Ɔbarima

Ɛfi Wikipedia

Ɔbarima yɛ ɔbarima onipa a wanyin.[1][2] Ansa na obi nyin no, wɔka onipa barima ho asɛm sɛ abarimaa (abofra anaa ɔbabun a ɔyɛ ɔbarima). Te sɛ mmoa a wɔyɛ mmarima a wɔnom nufusu afoforo dodow no ara no, ɔbarima awosu mu nkwaadɔm taa nya X chromosome fi ɛna no hɔ na Y chromosome fi agya no hɔ. SRY awosu mu abɔde a ɛwɔ Y chromosome no so na ɛkyerɛ nsonsonoe a ɛda ɔbarima ne ɔbea nna mu no so. Wɔ mmabunbere mu no, hormone ahorow a ɛkanyan androgen a wɔyɛ no ma wonya nna mu su ahorow a ɛto so abien, na ɛnam so da nsonsonoe kɛse adi wɔ mmarima ne mmea ntam. Eyinom bi ne ntini a ɛyɛ kɛse, anim nhwi a enyin ne nipadua mu srade a ɛba fam.

Ɔbarima nipadua mu nkwaadɔm yɛ soronko wɔ ɔbea nipadua mu nneɛma ho denam ɔbarima awo nhyehyɛe a ɛka ho ne ɔbarima akyi berɛmo, awotwaa, mmadwoa kwan, prostate ntini ne epididymis, ne ɔbarima ne ɔbea nna ho su a ɛto so abien

Etymology ne nsɛmfua a wɔde di dwuma[sesa]

Engiresi asɛmfua "onipa" no fi Proto-Indo-Europa ntini *man- (hwɛ Sanskrit/Avestan manu-, Slav mǫž "onipa, ɔbarima").[3] Sɛ yɛbɛka no tẽẽ a, asɛmfua no fi Engiresifo Dedaw mann mu. Na Engiresi kasa Dedaw no kyerɛ "onipa" anaa "onipa" titiriw na na ɛkyerɛ mmarima, mmea, ne mmofra nyinaa. Borɔfo kasa dedaw a wɔde gyina hɔ ma "ɔbarima" sɛ ɛda nsow wɔ "ɔbea" anaa "abofra" ho ne wer. Mann bae sɛ ɛbɛkyerɛ "onipa" wɔ Mfinimfini Borɔfo kasa mu nkutoo, de sii wer ananmu, a ɛda so ara wɔ hɔ nnɛ wɔ nsɛmfua "werewolf" (a efi Engiresi Dedaw mu werwulf, a ɛkyerɛ ankasa ne "man-wolf"), ne "wergild", a ɛkyerɛ ankasa ne "onipa-tua" nkutoo mu. .[4][5][6] Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so.

Abɔde a Nkwa Wom Ho Adesua[sesa]

Wɔ nnipa mu no, mpɛn pii no, mmadwoa nkwammoaa no kura X anaa Y ɔbarima ne ɔbea nna mu nkwaadɔm. Sɛ mmadwoa nkwammoaa a ɛwɔ Y chromosome no ma ɔbea no ova a, mma no bɛyɛ ɔbarima (XY). Mpɛn pii no, wohu SRY awosu mu abɔde no wɔ Y chromosome no so na ɛno ne ade a ɛkyerɛ sɛnea ɔbarima ne ɔbea nna mu nsonsonoe te. Nsonsonoe a ɛda ɔbarima ne ɔbea nna mu wɔ mmarima mu no kɔ so wɔ ɔkwan a egyina testes so bere a mmea mu nsonsonoe no nnyina gonad so.[7]

Nnipa da nna mu su ahorow pii adi wɔ su ahorow pii mu, a emu pii ne awo tumi nni abusuabɔ biara tẽẽ, ɛwom sɛ saa su ahorow yi mu dodow no ara wɔ kyɛfa wɔ nna ho akɔnnɔ mu de. Wohu nna mu nneɛma abien a wɔda no adi wɔ nnipa mu dodow no ara wɔ ne tenten, ne mu duru, ne nipadua nhyehyɛe mu, ɛwom sɛ nhwɛso ahorow wɔ hɔ bere nyinaa a enni nhyehyɛe no nyinaa akyi de. Sɛ nhwɛso no, mmarima taa tenten sen mmea, nanso nnipa pii wɔ hɔ a wɔyɛ mmarima ne mmea nyinaa a wɔn tenten yɛ mfinimfini ma mmoa ahorow no.

Ɔbarima ne ɔbea nna ho su atitiriw (anaasɛ ɔbarima ne ɔbea nna ho akwaa) yɛ su ahorow a ɛwɔ hɔ bere a wɔawo no na ɛyɛ ade titiriw wɔ awo mu. Wɔ mmarima fam no, nna ho su atitiriw no bi ne ɔbarima akyi berɛmo ne awotwaa. Ɔbarima ne ɔbea nna ho su a ɛto so abien yɛ nneɛma a ɛda adi wɔ nnipa mmabunbere mu.[8][9] Nneɛma a ɛte saa no da adi titiriw wɔ nna mu dimorphic phenotypic su ahorow a ɛma nsonsonoe da mmarima ne mmea ntam no mu, nanso—ɛnyɛ ɔbarima ne ɔbea nna su atitiriw no—ɛnyɛ awo nhyehyɛe no fa tẽẽ. Nna mu su ahorow a ɛto so abien a ɛyɛ mmarima pɔtee no bi ne:

Mmati a wɔatrɛw mu;[13]

Ahurututu a ayɛ kɛse (a wɔsan frɛ no Adam apɔw-mu-teɛteɛ);[13] ne

Ɛnne a emu dɔ kɛse sen abofra anaa ɔbea nne.[11]

Awo ho nhyehyɛe

Ɔbarima awo ho nhyehyɛe no ka akyi ne mu honam akwaa ho. Ɔbarima akyi berɛmo no yɛ ɔbarima no akyi berɛmo, ɔbarima no akyi berɛmo, ne akyi berɛmo, berɛ a ɔbarima no akyi berɛmo no yɛ awotwaa, prostate, epididymis, seminal vesicle, vas deferens, ejaculatory duct, ne bulbourethral gland. [14] .

Ɔbarima awo nhyehyɛe no adwuma ne sɛ ɛbɛma mmadwoa aba, a ɛde mmadwoa ba na ɛnam so de awosu mu nsɛm a ebetumi ne ɛwo a ɛwɔ ɔbea mu ayɛ biako. Esiane sɛ mmadwoa a ɛkɔ ɔbea awotwaa mu na afei ɛkɔ awotwaa mu no kɔ so ma ɛwo a nyin bɛyɛ akokoaa anaa abofra nti, ɔbarima awo nhyehyɛe no nni dwuma biara a ɛho hia wɔ nyinsɛn no mu. Wɔfrɛ mmarima awo ne akwaa ahorow a ɛbata ho ho adesua no andrology.

Nna mu ahoɔdennuru

Testosterone kanyan Wolffian ntini ahorow, ɔbarima no akyi berɛmo, ne labioscrotal folds a ɛtow kɔ awotwaa no mu no nyin. Hormone foforo a ɛho hia wɔ nna mu nsonsonoe mu ne hormone a ɛko tia Müllerian, a esiw Müllerian ntini ahorow no kwan. Wɔ mmarima fam bere a wɔrenyin no, testosterone, ne gonadotropin a pituitary ntini no ma ɛba no kanyan mmadwoa a ɛba no.

Apomuden

Bere a wiase nyinaa akwahosan mu nsonsonoe dodow no ara yɛ nea wɔde toto mmea ho no, tebea horow bi wɔ hɔ a mmarima taa di hia kɛse. Ade biako a ɛte saa ne akodi a wɔde di ako, a mpɛn pii no mmarima na wɔyɛ wɔn ayayade ntɛm ara no. Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ ntawntawdi a ɛkɔɔ so wɔ aman 13 mu fi 1955 kosi 2002 mu no kyerɛe sɛ nnipa a basabasayɛ wom a wowuwui wɔ ɔko mu nyinaa mu 81% yɛ mmarima.[15] Sɛ akodi ahorow da nkyɛn a, mmeae a basabasayɛ kɔ so kɛse, te sɛ mmeae a nnubɔne ho akuw di so no nso hu mmarima a wowuwu kɛse. Eyi fi asetra mu gyidi ahorow a ɛde ɔbarimayɛ ho adwene ahorow bata nneyɛe a ɛyɛ basabasa, a ɛne ne ho di asi ho.[16] Nea etwa to no, wɔde nsakrae a ɛba mpofirim na ɛyɛ hu wɔ sikasɛm mu tebea horow mu ne asetra mu ahobammɔ afiri a wɔhwere, titiriw asetra mu mmoa ne aduan ho sika a wɔde tua ho ka nso abata nsa a wɔnom ne adwene mu nhyɛso a ɛkɔ soro wɔ mmarima mu ho, na ɛma mmarima a wowuwu no dodow kɔ soro. Eyi te saa efisɛ tebea horow a ɛtete saa no taa ma ɛyɛ den ma mmarima sɛ wɔbɛhwɛ wɔn abusua, adwuma a wɔde bere tenten abu no sɛ "mmarimayɛ mu ade titiriw."[17] Nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ nnipa a wɔanya atiridiinini ho nhwehwɛmu a wɔyɛe wɔ bere a atwam no mu no hui sɛ nnuruyɛfo bu no adewa mmarima ho sɛnkyerɛnne, na wɔwɔ ɔpɛ kɛse sɛ wɔbɛka sɛ yare no ho sɛnkyerɛnne ne yare no fi mmea ho sen mmarima.[18] Mmea tra ase kyɛ sen mmarima wɔ aman nyinaa mu, ne mfe ahorow nyinaa mu, a kyerɛwtohɔ ahorow a wotumi de ho to so wɔ hɔ.[19] Wɔ United States no, mmarima nni apɔwmuden pii sen mmea wɔ asetra mu akuw nyinaa mu. Mmarima a wɔnyɛ aborɔfo titiriw na wonni apɔwmuden. Mmarima wɔ nnwuma a asiane wom mu dodo na wogyina hɔ ma nnipa dodow no ara a wowuwu wɔ adwuma no mu. Bio nso, nnuruyɛfo ma mmarima som adwuma pii, wɔmfa afotu pii mma, na wɔmfa bere pii mma mmarima sen sɛnea wɔde ma mmea wɔ aduruyɛ mu nhyiam biara mu.

Nna ne ɔbarima ne ɔbea nna ho nsɛm[sesa]

Ɛsono ɔbarima ne ɔbea nna ne nea ɛtwetwe no, na nneɛma pii betumi aka ɔbarima nna ho nneyɛe, a nea ɛka ho ne ne su a ɛkɔ so, nipasu, ntetee, ne amammerɛ. Bere a mmarima dodow no ara yɛ mmarima a wɔne wɔn ho da no, kakraa bi a ɛho hia yɛ mmarima a wɔne wɔn ho da anaa mmarima a wɔne wɔn ho da.[21]

Mmarima a wɔadan wɔn ho no wɔ ɔbarima bɔbeasu ho nkyerɛkyerɛmu a ɛne wɔn ɔbea nna ho dwumadi nhyia wɔ awo mu na wobetumi ayɛ wɔn hormone a wɔde si mmarima ananmu ne/anaasɛ wɔbɛyɛ wɔn oprehyɛn a wɔde bɛsan de nna ho dwuma, bere a ebia mmarima a wɔne wɔn ho da no benya nna ho su ahorow a ɛne mmarima abɔde a nkwa wom ho adwene a wɔtaa de di dwuma no nhyia. 22] . Afe 2016 nhyehyeɛ nhwehwɛmu bi buu akontaa sɛ nnipa 0.256% kyerɛ wɔn ho sɛ wɔyɛ ɔbaa-kɔ-ɔbarima a wɔsakra wɔn bɔbeasu.[23] Nhwehwɛmu bi a wɔyɛe wɔ afe 2017 mu a wɔyɛe wɔ Minnesota sukuufo 80,929 mu no kyerɛe sɛ mmabun a wɔde mmea ahyɛ wɔn nsa no dodow bɛyɛ mmɔho abien na wɔkyerɛe sɛ wɔyɛ wɔn a wɔsakra wɔn bɔbeasu, sɛ wɔde toto mmabun a wɔde mmarima nna ho dwumadi ama wɔn no ho a.[24]

Ɔbarimayɛ[sesa]

Mmarimayɛ (ɛtɔ mmere bi a wɔsan frɛ no mmarimayɛ anaa mmarimayɛ) yɛ su ahorow, nneyɛe, ne dwumadi ahorow a ɛfa mmarimaa ne mmarima ho. Ɛwom sɛ ɔbarimayɛ yɛ asetra mu nhyehyɛe de,[25] nhwehwɛmu bi kyerɛ sɛ nneyɛe bi a wobu no sɛ ɔbarimayɛ no nya abɔde mu nkɛntɛnso.[26] Baabi a ɔbarimayɛ nya abɔde anaa asetra so nkɛntɛnso kodu no yɛ nea wogye ho akyinnye.[26] Ɛyɛ soronko wɔ nkyerɛase a ɛfa ɔbarima ne ɔbea nna a ɛwɔ abɔde mu ho no ho, efisɛ mmarima ne mmea nyinaa tumi da ɔbarima su ahorow adi.[27]

Mmarima anaa ɔbarimayɛ gyinapɛn ahorow gu ahorow wɔ amammerɛ ne abakɔsɛm mmere ahorow mu.[28] Bere a ɔbarimayɛ ho sɛnkyerɛnne a ɛwɔ akyi no hwɛ soronko wɔ amammerɛ ahorow mu no, nneɛma bi wɔ hɔ a ɛtaa ba wɔ ne nkyerɛase mu wɔ amammerɛ ahorow nyinaa mu. Wɔ amammerɛ nyinaa mu wɔ bere a atwam no mu, na ɛda so ara wɔ atetesɛm ne nea ɛnyɛ Atɔe famfo amammerɛ mu no, aware ne nsonsonoe a abu so na ɛyɛ pintinn wɔ mmarimaa ne mmarimayɛ ntam.[29] Wɔ afeha a ɛto so 20 awiei no, na wɔda so ara bu su ahorow bi a wɔtaa de bata aware ho (te sɛ "Ps abiɛsa" a ɛfa ahobammɔ, ma, ne awo ho) sɛ ɛyɛ sɛnkyerɛnne a ɛkyerɛ sɛ wanya ɔbarimayɛ.

Nnipa ho adesua ada no adi sɛ ɔbarimayɛ ankasa wɔ asetra mu gyinabea, te sɛ ahonyade, abusuakuw ne asetra mu kuw no ara pɛ. Sɛ nhwɛso no, wɔ Atɔe Famfo amammerɛ mu no, mmarimayɛ kɛse taa de asetra mu dibea kɛse ba. Engiresi nsɛmfua pii te sɛ virtue ne virile (a efi Indo-Europa ntini vir a ɛkyerɛ onipa) da eyi adi.[31][32]

Ɔbarima ne ɔbea nna ho sɛnkyerɛnne[sesa]

Mars agyiraehyɛde (♂) yɛ agyiraehyɛde a wɔtaa de gyina hɔ ma ɔbarima nna.[33] Agyiraehyɛde no ne Mars okyinnsoromma agyiraehyɛde no yɛ pɛ.[34] Carl Linnaeus na odii kan de kyerɛɛ ɔbarima ne ɔbea nna wɔ 1751. Ɛtɔ mmere bi a wohu sɛnkyerɛnne no sɛ Roma nyame Mars kyɛm ne ne peaw a wɔayɛ no sɛnea wɔpɛ. Nanso, sɛnea Stearn kyerɛ no, saa nsɛm a wonya fii mu yi yɛ "nsusuwii" na abakɔsɛm mu adanse no nyinaa foa "Franseni tete nhomanimfo Claude de Saumaise (Salmasius, 1588–1683) awiei" sɛ wonya fii θρ, Helafo din bi a wɔatwa no mu ma okyinnsoromma Mars a ɛyɛ Thouros.[35]