Fazao Malfakassa Ɔman Mmoa Yɛmmea

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu  
Fazao Malfakassa Ɔman Mmoa Yɛmmea
Parc National de Fazao Malfakassa
Fazao ɔman mmɔnten so atrae bepɔw no a wohu.
LocationKara Region and Centrale Region Togo
CoordinatesNhwɛsoɔ:Coords
Area1,920 km2 (740 sq mi)
Established1975


Fazao Malfakassa Ɔman Mmoa Yɛmmea yɛ ɔman mmɔnten so atrae abiɛsa (3) a ɛso sen biara wɔ Togo,[1][2] afoforo no ne Kéran ne Fosse aux Lions . Ɛwɔ Kara Mantam ne Centrale Mantam ntam wɔ nsuten a ɛyɛ mmepɔw fa bi mu, na ɛyɛ Ghana hye no fa. Aban maa Fondation Franz Weber tumi sɛ wɔnhwɛ abɔnten so atrae no so mfeɛ aduonu nnum (25), ɛfirii aseɛ wɔ afe 1990 na ɛbaa awieeɛ wɔ afe 2015.[3][4]

Wɔde sii hɔ wɔ 1975 mu denam kwae abien (2) a wɔakora so a wɔyɛe wɔ 1951 mu a wɔde kaa ho no so: Fazao (kilomita ahinanan 1,620 (630 sq mi) ) ne Malfakassa ( kilomita ahinanan 300 (120 sq mi) ).[5] Kwae Classée Du Fazao na kwae no mu abɔde a nkwa wom dodow no ara wɔ, bere a nsrahwɛfo kɔ nantew wɔ Malfacassa Zone de Chasse nkoko a abotan wɔ so no so. Asase no yɛ "savanna kwae ... gallery kwae gyinabea pa ..., submontane kwae ne nkoko atifi a sare akata so."[6][7]

Mprempren wɔresusuw beae no ho sɛ wɔde bɛka Wiase Agyapade a wɔahyehyɛ a ɛkyerɛ mmeae a "amansan nyinaa bo a ɛda nsow" ma wiase no ho.[8] Wɔde saa beae yi kaa UNESCO Wiase Agyapade (UNESCO World Heritage Tentative List) a Wɔahyɛ Da a Wɔahyehyɛ no ho wɔ January 8, 2002, wɔ Mixed (Cultural + Natural) category mu.[9]

Mmoa Ahorow a ɛwɔ hɔ[sesa]

Wɔ 1990 mu no, na asono abu so wɔ Togo atifi fam apuei.[10] Esiane sɛ na ɔman no ayɛ basaa wɔ 1990 mfe no mfiase nti, abɔmmɔ a wɔbɔ no bɛyɛɛ ɔhaw kɛse.[3] Eduu afe 2007 no, na nnipa dodow so atew ma wɔayɛ nkaefo wɔ abɔnten so atrae hɔ. Wɔbuu akontaa sɛ asono dodoɔ a wɔwɔ abɔnten so no bɛyɛ 50 wɔ afe 2003.[10] Abɔnten so atrae no yɛ mmeae abien a ɛwɔ Togo a ɛwɔ CITES Asono a Wokum Wɔn a Mmara Mma Ho Dwumadi Nhyehyɛe a Wɔhwɛ So (Monitoring of Illegal Killing of Elephants Program) no mu biako.[10][11]

Nnomaa ahodoɔ a wonim wɔn nyinaa yɛ 244, sɛdeɛ ɛteɛ wɔ afe 2008 mu,[12] nanso ɛbɛyɛ sɛ pii wɔ hɔ.[6]

Antelope ahorow a ɛwɔ abɔnten so, a egyina 1984 wim nhwehwɛmu so no bi ne:[7]

Nsɛm a wɔde gyinaa so[sesa]

  1. Planet, Lonely; Ham, Anthony; Carillet, Jean-Bernard; Clammer, Paul; Filou, Emilie; Masters, Tom; Mutic, Anja; Sieg, Caroline; Thomas, Kate (2013-08-01). Lonely Planet West Africa (in English). Lonely Planet. ISBN 9781743217825.
  2. Stuart, S. N.; Adams, Richard J.; Jenkins, Martin (1990). Biodiversity in Sub-Saharan Africa and Its Islands: Conservation, Management, and Sustainable Use. IUCN. p. 215. ISBN 9782831700212.
  3. 3.0 3.1 "Fazao Malfakassa National Park - Togo". Fondation Franz Weber. Archived from the original on 2016-10-23. Retrieved 2022-12-16.
  4. "Strengthening the conservation role of Togo's national System of Protected Areas (PA)" (PDF). United Nations Development Programme.
  5. T. T. K. Tchamie. "Learning from local hostility to protected areas in Togo". Food and Agriculture Organization of the United Nations.
  6. 6.0 6.1 "Fazao-Malfakassa National Park". BirdLife International.
  7. 7.0 7.1 East, Rod (January 1990). Antelopes: Global Survey and Regional Action Plans. IUCN. pp. 74–78. ISBN 9782831700168.
  8. "World Heritage Center: The Criteria for Selection". UNESCO.
  9. "Parc national de Fazao Mafakassa - UNESCO World Heritage Centre". UNESCO.
  10. 10.0 10.1 10.2 Scott Posner, USDA Forest Service (20 February 2008). "Togo: 118/119 Biodiversity and Forest Assessment" (PDF).
  11. "Fazao Malfakassa National Park". CITES. Archived from the original on 2017-02-02. Retrieved 2022-12-16.
  12. Nhwɛsoɔ:Cite magazine