Amanmmara

Ɛfi Wikipedia
Wɔakyerɛw nsɛm yi wɔ Akuapem kasa mu

Amansan mmara yɛ nnyinasosɛm atitiriw anaa nhwɛso ahorow a wɔde asi hɔ a wɔaka abom a ɛyɛ mmara kwan so nnyinaso a ɛwɔ amammui, ahyehyɛde anaa adwumakuw foforo bi mu na ɛtaa kyerɛ sɛnea ɛsɛ sɛ wodi saa adwumakuw no so.[1]

Sɛ wɔkyerɛw nnyinasosɛm ahorow yi gu krataa biako anaa mmara kwan so nkrataa ahorow mu a, wobetumi aka sɛ saa nkrataa no kura amansan mmara a wɔakyerɛw; sɛ wɔde ka ho wɔ krataa biako a edi mũ mu a, wɔka sɛ ɛwɔ amansan mmara a wɔakyerɛw ho mmara mu. United Kingdom Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔankyerɛw ho mmara ho nhwɛso a ɛda nsow; wɔakyerɛw mmom wɔ Mmarahyɛ Bagua bi Mmara atitiriw pii mu, asɛnnibea nsɛm anaa apam ahorow mu.[2]

Amansan mmara fa ahyehyɛde ahorow a ɛwɔ gyinabea ahorow ho, efi aman a wɔwɔ tumidi so kosi nnwumakuw ne fekuw ahorow a wɔmfa wɔn ho nhyɛ mu so. Apam a ɛde amanaman ntam ahyehyɛde bi si hɔ no nso ne ne mmarahyɛbagua, efisɛ ɛbɛkyerɛkyerɛ sɛnea wɔbɛhyehyɛ saa ahyehyɛde no mu. Wɔ aman mu no, amansɛmdi bi kyerɛkyerɛ nnyinasosɛm ahorow a ɔman no gyina so, ɔkwan a wɔfa so yɛ mmara ne nea ɔnam so yɛ. Amansan mmara ahorow bi, titiriw amansan mmara a wɔahyehyɛ no nso yɛ adwuma sɛ ɔman tumi anohyeto ahorow, denam nkyerɛwde ahorow a ɔman bi sodifo ntumi ntwa so, te sɛ hokwan atitiriw a wɔde besi hɔ no so.

India Amanyɔ Mmara no yɛ amansan mmara a wɔakyerɛw no tenten sen biara wɔ wiase nyinaa,[3] a nsɛmfua 146,385 na ɛwɔ mu[4] wɔ ne Engiresi kasa mu,[5] bere a Monaco Amansan Mmara no yɛ amansan mmara tiawa a wɔakyerɛw a nsɛmfua 3,814 wom.[6] na ɛwɔ hɔ. Ebia San Marino Amanyɔ Mmara no bɛyɛ wiase no amansan mmara a wɔakyerɛw a ɛyɛ nnam a akyɛ sen biara, efisɛ ne nkrataa atitiriw no bi ayɛ adwuma fi 1600, bere a United States Amanyɔ Mmara no ne amansan mmara a akyɛ sen biara a wɔayɛ ho mmara a ɛyɛ adwuma. Abakɔsɛm mu nkwa nna a amansan mmara bi di fi 1789 no bɛyɛ mfe 19.[7]

Asem no farebaeɛ[sesa]

Asɛmfua mmarahyɛbagua no nam Franse kasa so fi Latin asɛmfua nhyehyɛe mu, a wɔde di dwuma wɔ mmara ne nhyehyɛe ahorow mu, te sɛ ahemman mmara (amammui mu nhyehyɛe ahorow: edicta, mandata, decreta, rescripta).[8] Akyiri yi, wɔde asɛmfua no dii dwuma kɛse wɔ kanon mmara mu de sii gyinae a ɛho hia, titiriw mmara a pope no de mae, a mprempren wɔfrɛ no asomafo mmarahyɛ bagua no.

William Blackstone de asɛmfua a ɛkyerɛ ɔmanfo ahotoso a wobu so kɛse na ɛyɛ hu dii dwuma, a ɛyɛ ne su ne ne kɛse sɛ mmarato no bɛma wɔabu ɔman anidan ho mmuae. Na asɛmfua sɛnea Blackstone de di dwuma no nyɛ mmara kwan so nkyerɛwee, na saa ara nso na wanyɛ n’adwene sɛ ɔde Amerikafo adwene a ɛfa atemmu mu nhwehwɛmu ho akyiri yi bɛka ho: "Efisɛ na ɛno na ɛde atemmu tumi no besi Mmarahyɛ Bagua no de so, a ɛbɛyɛ nea ɛbɛbrɛ aban nyinaa ase". .[9] .

Nneɛma a ɛwɔ hɔ nyinaa[sesa]

Mpɛn pii no, nnɛyi amansan mmara biara a wɔakyerɛw no de tumi pɔtee bi ma ahyehyɛde anaa ahyehyɛde bi, a wɔde asi hɔ wɔ tebea titiriw a ɛne sɛ edi ɔman mmara no anohyeto ahorow so no so. Sɛnea Scott Gordon kyerɛ no, amammui ahyehyɛde bi yɛ amansɛmdi nhyehyɛe kosi baabi a "ɛwɔ tumidi ho akwan horow a wɔahyehyɛ a wɔde bɔ ɔmanfo no yiyedi ne wɔn ahofadi ho ban, a nea ebia ɛwɔ nnipa kakraa bi mu ka ho

Beaɛ a Menye moa firiɛ[sesa]

  1. https://en.m.wikipedia.org/wiki/New_Oxford_American_Dictionary
  2. https://en.m.wikipedia.org/wiki/R_(HS2_Action_Alliance_Ltd)_v_Secretary_of_State_for_Transport
  3. https://en.m.wikipedia.org/wiki/ISBN_(identifier)
  4. http://comparativeconstitutionsproject.org/ccp-rankings/
  5. https://web.archive.org/web/20150223171017/http://indiacode.nic.in/coiweb/welcome.html
  6. https://www.constituteproject.org/constitution/Monaco_2002
  7. https://dx.doi.org/10.1017/cbo9780511817595.004
  8. https://books.google.com/books?id=2MqfUsMiDbYC&q=%22constitutiones+principis%22&pg=PA243
  9. https://www.google.com/books/edition/The_Oxford_Handbook_of_Comparative_Const/uP3VWeTMnxsC?hl=en&gbpv=0