J. H. Allassani

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Joseph Henry Alhasani yɛ kane nhomasua mu kunini ne amanyɔni. ɔyɛ kane ɔman suafo ne ne mmarahyɛ baguani wɔ Ghana adehyeman a edikan no mu. ɔyɛ Soafo a ɔhwɛ akwahosan so a odikan wɔ Ghana adeyeman a edikan no mu.

Ne mmɔfrase ne Nhomasua[sesa]

Wɔ woo Alhasan wɔ afe 1906 mu wɔ kuro a ene Gumo a ɛwɔ Kumburungu mansin no mu, ɛne kuro a ɛde Tamale no yɛ bɛye miles 6 wɔ Atifi Mantam no mu wɔ Ghana, a na kane no ɛhyɛ ɔman a ɛne Togoland ase bre a United Kingdom di so no. ɔhyɛɛ nhomasua ase wɔ Catholic School a ɛwɔ Tamale, Elmina, Sunyani na ɔde kowie wɔ St. peter’s School a ɛwɔ Kumasi. ɔtoaa so kɔɔ aban akyerɛkyerɛfoɔ ntetee sukuu wɔ afe 1924 na owie nyaa abodin krataa wɔ afe 1926.

Nnwuma ne Amanyɔsɛm[sesa]

Alhassan hyɛɛ ade kyerɛ ase wɔ afe sukuu a ɛde St. Peter’s Roman Catholic School wɔ afe 1927 mu. ɔkyerɛɛ ade wɔ hɔ bɛyɛ mfie 22 mienu. Wɔ afe 1949 mu no, ɔde ade kyerɛ adwumaa no too hɔ na ɔkɔ hyɛɛ adwuma a ɛne ɔkyerefo maa kuo a ɛne Dagomba Native Administration.Wɔ saa afe no ara mu no, wɔpaw no kɔɔ Atifi mansin no mmarahyɛ kuo no mu na wɔ afe 1951 no, wɔpaw no sɛ mmarahyɛ baguani a ogyina hɔ ma Dagomba Apue wɔ amnyɔkuo Conventions Peopples Party din mu. ɔhyee adwuma ase wo afe 1951. Wɔ April da edikan wɔ afe 1951, wɔpaw no se Soafo abediakyire wɔ asoe a ɛhwɛ mpuntuo so na wɔ June da a ɛtɔ so 20, afe 1954 mu no, wɔpaw no sɛ Soafo a ɔhwɛ nhomasua so ma no hyɛɛ adwuma no ase wɔ June da a ɛtɔ so 21 wɔ saa afe no ara mu. Wɔ mfie 1955 ne 1956 mu no, ɔde anobaebae kɔdaa aman nkabom kuo United Nations sɛ ɛsɛ wode Northern Togoland no ka Gold Coast ho ma no beye oman baako. Wɔpaw no se soafo a ɔhwe Akwahosan so wɔ June  afe 1956 Kosii September afe 1959 bre a wɔpaw no sɛ Ghana aban ananmusifo a ɔwɔ Guinea.Okuraa saa dibea no kosii sɛ wɔpaw no sɛ ɔkwankyerɛfo maa kuo a ɛhwɛ nkurase Adansie so wɔ Julne da a ɛtɔ so 30, afe 1960 mu; ɔhyɛɛ adwuma no ase wɔ Ghana adehyeman afofieda a ɛyɛ July da a edikan, afe 1960 mu. Okuraa saa dibea no kosii January da edikan bre a wopaw no sɛ ɔkwankyerɛfo ma Ghana adwumakuo a ɛde State Paint Corporation.  Okuraa saa dibea kosii February, afe 1966 bre a wotuu Nkruma aban gui no. Wɔ n’abre so sɛ aban adwumayeni no, ɔsoom wɔ akuo ahorɔw pii so a emu bi ne Central Tender Board, Ezru committee ne Committee on Transport Wɔ atifi mantam mu.  Wɔ aban a ene National Liberation Council bre so no, wobuu no fɔ sɛ w’aka ntamhunu wɔ kuo a ɛde Justice Apaloo's Commission de no too afiase bosome miensa se onkoye adwumaden.

N'asetena mu[sesa]

Alhasan waree Susana Adani ma ɔne no woo mmɔfra du mienu. Ɔyɛ obi a ɔpɛ nnwom tie paa.

Nkekaho[sesa]