avoiding conversations about war work.

Nea asem no firii baeɛ.[sesa]

Asem wenfoɔ no Ɔnya firii Latin kasa mu a asekyerɛ ne sɛ wo gye.[1] Ɔni afiri asan bi mu na ɛwura pɔtɔ kasa no mu wɔ afe du nsia [1]ntɛm.

Na bɔseɛ.[sesa]

Nea ɛgyina hɔ ma Nea ɛgyina hɔ ma ɔwenefoɔ yɛ nhyehyeɛ a ɛda wɔn adwuma no ho no. Ɛtumi yɛ onipa baako anaa sɛ nnipakuo a adeɛ anaa adwumakuo bi a atɔwerɛnkyɛm bi bɛtumi ato no. Ɛwɔ yɛn ɔman yi mu no yɛ bɛtumi de ama timan mu ni.[2]

Ahobammɔ ho adwene ahorow[sesa]

Ɛsane sɛ rentumi nyɛ yiye sɛ wobehu baabi a biribi wɔ ‘ahobammɔ’ akodu no pɛpɛɛpɛ (na ɛyɛ mmerɛwyɛ bi a wontumi nkwati nti), adwene a nkurɔfo kura wɔ ahobammɔ ho no gu ahorow, mpɛn pii no ɛyɛ kɛse.[3]Sɛ nhwɛso no, asasewosow bewu ho suro abu so wɔ United States (U.S.), nanso sɛ obi hwe ase wɔ aguaree fam a, ekunkum nnipa pii;[4] na wɔ France, United Kingdom ne U.S. no, nnipa a amumɔyɛsɛm de ba no sua koraa sen mmea a wɔn ahokafo akunkum wɔn wɔ fie no wɔ hɔ.[5][6][7]

Ɛhaw foforo a ɛfa adwene ho ne adwene a wɔtaa nya sɛ ahobammɔ nhyehyɛe bi a ɛwɔ hɔ ara kwa (te sɛ asraafo, anaasɛ antivirus software) kyerɛ ahobammɔ. Sɛ nhwɛso no, kɔmputa so ahobammɔ nhyehyɛe abien a wɔde ahyɛ afiri koro no ara so no betumi asiw wɔn ho wɔn ho kwan sɛ ɛnyɛ adwuma yiye, bere a nea ɔde di dwuma no fa no sɛ onya ahobammɔ a dwumadi biako pɛ betumi de ama no mmɔho abien no so mfaso.

Ahobammɔ agoprama yɛ asɛmfua a ɛho hia kɛse ma nneɛma a ɛsakra adwene a nkurɔfo kura wɔ ahobammɔ ho a ɛho nhia sɛ ɛka ahobammɔ ankasa. Sɛ nhwɛso no, ahobammɔ ho ahobammɔ ho sɛnkyerɛnne ahorow a wotumi hu, te sɛ ofie bi a ɛbɔ ne alarm nhyehyɛe no ho dawuru no betumi asiw obi a ɔreba mu kwan, sɛ́ ebia nhyehyɛe no yɛ adwuma yiye anaasɛ ɛnte saa. Saa ara nso na asraafo a wɔba kurow bi mmɔnten so kɛse wɔ amumɔyɛfo ntua akyi no betumi aboa ma ɔmanfo anya awerɛhyem, sɛ́ ebia ɛbɛtew asiane a ɛwɔ hɔ sɛ wɔbɛtow ahyɛ wɔn so bio no so anaasɛ ɛntew.

Beaɛ a menyaa firiiɛ[sesa]

  1. 1.0 1.1 https://www.etymonline.com/word/secure
  2. https://rethinkingsecurityorguk.files.wordpress.com/2016/10/rethinking-security-a-discussion-paper.pdf
  3. http://www.theaustralian.com.au/technology/opinion/reliance-spells-end-of-road-for-ict-amateurs/story-e6frgb0o-1226636267865?nk=34fe4ab684629535daaf6a8fe6e6ef3d
  4. https://terrorismlegislationreviewer.independent.gov.uk/wp-content/uploads/2013/04/report-terrorism-acts-2011.pdf
  5. https://terrorismlegislationreviewer.independent.gov.uk/wp-content/uploads/2013/04/report-terrorism-acts-2011.pdf
  6. https://www.womensaid.org.uk/what-is-femicide/
  7. http://www.upworthy.com/dont-believe-in-the-war-on-women-would-a-body-count-change-your-mind