Cucumis Melo

Ɛfi Wikipedia

Cucumis melo, a wɔsan frɛ no melon,[2][3] yɛ aduaba bi a wɔayɛ no ahodoɔ pii a wɔdua. Aduaba no yɛ pepo. N'aduane no yɛ dɛ na ɛyɛ mmrɛ nso, ɛwɔ hɔ a ɛyɛ musky anaasɛ ɛnni mu, na ne ho no betumi ayɛ torotoro (te sɛ ɛwoɔ, nea ɛwɔ mpampam (te sɛ European cantaloupe), ɛyɛ nwi (te sɛ casaba melon), anaasɛ ɛyɛ asau (te sɛ muskmelon) . . Wɔ Amerika Atifi fam no, wɔtaa frɛ saa aduaba yi muskmelon, a musky netted-rind ahodoɔ ne deɛ ɛyɛ huam a ɛyɛ mmrɛ ka ho,[4] na cantaloupe taa kyerɛ kan no. Nanso, muskmelon wɔ ntease ketewaa mu no kyerɛ musky netted-rind type nkutoo, a wɔsan frɛ no North American cantaloupe, bere a cantaloupe ankasa no yɛ Europafo a ɛwɔ ribbed na ɛtaa yɛ warty rind a wɔntaa nnyin wɔ Amerika Atifi fam.

Faako a melon yi firi baeɛ deɛ obiara nnim. Nhwehwɛmu ada no adi sɛ n'aba ne ntini ka nnoɔma a wɔde di dwa tete no Wiase no akwan a akwantufo fa so no ho. Afifide ho animdefo binom bu melon sɛ ɛyɛ Levant ne Egypt kuromfo, bere a afoforo nso de wɔn mfiase fi Iran,[7] India anaa Asia Mfinimfini.[8] Ebinom nso foa Afrika mfiase so, na nnɛyi mmere yi mu no, wotumi hu wuram akutu wɔ Afrika aman bi mu.[9]

Abakɔsɛm[sesa]

Akyinnyegye wɔ nhomanimfo mu sɛ ebia abattiach a ɛwɔ Numeri Nhoma 11:5 no kyerɛ akutu anaasɛ akutu.[17] Ná wonim melon ahorow abien no nyinaa wɔ Tete Misraim ne mmeae afoforo a wɔte hɔ. Afifide ho animdefo binom bu melon sɛ ɛyɛ Levant ne Egypt kuromfo, bere a afoforo de ne mfiase to Persia,[18] India anaa Asia Mfinimfini fam, enti wontumi nsi ne mfiase. Nhwehwɛmufo ada no adi sɛ na aba ne ntini ka nneɛma a wɔtɔn wɔ Tete Wiase no akwan a wɔfa so fa akwantufo so no ho.[8] Nyansahufoɔ dodoɔ bi foa Afrika mfitiaseɛ so, na nnɛyi mmerɛ mu no, wɔda so ara tumi hu wuram akraman wɔ Afrika aman dodoɔ bi mu wɔ Afrika Apueeɛ te sɛ Ethiopia, Somalia ne Tanzania.[9]

Wɔde melon yɛɛ afieboa wɔ Asia Atɔe fam na bere kɔɔ so no, nnɔbae pii nyaa nkɔso a egu ahorow wɔ ne nsusuwii ne ne dɛ mu. Iran, India, Uzbekistan, Afghanistan ne China bɛyɛ mmeae a wɔyɛ melon.[9] Ná wɔwe melon wɔ Tete Hela ne Roma.[19]

Awosuo mu nnoɔma[sesa]

Melon yɛ afifide a ɛyɛ monoecious. Wɔn ne nsuo a wɔfrɛ no akutu, kukuruku, akutu, anaa squash ntwa, nanso ahodoɔ a ɛwɔ mmoa ahodoɔ no mu no taa di nkitaho.[11] Wɔdii kan hyehyɛɛ Cucumis melo genome no nnidiso nnidiso wɔ afe 2012 mu.[12] Nhoma akyerɛwfo binom bu C. melo sɛ ɛwɔ mmoa nketewa abien, C. melo agrestis ne C. melo melo. Nsonsonoe a ɛwɔ saa mmoa nketewa yi mu no gu akuw a wɔn awosu ne wɔn su horow a ɛma nipadua no yɛ adwuma te sɛ nyarewa a wɔko tia, sɛnea wɔn honam ani hwɛbea te, nam kɔla, ne nnuaba nsusuwii hyia kɛse. Nsonsonoe anaa landraces (a mfiase no na wɔkyekyɛ emu bi mu sɛ mmoa ahorow; hwɛ nsɛmfua a ɛne ne ho di nsɛ a wɔahyehyɛ wɔ nifa so) no bi ne C. melo var. acidulus (Mangalore akutu), adana, agrestis (wuram akutu), ameri (awɔw bere mu akutu), cantalupensis (akutu), reticulatus (akutu), chandalak, chate, chito, conomon (Apuei fam akutu a wɔde yɛ aduru), dudaim (kotoku mu akutu), flexuosus (ɔwɔ a wɔfrɛ no melon), inodorus (awɔw bere mu akutu), momordica (snap melon), tibish, chinensis ne makuwa (Apuei fam akutu),.

Ɛnyɛ ahorow nyinaa na ɛyɛ melon a ɛyɛ dɛ. Ɔwɔ akutu a wɔsan frɛ no Armenia kukuruku ne Ɔwɔ kukuruku yɛ akutu a ɛnyɛ dɛ a wohu wɔ Asia nyinaa fi Turkey kosi Japan.[13][9] Ɛte sɛ kukuruku wɔ dɛ ne ne hwɛbea.[14] Wɔ Asia akyi no, wɔdua ɔwɔ akutu wɔ United States, Italy, Sudan ne Afrika Atifi fam mmeae bi, a Egypt ka ho.[9] Ɔwɔ melon yɛ nea nkurɔfo ani gye ho kɛse wɔ Arab aman mu.[14]

Ahorow afoforo a wodua wɔ Afrika no yɛ nwononwono, wɔyɛ no ma wɔn aba a wotumi di.[9]

Wɔ ahorow a wodua wɔ aguadi mu no, wɔpɛ nneɛma bi te sɛ asau a ɛyɛ den a ɛbɔ ho ban ne nam a ɛyɛ den de yɛ po so hyɛn ne ahwehwɛde afoforo a ɛwɔ aguadi gua ahorow mu.[10]

Nnuanennuro[sesa]

Wɔ gram 100 biara a wɔde ma mu no, cantaloupe melon ma calories 34 na ɛyɛ vitamin A (68% DV) ne vitamin C (61% DV) nyinaa fibea a ɛdɔɔso (wɔkyerɛkyerɛ mu sɛ anyɛ yiye koraa no da biara da bo 20%, anaa DV). Aduannuru afoforo wɔ dodow a wontumi mmu ani ngu so.[15] Melon yɛ nsuo 90% ne carbohydrates 9%, a protein ne sradeɛ biara nnu 1%.[15]

Nneɛma a wɔde di dwuma.

Mfasoɔ[sesa]

Wɔ nea wodi bere a wɔayɛ no foforo akyi no, ɛtɔ mmere bi a wɔma melon we. Wɔnoa ahorow afoforo, anaasɛ wodua ma wɔn aba, a wɔyɛ ho adwuma ma ɛyɛ melon ngo. Wɔdua ahorow afoforo nso esiane wɔn hua a ɛyɛ dɛ nkutoo nti.[16] Wɔde melon na ɛyɛ Japanfo nsa Midori no dɛ.

Mfonyin[sesa]

Hwɛ nso[sesa]