Ɛhyɛn

Ɛfi Wikipedia
Wɔatwerɛ nsɛm wei ɛwɔ Asante kasa mu

Ɛhyɛn (anaa ade a ɛtumi firi baabi kɔ baabi) yɛ ntwahonan kar a wɔde tu kwan. Nkyerɛkyerɛm bebiree a ɛfa ahyɛn ho ka sɛ ɛdwane ho akwan so, fa nipa baako kɔsi nwɔtwe, wɔ ntwahonan nan, na ɛtaa de nnipa tu kwan kyɛn nneɛma.[1][2]

Mfe apem ɔha nwɔtwe ne aduowɔtwe nsia (1886) na wɔsusu sɛ ɛhyɛn baeɛ a Germanfoɔ yɛɛ Carl Benz ma no bɛnyaa Benz Patent-Mortowagen tumidie krataa. Mfeha aduonu a ɛtwam no mu na ɛhyɛn baa wiase a wɔde dii dwuma, na aman a ɛkɔ anim nso gyina so yɛɛ adwuma.[3][4][5]

Ɛhyɛn ahorow bɛyɛɛ nea wobetumi anya bi wɔ mfeha a ɛto so aduonu (20) no mu. Ɔhyɛn ahorow a edi kan a nnipadɔdoɔ no ara tumi tɔɔ no no mu baako ne afe apem ahankron ne nwɔtwe (1908) Model T, Amerika ɛhyɛn bi a Ford Motor Company yɛe no. Wogyee ɛhyɛn no toom ntɛmntɛm wɔ U.S., faako a wɔde teaseɛnam ne nteaseɛnam a mmoa twe ananmu no.[6]

Wɔ Europe ne wiase mmeae afoforo no, ɛhyɛn a wɔhwehwɛ no ankɔ soro kosii Wiase Ko II akyi.[6] Wobu ɛhyɛn no sɛ ɛyɛ sikasɛm a anya nkɔso no fa titiriw.

Ɛhyɛn ahorow wɔ kwan a wɔde bɔ ahyɛnkafo ho ban, baabi a wɔde ɛhyɛn sisi, akwantufo ahotɔ, ne akanea ahorow. Wɔ mfe du du pii mu no, wɔde nneɛma foforo ne nea wɔde di dwuma aka ɛhyɛn ho, na ɛma ɛyɛ den nkakrankakra. Weinom bi ne mfoninitwa mfiri a ɛdannan akyi, mframa a wɔde yɛ adwuma, ɛhyɛn a wɔde fa ɛhyɛn mu, ne anigyede a wɔde gye wɔn ani wɔ ɛhyɛn mu. Ɛhyɛn dodow no ara a wɔde di dwuma wɔ mfe mpem aduonu ne aduonu (2020) no mfiase no, engine a ɛhyew wɔ mu na ɛma ɛyɛ adwuma, a ɛnam pɛtro a efi abo mu hyew so na ɛma ɛyɛ kɛse. Anyinam ahoɔden ɛhyɛn a wɔyɛe wɔ ɛhyɛn no abakɔsɛm mfiase no bɛyɛɛ nea wotumi tɔ wɔ mfe mpem mmienu (2000) no mu na wɔahyɛ nkɔm sɛ ɛho ka sua sɛ wɔbɛtɔ sen ɛhyɛn a wɔde pɛtro yɛ ansa na afe mpem aduonu ne aduonu num (2025) aba.[7][8] Nsakrae a efi pɛtro a efi abo mu kɔ anyinam ahoɔden kar mu no da adi kɛse wɔ wim nsakrae a wɔbrɛ ase ho nsɛm dodow no ara mu,[9] te sɛ Project Drawdown ano aduru ɔha (100) a wobetumi de adi dwuma wɔ wim nsakrae ho no.[10]

Ɛka ne mfaso ahodoɔ wɔ ɛhyɛn a wɔde di dwuma ho. Ɛka a wɔbɔ wɔ onipa ho no bi ne ɛhyɛn a obegye, sika a wobetua (sɛ wɔde sika tua kar no a), ɛhyɛn no ho esiesie, pɛtro ne bo a ɛso tew, bere a wɔde ka ɛhyɛn, sika a wɔtua wɔ baabi a wɔde ɛhyɛn sisi, tow, ne insurance.[11] Ɛka a wɔbɔ wɔ ɔmanfo ho no bi ne akwan a wɔbɛhwɛ so yie, asase a wɔde di dwuma, akwan a ayɛ ma, mframa a wɔsɛe no, ɔmanfo nkwahosan, akwahosan ho nhyehyɛe, ne ɛhyɛn a wɔbɛtow agu bere a etumi nyɛ adwuma bio. Ɛhyɛn akwan a ɛbɔ wɔn no ne ade kɛse a ɛma nnipa wuwu ɛnam opira a wɔpira na ɛde owuo aba wiase yi mu nyinaa.[12]



Beaeɛ a menyaa mmoa firiiɛ

  1. Fowler, H.W.; Fowler, F.G., eds. (1976). Pocket Oxford Dictionary. Oxford University Press. ISBN 978-0198611134.
  2. "motor car, n." OED Online. Oxford University Press. September 2014. Retrieved 29 September 2014.
  3. Stein, Ralph (1967). The Automobile Book. Paul Hamlyn.
  4. "1885–1886. The first automobile". Daimler. Retrieved 30 July 2021.
  5. Garrison, Ervan G. (2018). History of Engineering and Technology: Artful Methods. Routledge. p. 272. ISBN 978-1351440486.
  6. 6.0 6.1 "Automobile History". www.history.com. Archived from the original on 27 November 2018. Retrieved 29 August 2021.
  7. "EV Price Parity Coming Soon, Claims VW Executive". CleanTechnica. 9 August 2019. Retrieved 10 August 2019.
  8. "Electric V Petrol - British Gas". Archived from the original on 18 October 2019. Retrieved 18 October 2019.
  9. "Factcheck: How electric vehicles help to tackle climate change". Carbon Brief. 13 May 2019. Retrieved 28 July 2020.
  10. "Electric Cars @ProjectDrawdown #ClimateSolutions". Project Drawdown. 6 February 2020. Retrieved 20 November 2020.
  11. "Car Operating Costs". RACV. Archived from the original on 7 October 2009. Retrieved 22 December 2009.
  12. Peden, Margie; Scurfield, Richard; Sleet, David; Mohan, Dinesh; Hyder, Adnan A.; Jarawan, Eva; Mathers, Colin, eds. (2004). World report on road traffic injury prevention. World Health Organization. ISBN 92-4-156260-9. Retrieved 24 June 2008.