Deɛ Mmabunu Yɛ Boa Ɔman Mpuntuo

Ɛfi Wikipedia

Ɔman bi amanyɔsɛm daakye, sikasɛm, mfididwuma ne aduroyɛ ho nyansahu daakye wɔ mmabunu nsam. Nsɛm a wiase yi rehyia mprempren no bi ne ɛkɔm, adwuma a wɔnnya nyɛ, wiem nsakraeɛ, ne efi afoforɔ. Awoɔ ntoatoasoɔ a ɛbɛba daakye no wɔ nsɛm yi nyinaa ano aduro.

Wɔ ɔman biara mu no, mmabunu gyina hɔ ma ɔmanfoɔ no ahoɔden. Nhwehwɛmu kyerɛ sɛ aman a afei na wɔrenya nkɔsoɔ a mmeranteɛ ne mmabaa dɔɔso no betumi ahunu nkɔsoɔ kɛseɛ wɔ wɔn sikasɛm mu, sɛ wɔde wɔn sika hyɛ mmeranteɛ ne mmabaa fahodie, nwomasua, ne apɔwmuden mu a. Mmabunu a wɔwɔ hɔ nnɛ no bɛyɛ ɔkyena akannifoɔ , wɔn a wɔyɛ nneɛma foforoɔ ne adansifoɔ

[1]

Deɛ Mmabunu Yɛ Boa Ɔman Sikasɛm[sesa]

Akwan ahodoɔ bi wɔ hɔ a mmabunu betumi afa so aboa ma ɔman no sikasɛm anya nkɔsoɔ. Nea edi kan no, wobetumi afiri wɔn ankasa nnwuma ase na wɔayɛ nnwuma ama wɔn ho ne afoforoɔ. Nea ɛtɔ so mmienu no, wobetumi ayɛ adwumaden de anya abasobɔdeɛ na wɔanya nnwuma a akatua kɛseɛ wom sɛnea ɛbɛyɛ a wɔbɛfa ɛtoɔ ne sika a wɔbɛgye wɔn no so aboa ɔman no sikasɛm. Nea ɛtɔ so mmeɛnsa, wɔbɛtumi de wɔn berɛ atu wɔn ho ama de aboa wɔ wɔn mpɔtam.

Mmabunu ayɛ tumi a ɛkanyan sikasɛm mu nkɔsoɔ berɛ nyinaa, na yei bɛkɔ so ayɛ saa daakye. Enti ɛho hia sɛ yɛde yɛn sika hyɛ yɛn mmeranteɛ ne mmabaa mu na yɛma wɔn kwan sɛ wɔbɛsua, anyin, na wɔadi nkonim. [2]

Deɛ Mmabunu Yɛ Boa Ɔman Asetena Mu Nkɔsoɔ[sesa]

Wontumi nsi mmoa a mmabunu de ma wɔ asetena mu nkɔsoɔ mu no so dua dodo. Wɔka sɛ mmabunu na wɔyɛ daakye akannifoɔ nanso mmabunu nso bɛtumi ayɛ nnɛ akannifoɔ. Mmabunu adi kan wɔ asetena mu nsakraeɛ ne nkɔsoɔ mu berɛ nyinaa. Wɔadi kan berɛ nyinaa wɔ akuo ahodoɔ a wɔhwehwɛ ka bi ma menka bi (Dɛmokrasi) asetena mu pɛpɛyɛ mu.


Wɔ akwan pii so no, mmerɛ nte ne mmabaa abasamtu a na wɔwɔ wɔ tebea a ɛwɔ hɔ no ho ne ɔpɛ a wɔwɔ sɛ wobenya ɔman a atɛntrenee na ɛyɛ pɛ kɛse na ɛde saa akuw ahorow yi bae.

Ɛnyɛ ɔsɔretia ne amammuisɛm nko ara na mmeranteɛ ne mmabaa di mu akotene wɔ asetena mu nsakraeɛ mu. Wɔsan nso yɛ dwumadie a ɛho hia kɛseɛ wɔ ɔmanfoɔ ahyehyɛdeɛ ne asetena mu nnwumakuo a wɔreyɛ adwuma de nsakraeɛ pa aba wɔn mpɔtam. Mpɛn pii no, mmeranteɛ ne mmabaa na wodi saa nnwumakuo ahodoɔ yi anim na wɔde wɔn adwene si nsɛm a ɛho hia mmabun te sɛ nhomasua, adwumayɛ, ne ɔmanfoɔ a wɔde wɔn ho hyɛ mu so. Mmabunu a wɔde wɔn ho bɛhyɛ asetena mu nsakraeɛ mu no ho hia na ama yɛanya daakye pa. [3]

Akwan Ahodoɔ Nkaeɛ a Mmabunu Tumi Fa So Boa Ɔman Mpuntuo[sesa]

. Atuhoakyɛ[sesa]

Ɔman nkɔsoɔ nyɛ adwuma a wɔbɛyɛ de anya akatua nko ara na mmom wɔde wɔn adwene besi ɔman no afa a wɔabu ani agu so anaa wɔagyaw wɔ akyi no nso so. Sɛ mmabun no tu wɔn ho ma ma mmeae a wɔaka akyi no so na wɔboa wɔ wɔn nkɔso ne wɔn nkɔso mu a, ɔman no benya nkɔso ntɛmntɛm kɛ [4]

.Sɛ Wɔbɛhwɛ Ɔman No Ahodeɛ So Yie[sesa]

Yɛn ani gye sɛ yɛwɔ ɔman a ɛyɛ adekoradan a ɛwɔ nneɛma te sɛ nnipa ahoɔden, pɛtro, mfididwuma ne nea ɛkeka ho. Sɛ ɔman mma no, yɛdi yɛn nnwuma ho dwuma na yɛde saa nneɛma yi di dwuma wɔ ɔkwan pa so o a, yɛbɛtumi atu mpɔn. Sɛ nhwɛsoɔ no, sɛ wɔde ɔmanfoɔ kar bɛdi dwuma mmom anaasɛ ankorankoroɛ kar a, ɛbɛboa ma wɔakora pɛtro so, ɔmanfo kar a wɔde bɛdi dwuma yie, efi a wɔbɛte so na ɛbɛyɛ nea sikasɛm mu ahokyere nso wom. [5]

.Sɛ Wɔmmu Wɔn Ani Ngu Mmeaeɛ A Ɛwɔ Akyire So.[sesa]

Sɛ wode w’adwene si wo ho nkutoo so ne sika dodoɔ a wo nya no so no yɛ, na ɛde anigyeɛ bɛba kakra nanso asɛmmisa no sɔre berɛ nyinaa sɛ nea wode aboa wiase no ne deɛ ɛwɔ he? Yɛ biribi a ɛbɛma nsakraeɛ aba ankasa- boa ahiafoɔ, nhomasuafoɔ a wonnim akenkan ne atwerɛ, boa ahiafoɔ. Nkuraa ase mmeaeɛ pii wɔ hɔ a wɔnnya nnuro ne nneɛma atitiriw a wɔde di dwuma, wɔabu ani agu saa mmeae no so anaasɛ aban nso ntumi nkɔ hɔ. Ɛsɛ sɛ mmabunu no tu anammɔn de ma nnipa a wɔwɔ mmeaeɛ yi asetena gyina yie efiri sɛ, yei.

Baabi Baabi A Menyaa Mmoa Friiɛ[sesa]

  1. Smile Foundation (2022-10-20), Role of Youth in Nation Building (in American English), retrieved 2023-08-12
  2. Youth Role in Nation Building and Economic Development (in English), retrieved 2023-08-12
  3. Youth Role in Nation Building and Economic Development (in English), retrieved 2023-08-12
  4. Nandini (2015-08-17), How can Youth Contribute to National Development (in American English), retrieved 2023-08-12
  5. Nandini (2015-08-17), How can Youth Contribute to National Development (in American English), retrieved 2023-08-12