Ɔbaa

Ɛfi Wikipedia

Ɔbaa yɛ ɔbarima ɔbaa a wanyin.[1][2] Ansa na obi bɛyɛ mpanyin no, wɔfrɛ onipa ɔbea sɛ abeawa (abofra anaa ɔbabun a ɔyɛ ɔbea).[3] Ɛtɔ da bi a wɔde dodow kabea mmea di dwuma wɔ nsɛmfua bi te sɛ "mmea hokwan ahorow" mu de kyerɛ nnipa mmea a mfe a wɔadi mfa ho.

Mpɛn pii no, mmea nya X chromosome abien fi wɔn awofo hɔ, na wotumi nyinsɛn na wɔwo fi wɔn mmabunbere kosi sɛ wobegyae brayɛ. Mpɛn pii no, nsonsonoe a ɛda ɔbarima ne ɔbea nna mu wɔ akokoaa a ɔyɛ ɔbea no mu no gyina SRY-gene a ɛwɔ hɔ mprempren, anaasɛ ɛreyɛ adwuma, a enni ɔbarima ne ɔbea nna mu nkwaadɔm no mu biara so no so.[4] Ɔbea nipadua mu nneɛma yɛ soronko wɔ ɔbarima nipadua ho nhyehyɛe ho denam ɔbea awo nhyehyɛe a ɛka ho ne mmadwoa, awotwaa mu ntini, awotwaa, ɔbea awotwaa, ne ɔbea no awotwaa mu. Ɔbea a wanyin no akyi berɛmo no trɛw, n’asen trɛw, na nufu no sõ sen mmarima a wɔanyinyin de no. Mmea nni anim ne nipadua afoforo nhwi kakraa bi koraa, wɔn nipadua mu srade pii, na sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, wɔyɛ tiaa na wɔn ntini nyɛ kɛse sen mmarima.

Wɔ nnipa abakɔsɛm nyinaa mu no, atetesɛm mu mmarima ne mmea dwumadi ahorow taa kyerɛkyerɛ mmea dwumadi ne hokwan ahorow mu na ɛto ano hye; nyamesom nkyerɛkyerɛ pii kyerɛ mmara ahorow bi ma mmea. Esiane sɛ anohyeto ahorow no agyae wɔ afeha a ɛto so 20 yi mu wɔ aman pii mu nti, mmea anya adwuma a ɛboro ofiehwɛfo a ɔtaa yɛ no so, ne tumi a wɔde kɔ nhomasua a ɛkɔ anim. Basabasayɛ a wɔyɛ mmea, sɛ́ ɛyɛ mmusua mu anaa mpɔtam hɔ no, afi hɔ akyɛ na mmarima titiriw na wɔyɛ. Wɔmma mmea binom mma wɔn awo hokwan ahorow. Feminism akuw ne adwene ahorow no wɔ botae koro a ɛne sɛ wobenya mmarima ne mmea nyinaa pɛyɛ.

Mmea a wɔyɛ trans no wɔ ɔbarima ne ɔbea nna ho nkyerɛkyerɛmu a ɛne wɔn mmarima nna ho dwumadi nhyia bere a wɔawo wɔn no, bere a ebia mmea a wɔyɛ mmarima ne mmea ntam abusuabɔ no wɔ nna ho su ahorow a ɛne mmea abɔde a nkwa wom ho adwene a wɔtaa de di dwuma no nhyia.

Etymology ho nsɛm[sesa]

"Ɔbaa" a wɔkyerɛw wɔ Borɔfo kasa mu no anya nkɔso wɔ mfirihyia apem a atwam no mu fi wīfmann[5] kosi wīmmann so kosi wumman, na awiei koraa no, nnɛyi nkyerɛwde ɔbea.[6] Wɔ Borɔfo Dedaw mu no, na wīfmann kyerɛ "ɔbea" (nea ɛkyerɛ ankasa ne "ɔbea-onipa"), bere a na wer kyerɛ "ɔbarima". Na Mann wɔ ntease a ɛfa ɔbarima ne ɔbea nna ho a ɛne "onipa", a ɛne Nnɛyi Engiresi kasa "onipa" anaa "obi" hyia; nanso, Norman Nkonimdi no akyi no, wofii ase de onipa dii dwuma kɛse de kyerɛ "onipa barima", na ebeduu afeha a ɛto so 13 awiei no na afi ase rekata asɛmfua dedaw wer a wɔde di dwuma no so. Mfinimfini labial nnyigyei nkyerɛwde f ne m a ɛwɔ wīfmann mu no boom yɛɛ nnɛyi kwan "ɔbea", bere a mfitiase element wīf, a na ɛno nso kyerɛ "ɔbea" no, faa nkyerɛase mu teateaa mu kɔɔ ɔbea warefo ("ɔyere") ntease mu.

Ɛyɛ adwene a ɛnteɛ a agye din sɛ asɛmfua "ɔbea" no ne "awotwaa" wɔ abusuabɔ wɔ etymological mu.[8] "Womb" fi Engiresi kasa Dedaw mu asɛmfua wamb a ɛkyerɛ "yafunu, awotwaa"[9] (a ɛne nnɛyi German kasa mu asɛmfua "Wamme" a efi Dedaw High German wamba a ɛkyerɛ "yafunu, paunch, lap" mu no hyia).

Nsɛmfua a wɔde di dwuma[sesa]

Ɔbeayɛ yɛ bere a ɛwɔ onipa ɔbea asetra mu bere a watwam wɔ mmofraberem, ne mmabunbere, ne mmerantebere ne mmabaabere mu akyi.[12] Aman ahorow wɔ mmara ahorow, nanso wɔtaa bu mfe 18 sɛ mfe a wadi (mfe a mmara kwan so bu obi sɛ ɔpanyin).

Wobetumi de asɛmfua ɔbea no adi dwuma wɔ ɔkwan a ɛkɔ akyiri so, de akyerɛ onipa ɔbea biara, anaasɛ pɔtee, de akyerɛ onipa ɔbea a wanyin sɛnea wɔde toto abeawa ho no. Mfiase no na asɛmfua abeawa no kyerɛ "aberante a ofi ɔbarima ne ɔbea nna mu" wɔ Borɔfo kasa mu;[13] ɛyɛ bɛyɛ afeha a ɛto so 16 mfiase nkutoo na ɛbɛkyerɛ abofra a ɔyɛ ɔbea pɔtee.[14] Ɛtɔ mmere bi a wɔde asɛmfua abeawa no di dwuma wɔ kasa mu de kyerɛ ababaa anaa ɔbea a ɔnwaree; nanso, wɔ 1970 mfe no mfiase mu hɔ no, mmea ho animdefo kasa tiaa sɛnea wɔde di dwuma saa efisɛ asɛmfua no a wɔde di dwuma de kyerɛ ɔbea a wanyin koraa no betumi ama obi abufuw. Titiriw no, wɔmfa nsɛmfua a kan no na wɔtaa de di dwuma te sɛ office girl nni dwuma kɛse bio. Nea ɛne no bɔ abira no, wɔ amammerɛ ahorow bi a ɛde abusua nidi bata ɔbea baabun ho mu no, wɔda so ara de asɛmfua abeawa (anaasɛ nea ɛne no sɛ wɔ kasa afoforo mu) di dwuma de kyerɛ ɔbea a ɔnwaree da; wɔ saa ntease yi mu no wɔde di dwuma wɔ ɔkwan a ɛkame ayɛ sɛ ɛne Engiresini abaawa anaa ababaa a ne bere atwam kɛse anaasɛ ne bere atwam no di nsɛ so.

Nsɛmfua ahorow wɔ hɔ a wɔde di dwuma de kyerɛ su a obi wɔ sɛ ɔyɛ ɔbea. Asɛmfua "ɔbaayɛ" no kyerɛ tebea a obi yɛ ɔbaa ara kwa; wɔde "ɔbea" di dwuma de kyerɛ mmea su ahorow a ɛyɛ soronko a ɛbata adwene pɔtee bi ho wɔ ɔbarima ne ɔbea dwumadi ahorow ho; "ɔbaayɛ" te sɛ "ɔbaayɛ", nanso ɛtaa bata adwene soronko a ɛfa mmarima ne mmaa dwumadi ho. "Distaff" yɛ tete asɛmfua a wonya fii mmea dwumadi a wɔtaa di sɛ spinner mu, mprempren wɔde di dwuma sɛ tete asɛm a wɔahyɛ da ayɛ nkutoo.

Sɛ wɔkyekyem pɛpɛɛpɛ a, menarche, brayɛ a efi ase no ba bere a wɔadi mfe 12–13 no. Amammerɛ pii wɔ amanne ahorow a wɔfa so yɛ abeawa bi mfe a ɔreba ho sɛnkyerɛnne, te sɛ nea wɔde si so dua wɔ Kristosom nkorabata ahorow bi mu,[15] bat mitzvah wɔ Yudasom mu, anaasɛ amanne bi a ɛne sɛ wodi afahyɛ titiriw bi ma awoda pɔtee bi (mpɛn pii no, wodi mfe 12 kosi 21 ntam), . te sɛ quinceañera a ɛwɔ Latin Amerika no.

Trans mmea nyaa ɔbarima nna ho dwumadi wɔ awo mu a ɛne wɔn bɔbeasu nhyia, bere a ebia mmea a wɔyɛ ɔbarima ne ɔbea nna ho su ahorow a ɛne mmea abɔde a nkwa wom ho adwene a ɛtaa ba no nhyia.[16][17]

Abɔde a nkwa wom ho adesua[sesa]

Awosu mu su ahorow

Mpɛn pii no nkwammoaa a efi mmea mu no kura X chromosome abien, na nkwammoaa a efi mmarima mu no kura X ne Y chromosome.[18] Wɔ awotwaa no nyin a edi kan mu no, mmarima ne mmea nyinaa nkwaboaa no nsɛso yɛ pɛ kosi bɛyɛ dapɛn 6 anaa 7 bere a gonads ahorow no yɛ soronko ma ɛbɛyɛ awotwaa wɔ mmarima mu esiane Y chromosome no dwumadi nti. Nsonsonoe a ɛda ɔbarima ne ɔbea nna mu no kɔ so wɔ mmea mu wɔ ɔkwan bi so a ɛnyɛ gonadal hormones.[19] Esiane sɛ nnipa nya mitochondrial DNA fi ɛna no mmadwoa mu nkutoo nti, abusua anato ho nhwehwɛmufo betumi ahwehwɛ ɛnanom abusua mu akyirikyiri.

Onipa bea bi a wanyin mfonini, a onini a wanyin ka ho a wɔde bɛtoto ho. Hyɛ no nsow sɛ wɔayi mfonini abien no nyinaa akyi nhwi no afi hɔ.

Hormone ahorow, brayɛ ne brayɛ

Mmabunbere a ɛba mmea mu no kanyan nsakrae wɔ nipadua no mu a ɛma wotumi nya nna mu awo denam awo so. Wɔ nnuru nsɛnkyerɛnne a efi pituitary ntini no mu ba ho mmuaema mu no, mmadwoa no yi hormone ahorow a ɛkanyan nipadua no nyin, a nea ɛka ho ne ne tenten ne ne mu duru a ɛkɔ soro, nipadua no mu nhwi nyin, nufu no nyin ne menarche ( brayɛ mfiase) a mpɛn pii no ɛba wɔ mfe 12–13 ntam. 20][21][22][23] na ɛwɔ hɔ.

Mmabaa dodow no ara fa nna mu na afei wotumi nyinsɛn na wɔwo mma. Mpɛn pii no eyi hwehwɛ sɛ wɔde ɔbarima mmadwoa hyɛ ne nkesua no mu denam nna mu, ɛwom sɛ awo ho mfiridwuma ma wonya akwan foforo de.[24] Nnipa te sɛ mmoa akɛse afoforo a wɔnom nufusu wɔ ɔkwan a ɛne sɛ wɔtaa wo mma biako wɔ nyinsɛn biara mu, nanso wɔyɛ soronko wɔ sɛnea wɔyɛ altricial mu sɛ wɔde toto mmoa akɛse afoforo dodow no ara ho a, ɛkyerɛ sɛ mmofra no nnyaa nkɔso bere a wɔawo wɔn na wohia mmoa fi wɔn awofo anaa wɔn a wɔhwɛ wɔn so na ama wɔanyin koraa .[25][26] Ɔde ne nsa kyerɛɛ ne so. Ɛtɔ da bi a nnipa wɔ awo pii, na mpɛn pii no wɔyɛ mmanoma.[27]

Mpɛn pii no, ɔbea bi a wadi mfe 49 kosi 52 no du brayɛ mu[28][29] (a wɔsan frɛ no climacteric), a ɛyɛ bere a mmea asetra mu no gyae brayɛ daa, na wontumi nwo mma bio. 30] na.

Morphological ne nipadua mu su ahorow

Wɔ abɔde a nkwa wom ho adesua mu no, ɔbea nna ho akwaa ahorow no ka awo nhyehyɛe no ho, bere a ɔbarima ne ɔbea nna ho su a ɛto so abien no ka mmofra nufu ne ɔhokafo a wɔtwetwe wɔn ho.[31][32][kratafa a ɛho hia] Nnipa yɛ mmoa a wɔnom nufu wɔ awotwaa mu, a ɛkyerɛ ɛna no de akokoaa no kɔ awotwaa no mu na awotwaa no ma aduannuru ne nwura a ɛna no ne akokoaa no sesa no yɛ mmerɛw.[33][34]

Awotwaa no, wɔ wɔn mmara dwumadi a ɛne sɛ wɔyɛ hormone ahorow no akyi no, ɛma mmea gametes a wɔfrɛ no ova a sɛ mmarima gametes (nkwaboaa) ma wɔwo a, ɛma wonya awosu mu nnipa foforo. Awotwaa yɛ akwaa a ntini a ɛbɔ akokoaa a ɔrenyin no ho ban na ɛhwɛ ne ntini ne ntini a ɛbɛpam no bere a ɔrewo no. Wɔde ɔbea awotwaa di dwuma wɔ ɔbarima ne ɔbea nna ne awo mu, ɛwom sɛ wɔtaa de asɛmfua ɔbea awotwaa di dwuma wɔ kasa mu na wɔ ɔkwan a ɛnteɛ so wɔ Borɔfo kasa mu ma awotwaa (anaasɛ ɔbea honam ani fa a ɛwɔ akyi),[35][36] a ɛyɛ (de ka ɔbea awotwaa a wobue mu no ho) . labia, clitoris, ne ɔbea no urethra. Wosusuw sɛ nufu mu ntini no fi ntini a ɛte sɛ apocrine mu bae ma ɛyɛɛ nufusu, aduannuru a ɛba a ɛyɛ mmoa a wɔnom nufusu su a ɛda nsow sen biara, ne awo a wɔte ase ka ho.[37] Wɔ mmea a wɔn ho akokwaw fam no, mpɛn pii no nufu no da adi kɛse sen mmoa afoforo a wɔnom nufusu dodow no ara; wosusuw sɛ saa din a ɛda nsow yi, a ɛho nhia ma nufusu a wɔyɛ no, anyɛ yiye koraa no, efi nna mu paw mu ba fa bi.[31]

Bɔbeasu nkyekyɛmu ne nkwa nna a wɔhwɛ kwan

Ɛwom sɛ mmea kakraa bi na wɔwo sen mmarima (nsusuwii no bɛyɛ 1:1.05) de, nanso mmeawa a wɔawo wɔn foforo no taa du wɔn awoda a edi kan sen mmarimaa na mpɛn pii no mmea nkwa nna tenten fi mfe asia kosi awotwe, ɛwom sɛ wɔ mmeae bi no, mmarima ne mmea- . nyiyim a egyina mmea so no ama mmea nkwa nna so atew aba fam anaasɛ ɛne mmarima de yɛ pɛ. Wɔ nnipa dodoɔ a ɛwɔ afe 2015 mu nyinaa mu no, na mmarima 101.8 na wɔwɔ hɔ wɔ mmaa 100 biara mu. Nsonsonoe a ɛwɔ nkwa nna mu no fa bi fi abɔde mu mfaso horow a efi awosu mu, nanso ɛda mmarima ne mmea suban mu nsonsonoe nso adi. Nsonsonoe no so retew akodu baabi wɔ aman a wɔanya nkɔso bi mu, ebia esiane sigaretnom a ɛkɔ soro wɔ mmea mu ne koma ne ntini mu yare dodow a ɛrekɔ fam wɔ mmarima mu nti. Wiase Akwahosan Ahyehyɛde (WHO) kyerɛw sɛ "ɛho hia sɛ yɛhyɛ no nsow sɛ ɛnyɛ bere nyinaa na mmea asetra mfe a ɛboro so no tra ase wɔ akwahosan pa mu."[38][39][40]

Apomuden[sesa]

Nneɛma a ɛka mmea ne mmarima akwahosan pɔtee no da adi kɛse wɔ nea ɛfa awo ho no mu, nanso wɔahu nsonsonoe a ɛwɔ ɔbarima ne ɔbea nna mu fi molecule so kosi suban ho nsenia so. Nsonsonoe ahorow yi bi yɛ anifere na ɛyɛ den sɛ wɔbɛkyerɛkyerɛ mu, a ne fa bi fi nokwasɛm a ɛyɛ sɛ ɛyɛ den sɛ wɔbɛtetew akwahosan so nkɛntɛnso a abɔde mu nneɛma a efi awosu mu ba no ne nkɛntɛnso a nneɛma a atwa ho ahyia a ɛwɔ mu no nya no. Ɔbarima ne ɔbea nna mu nkwaadɔm ne hormone ahorow, ne ɔbarima ne ɔbea nna wogye di sɛ asetra kwan pɔtee, nipadua mu nneɛma a ɛsakra, nipadua no mu tumi a ɛko tia nyarewa no dwumadi, ne nneɛma a atwa yɛn ho ahyia ho nkate no na ɛma ɔbarima ne ɔbea nna mu nsonsonoe ba akwahosan mu wɔ nipadua, nkate, ne adwene mu. Mmea betumi anya mmuae soronko wɔ nnuru ho ne ahwehwɛde ahorow a wɔde hwehwɛ yare no mu.[41]

Nyarewa binom ka mmea titiriw anaasɛ wohu wɔn nkutoo, te sɛ lupus, nufu mu kokoram, awotwaa mu kokoram, anaa awotwaa mu kokoram.[42] Wɔfrɛ aduruyɛ a ɛfa mmea awo ne awo akwaa ho no gynaecology ("mmea ho nyansahu").[43][44]

Ɛnanom a wowuwu

WHO kyerɛkyerɛ ɛnanom a wowuwu anaa ɛnanom wu mu sɛ "ɔbea bi a owu bere a onyinsɛn anaa nnafua 42 akyi bere a wɔagyae nyinsɛn no mu, a bere tenten ne baabi a nyinsɛn no te mfa ho, esiane biribiara a ɛfa nyinsɛn no ho anaasɛ ɛma ɛyɛ kɛse wɔ nyinsɛn no anaa ne sohwɛ mu nti." nanso ɛnyɛ nea efi akwanhyia anaa nea ɛba wɔ akwanhyia mu."[45] Wɔ afe 2008 mu no, bere a yɛhyɛ no nsow sɛ afe biara mmea bɛboro 100,000 wuwu esiane nyinsɛn ne awo mu nsɛnnennen nti na anyɛ yiye koraa no ɔpepem ason nya akwahosan ho haw a emu yɛ den bere a ɔpepem 50 foforo nya akwahosan ho nsunsuanso bɔne wɔ awo akyi no, Wiase Nyinaa Akwahosan Ahyehyɛde no hyɛɛ awogyefo ntetee a wɔde bɛhyɛ ɛnanom ne mmofra a wɔawo wɔn foforo akwahosan ho nnwuma mu den. Sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛboa awogyefo ho nimdeɛ a wɔbɛma anya nkɔso no, WHO de awogyefo ntetee nhyehyɛe bi sii hɔ, Action for Safe Motherhood.[46]

Ɛnanom a wowuwu no bɛyɛ 99% na ɛba wɔ aman a afei na wɔrenya nkɔso mu. Wɔn mu bɛboro fa ba Afrika Sahara anafo fam na ɛkame ayɛ sɛ nkyem abiɛsa mu biako wɔ Asia Kesee Fam. Nneɛma titiriw a ɛde ɛnanom wuwu ba ne pre-eclampsia ne eclampsia, nyinsɛn a woyi gu a ahobammɔ nnim, nyinsɛn mu nsɛnnennen a efi malaria ne HIV/AIDS mu ba, ne mogya a ɛtɔ kɛse ne ɔyare mmoawa a ɛba wɔ awo akyi. Europa aman dodow no ara, Australia, Japan, ne Singapore wɔ ahobammɔ kɛse wɔ awo ho.[48]

Wɔ 1990 mu no, U.S. dii aman a wɔanya nkɔso 14 a wɔyɛɛ mu nhwehwɛmu no mu nea ɛto so 12 na efi saa bere no, nnipa dodow a wowuwu wɔ ɔman biara mu no anya nkɔso nkakrankakra bere a U.S. dodow no akɔ soro kɛse no. Bere a afoforo a wɔyɛɛ mu nhwehwɛmu wɔ 1990 mu no kyerɛ sɛ afe 2017 mu no, nnipa dodow a wowuwui no nnu 10 wɔ mmofra 100,000 biara a wɔawo wɔn a wɔte ase no mu no, U.S. dodow no kɔɔ soro koduu 26.4. Bio nso, wɔ mmea 700 kosi 900 a wowuwu wɔ U.S. afe biara wɔ nyinsɛn anaa awo mu no mu biara mu no, 70 nya nsɛnnennen a ɛho hia, na sɛ wɔka bom yɛ awo nyinaa mu bɛboro ɔha biara mu biako.[49][50]

Awo hokwan ne ahofadi[sesa]

Awo hokwan ahorow yɛ mmara kwan so hokwan ne ahofadi ahorow a ɛfa awo ne awo akwahosan ho. Amanaman Ntam Mmea ne Awo Ho Nnuruyɛfo Fekuw no aka sɛ:[51]

... nnipa hokwan ahorow a mmea wɔ no bi ne hokwan a wɔwɔ sɛ wonya tumi na wosi gyinae wɔ ahofadi ne asɛyɛde mu wɔ nsɛm a ɛfa wɔn nna ho, a nna ne awo akwahosan ka ho, a nhyɛso, nyiyim ne basabasayɛ biara nni mu. Abusuabɔ a ɛyɛ pɛ a ɛda mmea ne mmarima ntam wɔ nna ne awo ho nsɛm mu, a obu a edi mũ a wɔde ma onipa no mudi mu kura ka ho no hwehwɛ sɛ wodi wɔn ho wɔn ho ni, pene so na wɔkyɛ asɛyɛde a ɛfa nna mu nneyɛe ne nea efi mu ba ho.

Wiase Nyinaa Akwahosan Ahyehyɛde no bɔ amanneɛ sɛ, sɛ wogyina nsɛm a efi afe 2010 kosi afe 2014 so a, nyinsɛn a wɔma woyi gu no ɔpepem 56 na ɛba wɔ wiase nyinaa afe biara (nyinsɛn nyinaa mu 25%). Wɔn mu no, wobuu bɛyɛ ɔpepem 25 sɛ wonni ahobammɔ. WHO bɔ amanneɛ sɛ wɔ mmeae a wɔanya nkɔso no, mmea bɛyɛ 30 na wowuwu wɔ nyinsɛn a woyi gu a ahobammɔ nnim 100,000 biara mu na saa dodow no kɔ soro kodu 220 a wowuwu wɔ nyinsɛn a ahobammɔ nnim 100,000 biara mu wɔ mmeae a afei na wɔrenya nkɔso no mu ne 520 a wowuwu wɔ nyinsɛn a woyi gu a ahobammɔ nnim 100,000 biara mu wɔ Afrika Sahara anafo fam no mu. WHO ka sɛ saa owu yi fi:

mmara ahorow a anohyeto wom

nnwuma a wonnya nyɛ yiye

ɛka kɛse a wɔbɔ

animtiaabu

akwahosan ho adwumayɛfo a wɔpow sraadi esiane ahonim nti

ahwehwɛde ahorow a ɛho nhia, te sɛ bere a ɛsɛ sɛ wɔtwɛn, afotu a wɔhyɛ sɛ wɔmfa mma, nsɛm a ɛdaadaa a wɔde ma, tumi krataa a wɔde ma obi foforo, ne nhwehwɛmu a ɛho nhia wɔ aduruyɛ mu a ɛtwentwɛn ɔhwɛ ase.[52]

Amammerɛ ne mmarima ne mmea dwumadi ahorow[sesa]

Wɔ nnansa yi abakɔsɛm mu no, mmarima ne mmea dwumadi asesa kɛse. Wɔ abakɔsɛm mu mmere bi a edi kan no, na ɛsono mmofra adwumayɛ ho apɛde ahorow a efi ase wɔ wɔn mmofraase sɛnea ɔbarima ne ɔbea nna te.[53] Sɛnea wɔtaa yɛ no, na mmea a wɔwɔ mfinimfini mpanyimfo de wɔn ho hyɛ ofie nnwuma a esi mmofra hwɛ so dua mu. Wɔ mmea a wodi hia, titiriw mmea a wɔyɛ adwuma fam no, ɛwom sɛ na eyi taa kɔ so yɛ ade a eye de, nanso [kyerɛ] sikasɛm mu ahiade hyɛɛ wɔn ma wɔhwehwɛ adwuma wɔ fie akyi. Nnwuma a na wɔwɔ ma wɔn no pii akatua sua sen nea mmarima betumi anya.[citation needed]

Bere a nsakrae baa adwumayɛfo gua so maa mmea no, adwuma a wobenya no sesae fii adwumayɛbea adwuma a "ɛho ntew" nkutoo so kɔɔ adwumayɛbea adwuma a "ɛho tew", a nidi wom kɛse a na wɔhwehwɛ nhomasua pii wom no so. Mmea a wɔde wɔn ho hyɛɛ U.S. adwumayɛfo mu no kɔɔ soro fi 6% wɔ 1900 mu koduu 23% wɔ 1923. Saa nsakrae yi baa adwumayɛfo mu no maa nsakrae baa mmea suban mu wɔ adwumam, na ɛmaa nsakrae a ɛmaa mmea bɛyɛɛ wɔn a wɔpɛ adwuma ne nhomasua no kwan. [asɛm a wɔafa aka ho hia].

Wɔ 1970 mfe no mu no, mmea nhomanimfo pii, a nyansahufo ka ho, kwatii sɛ wɔbɛwo mma. Wɔ 1980 mfe no nyinaa mu no, ahyehyɛde ahorow bɔɔ mmɔden sɛ wɔbɛma mmarima ne mmea tebea horow ayɛ pɛ wɔ adwumam. Ɛno mpo no, pɛyɛ a enni hɔ wɔ fie no siw mmea hokwan ahorow kwan: na wɔda so ara bu mmea a wɔyɛ adwumaden no sɛ wɔyɛ ofie adwuma ne mmofra hwɛ ho asodi, na ɛno maa bere ne ahoɔden a wobetumi de ayɛ wɔn adwuma no ano hye. Ɛde besi afeha a ɛto so 20 mfiase no, na U.S. mmea kɔlege ahorow hwehwɛ sɛ wɔn mmea akyerɛkyerɛfo no kɔ so yɛ ahokwafo, esiane sɛ ɔbea ntumi nyɛ bere nyinaa adwuma abien prɛko pɛ nti. Sɛnea Schiebinger kyerɛ no, "Nyansahufo ne ɔyere ne ɛna a wobɛyɛ no yɛ adesoa wɔ ɔmanfo mu a ɛhwɛ kwan sɛ mmea taa de abusua di kan sen mmarima sen mmarima." (nkr. 93).[54]

Akuw ahorow kamfo hokwan a mmarima ne mmea nyinaa benya pɛ ne hokwan ahorow a ɛyɛ pɛ a mmarima ne mmea nyinaa mfa ho. Ɛdenam sikasɛm mu nsakrae ne mmea ho kuw no mmɔdenbɔ a wɔaka abom so no, wɔ nnansa yi mfe du du mu no, mmea a wɔwɔ aman pii mu anya adwuma a ɛboro atetesɛm mu ofiehwɛfo no so. Ɛmfa ho nkɔso ahorow yi no, nnɛyi mmea a wɔwɔ Atɔe Fam asetra mu no da so ara hyia nsɛnnennen wɔ adwumayɛbea ne nsɛmti a ɛfa nhomasua, basabasayɛ, akwahosan ho nhyehyɛe, amammuisɛm, ne ɛnanomyɛ, ne afoforo ho. Ɛkame ayɛ sɛ ɔbarima ne ɔbea nna ho akɔnnɔ betumi ayɛ ade titiriw a ɛhaw mmea ne akwanside wɔ baabiara, ɛwom sɛ ɛsono sɛnea ne su, sɛnea ɛte, ne nea ɛtwe ade ba fam wɔ aman ne asetra mu akuw ahorow mu de. Nkɔanim aba wɔ mmarima ne mmea dwumadi ahorow a ɛyɛ pɛ a mmea ne mmarima nyinaa gye tom wɔ fie no mu.[55][failed verification].

Ɛwom sɛ mmea dodow bi rehwehwɛ nhomasua a ɛkɔ akyiri de, nanso wɔn akatua taa sua sen mmarima de. CBS News kae wɔ afe 2005 mu sɛ wɔ United States no, mmea a wɔadi mfe 30 kosi 44 na wɔwɔ sukuupɔn mu abodin krataa no nya nea mmarima a wɔfata saa ara yɛ no mu 62%, na ɛyɛ dodow a ɛba fam sen aman 19 a akontaabu wɔ hɔ no nyinaa mu gye abiɛsa. Atɔe fam aman bi a wɔn akatua nyɛ pɛ kɛse ne Germany, New Zealand ne Switzerland.[56]

Basabasayɛ a wɔyɛ mmea

UN Mpaemuka a ɛfa Basabasayɛ a wɔyɛ mmea a wobeyi afi hɔ ho no kyerɛkyerɛ "basabasayɛ a wɔyɛ mmea" mu sɛ:[57]

basabasayɛ adeyɛ biara a egyina ɔbarima ne ɔbea nna so a ɛde honam fam, nna anaa adwene mu opira anaa amanehunu ba mmea so, anaasɛ ebetumi de aba, a nea ɛka ho ne ahunahuna a ɛfa nneyɛe a ɛtete saa ho, nhyɛso anaasɛ ahofadi a wobegye afi wɔn nsam wɔ ɔkwan a wɔpɛ so, sɛ́ ɛba wɔ baguam anaa kokoam asetra mu .

na ɛkyerɛ basabasayɛ a ɛte saa ahorow abiɛsa: nea ɛkɔ so wɔ abusua no mu, nea ɛkɔ so wɔ ɔmanfo nyinaa mu, ne nea Ɔman no yɛ anaasɛ ɛpene so. Ɛsan nso ka sɛ "basabasayɛ a wɔyɛ mmea no yɛ tumi abusuabɔ a ɛnyɛ pɛ wɔ abakɔsɛm mu a ɛda mmarima ne mmea ntam no adi".[58]

Basabasayɛ a wɔyɛ mmea no da so ara yɛ ɔhaw a atrɛw, a agyanom mpanyimfo asetra mu gyinapɛn ahorow, mmara a ɛfata a wonni, ne mmara a ɛwɔ hɔ dedaw a wɔmfa nni dwuma no na ɛma ɛyɛ kɛse, titiriw wɔ Atɔe Fam aman no akyi. Asetra mu gyinapɛn ahorow a ɛwɔ wiase mmeae pii no siw nkɔso a ɛreba wɔ mmea a wɔbɛbɔ wɔn ho ban afi basabasayɛ ho no kwan. Sɛ nhwɛso no, sɛnea nhwehwɛmu ahorow a UNICEF yɛe kyerɛ no, mmea a wɔadi mfe 15–49 a wosusuw sɛ okunu fata sɛ ɔbɔ ne yere anaa ɔhwe no wɔ tebea horow bi mu no ɔha biara mu nkyem 90% wɔ Afghanistan ne Jordan, 87% wɔ Mali, 86 % wɔ Guinea ne Timor-Leste, 81% wɔ Laos, ne 80% wɔ Central African Republic.[59] Nhwehwɛmu bi a Pew Research Center yɛeɛ wɔ afe 2010 mu no hunuu sɛ aboɔ a wɔsi sɛ awaresɛeɛ ho asotweɛ no, nnipa a wɔbisabisaa wɔn nsɛm no mu 82% wɔ Egypt ne Pakistan, 70% wɔ Jordan, 56% wɔ Nigeria, ne 42% wɔ Indonesia.

Basabasayɛ ahorow pɔtee a ɛka mmea no bi ne mmea a wotwa wɔn honam ani, nna mu aguadi, tuutuusi a wɔhyɛ wɔn, ɔhyɛ a wɔware, mmonnaato, nna mu ɔbrasɛe, nidi a wokunkum wɔn, asikre a wɔtow gu, ne basabasayɛ a ɛfa awaregyae ho. Aban ahorow betumi ayɛ wɔn ho wɔ basabasayɛ a wɔyɛ mmea mu, te sɛ bere a wɔde abo a wosiw no di dwuma sɛ mmara kwan so asotwe, a ne fa kɛse no ara ma mmea a wɔabɔ wɔn sobo sɛ wɔasɛe aware no.[61]

Basabasayɛ ahorow pii nso aba mmea a abu so wɔ abakɔsɛm mu, titiriw no abayifo a wɔhyew wɔn, akunafo a wɔde wɔn bɔ afɔre (te sɛ sati) ne nan a wɔkyekyere. Mmea a wɔabɔ wɔn sobo sɛ wɔyɛ abayifo a wɔde wɔn kɔ asɛnnibea no wɔ atetesɛm a akyɛ; sɛ nhwɛso no, wɔ nnɛyi bere a edi kan no mu (wɔ afeha a ɛto so 15 ne 18 ntam hɔ) no, na abayifo asɛnni abu so wɔ Europa ne Europa atubra aman a ɛwɔ Amerika Atifi fam no mu. Ɛnnɛ, wiase no mmeae bi da so ara wɔ hɔ (te sɛ Afrika Sahara Anafo fam afa horow, India Atifi fam nkuraase, ne Papua New Guinea) a nnipa pii gye abayisɛm di, na wɔyɛ mmea a wɔbɔ wɔn sobo sɛ wɔyɛ abayifo no basabasa kɛse. 62][63][64] na ɛwɔ hɔ. Nea ɛka ho no, aman bi nso wɔ hɔ a wɔwɔ nsɛmmɔnedi ho mmara a ɛtia abayisɛm. Wɔ Saudi Arabia no, abayisɛm da so ara yɛ nsɛmmɔnedi a wɔde owu asotwe ma, na wɔ afe 2011 mu no ɔman no twaa ɔbea bi ti esiane ‘abayisɛm ne nkonyaayi’ nti.[65][66]

Ɛte saa nso sɛ wɔagye basabasayɛ ahorow bi a wɔyɛ mmea atom sɛ ɛyɛ nsɛmmɔnedi wɔ nnansa yi mfe du du no mu nkutoo, na wɔabara wɔ amansan nyinaa mu, efisɛ aman pii kɔ so ma ho kwan. Eyi te saa titiriw wɔ aware mu mmonnaato ho.[67][68] Wɔ Atɔe Fam Wiase no, su bi aba sɛ wɔbɛhwɛ ma mmarima ne mmea nyinaa ayɛ pɛ wɔ aware mu na wɔabɔ ofie basabasayɛ ho asɛm, nanso wɔ wiase mmeae pii no mmea da so ara hwere mmara kwan so hokwan ahorow a ɛho hia bere a wɔrehyɛn aware mu no.

Nna mu basabasayɛ a wɔyɛ mmea no kɔ soro kɛse wɔ ɔko ne akodi bere mu, bere a asraafo reyɛ adwuma, anaa mmusuakuw ntam ntawntawdi bere mu; mpɛn pii no, ɛyɛ ɔko mu mmonnaato ne nna mu nkoasom. Nna mu basabasayɛ ho nhwɛso ahorow a ɛwɔ hɔ nnɛ no bi ne mmonnaato wɔ Armenia Mmusuakuw asetɔre mu, mmonnaato wɔ Bangladesh Ahofadi Ko no mu, mmonnaato wɔ Bosnia Ko no mu, mmonnaato wɔ Rwanda mmusuakuw asetɔre bere mu, ne mmonnaato wɔ Congo Ɔko a Ɛto so Abien no mu. Wɔ Colombia no, akodi no nso ama nna mu basabasayɛ a wɔyɛ mmea no akɔ soro.[70] Asɛm a ɛbaa nnansa yi ara ne nna mu jihad a ISIL yɛe a wɔtɔn Yazidifo ne Kristofo mmeawa ne mmofra 5000–7000 kɔɔ nna mu nkoasom mu wɔ mmusuakuw asetɔre ne Yazidifo ne Kristofo mmea mmonnaato no mu, a ebinom huruw fii Bepɔw Sinjar so koduu wɔn wuwui, sɛnea wɔaka ho asɛm no wɔ adansefo asɛm bi mu.[71]

Mmara ne nhyehyɛe ahorow a ɛfa basabasayɛ a wɔyɛ mmea ho no gu ahorow wɔ tumidi ahorow mu. Wɔ Europa Aman Nkabom no mu no, nna mu ɔbrasɛe ne nnipa a wɔtɔn wɔn no gyina akwankyerɛ ahorow so.[72][73]

Abakɔsɛm[sesa]

Mmea a wodi kan a wonim wɔn din no bi ne:

Neithhotep (bɛyɛ afe 3200 A.Y.B.), Narmer yere ne tete Misraim hemmaa a odi kan.[74][75]

Merneith (bɛyɛ afe 3000 A.Y.B.), tete Misraim yere ne ɔhene wɔ ahemman a edi kan no mu. Ebia na ɔyɛ Misraim sodifo wɔ n’ankasa ne kwan so.[76][77]

Peseshet (bɛyɛ afe 2600 A.Y.B.), oduruyɛfo a ɔwɔ Tete Misraim.[78][79]

Puabi (bɛyɛ afe 2600 A.Y.B.), anaa Shubad – Ur hemmaa a wohuu n’adamoa a nneɛma a ne bo yɛ den pii wom. Ur ahemmaa afoforo a wonim wɔn ansa na Sargonic reba (ahemfo yerenom) ne Ashusikildigir, Ninbanda, ne Gansamannu.[80]

Kugbau (bɛyɛ 2,500 A.Y.B.), taverness a efi Kish a Nippur asɔfo no paw no sɛ ɔnyɛ Sumer sodifo a odi tumi, na wɔ akyiri yi mfe mu no wɔyɛɛ no ​​nyame sɛ "Kubaba".

Tashlultum (bɛyɛ afe 2400 A.Y.B.), Akad hemmaa, Sargon a ofi Akkad yere ne Enheduanna maame.[81][82]

Baranamtarra (bɛyɛ afe 2384 A.Y.B.), Lugalanda a ofi Lagash hemmaa a wagye din na ɔwɔ nkɛntɛnso. Ahemmaa afoforo a wonim wɔn ansa na Sargonic reba wɔ Lagash ahemman a edi kan no mu ne Menbara-abzu, Ashume’eren, Ninkhilisug, Dimtur, ne Shagshag, na wonim mmammaa pii din nso.

Enheduanna (bɛyɛ 2285 A.Y.B).

Sibtu (bɛyɛ afe 1775 A.Y.B.), ɔhene Simrilim yere ne Siria kurow-man Mari no hemmaa. Bere a ne kunu nni hɔ no, odii tumi sɛ Mari ɔhene na onyaa tumi kɛse wɔ nniso mu sɛ ɔhemmaa.[86]

Ntade, ntadehyɛ ne ntadehyɛ ho mmara[sesa]

Mmea a wɔwɔ wiase mmeae ahorow no siesie wɔn ho wɔ akwan horow so, a ɛhɔnom amammerɛ, nyamesom nnyinasosɛm, atetesɛm, asetra mu gyinapɛn ahorow, ne ntadehyɛ ahorow, ne nneɛma afoforo nya wɔn ntade a wɔpaw so nkɛntɛnso. Ɛsono aman ahorow adwene wɔ ahobrɛase ho. Nanso, wɔ aman pii mu no, ɛnyɛ bere nyinaa na mmea a wɔpaw wɔ ntadehyɛ ho no yɛ nea wontua hwee, na mmara ahorow tow nea ebia wɔbɛhyɛ anaasɛ wɔrenhyɛ no ano hye. Eyi te saa titiriw wɔ Nkramofo ntadehyɛ ho. Bere a tumidi ahorow bi hyɛ mmara kwan so hyɛ ntade a ɛte saa (akataso a wɔhyɛ) no, aman afoforo bara anaasɛ wɔbara sɛ wɔbɛhyɛ hijab ntade bi (te sɛ burqa/anim a wɔde kata so) wɔ mmeae a nnipa pii wɔ (ɔman a ɛte saa no biako ne France – hwɛ Fransefo bara a wɔbara wɔn anim a wɔde kata so). Saa mmara yi – nea ɛhyɛ ne nea ɛbara ntadehyɛ ho nneɛma bi nyinaa – yɛ nea akyinnyegye kɛse wom.[87]